SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 179/2015-42
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Kocelova 9, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva domáhať sa svojho práva na nezávisloma nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného právana rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 7 C 6/2011zo 17. februára 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 432/2014zo 17. septembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola19. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa svojho právana nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalejlen „okresný súd“) sp. zn. 7 C 6/2011 zo 17. februára 2014 a rozsudkom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 432/2014 zo 17. septembra 2014.
2. Z obsahu obšírnej sťažnosti (na 36 stranách) a k nej pripojených písomnostívyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalobkyne v súdnom sporeo neplatnosť kúpnej zmluvy a dohody a zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam.Súčasne sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.V merite veci rozhodol okresný súd rozsudkom zo 17. februára 2014 tak, že jej žalobuzamietol. O odvolaní sťažovateľky z 2. mája 2014 rozhodol krajský súd rozsudkomsp. zn. 2 Co 432/2014 zo 17. septembra 2014 tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok.
3. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdua rozsudkom krajského súdu, ktoré sú podľa nej založené na nesprávnych skutkovýcha právnych záveroch a nedostatočne odôvodnené. V podstatnej časti svojej argumentáciesťažovateľka podrobne poukazuje na to, v ktorých smeroch považuje skutkové a právnezávery najmä okresného súdu za nesprávne, pričom jej námietky sa v podstatnej častizhodujú s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.
4. Sťažovateľka, opisujúc skutočnosti vyplývajúce z jej žaloby a tiež odvolaniaa rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, v podstatnom (s. 27 až s. 29 sťažnosti)uviedla, že jej sťažnosť „je plne dôvodná z nasledovných dôvodov: Je nepochybné, že stanovisko súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu, že vyššie citované kúpne zmluvy ako aj dohoda o zriadení vecného bremena nie sú v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. a teda neplatnými podľa ust. § 39 Obč. zák. sú zjavne neodôvodnené, tiež arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a preto došlo k porušeniu mojich ústavných práv vyššie citovaných a zakotvených v článkoch 46 ods. 1, 47 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy... a v článku 6 ods. 1 Dohovoru...
Už z konštantnej judikatúry... vyplýva, že súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom čase a na danom mieste podľa objektívneho kritéria, nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (nezávisle na zavinení)... Pod dobrými mravmi treba rozumieť v tomto prípade uznávané zásady konania v právnom styku poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov...
Obsah vyššie citovaných kúpnych zmlúv a dohody o zriadení vecného bremena je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi vyššie citovanými, vzhľadom na skutočnosť, že je voči mne diskriminačný, nepoctivý, nerešpektuje rovnosť účastníkov právneho úkonu, keď na základe vyššie citovaných kúpnych zmlúv strácam právne prístup k svojim pozemkom, zmluvami nedotknutými a naviac na základe dohody o zriadení vecného bremena je moje vlastnícke právo výrazne a citeľne oslabené vyššie špecifikovaným vecným bremenom zriadením v prospech kupujúceho, ktorý vyhotovil obidve kúpne zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena ako osoba s právnickým vzdelaním. Preto nemôže súd prvého stupňa a ani odvolací súd nedôvodné a vecne nesprávne tvrdiť, že sa nejedná o rozpor zmlúv s dobrými mravmi, pretože v občianskoprávnych vzťahoch podľa ich názoru v zásade nie je vylúčené ani to, aby účastníci uzatvorili zmluvu, ktorá je výhodnejšia pre jedného z účastníkov zmluvy. Na potvrdenie toho, že obe kúpne zmluvy ako aj dohoda o zriadení vecného bremena sú v rozpore s dobrými mravmi... svedčí i samotná výpoveď žalovaného na pojednávaní, keď uviedol, že keby v kúpnych zmluvách bolo zriadené aj vecné bremeno k pozemkom, ktoré odo mňa tento kúpil... v tomto prípade by on predmetné pozemky odo mňa nikdy nekúpil. To je jasný a nespochybniteľný dôkaz tohto, že vyššie citované kúpne zmluvy ako aj dohoda o zriadení vecného bremena, ktoré vyhotovil žalovaný sú v rozpore s dobrými mravmi... Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané..., že obe kúpne zmluvy zo dňa 19.1. 2005 a zo dňa 30.12. 2005 ako aj dohoda o zriadení vecného bremena, ktorá bola začlenená v obsahu vyššie citovanej kúpnej zmluvy zo dňa 30.12. 2005, predmetom ktorých boli novovytvorené pozemky...
... neboli žiadnym spôsobom (pevným zošitím, obyčajnou kovovou sponou alebo stolovou zošívačkou s kovovovou sponou a podobne) spojené s vyššie citovanými geometrickými plánmi vypracovanými geodetom ⬛⬛⬛⬛...“.
5. Sťažovateľka na základe uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd nálezomvyslovil, že „rozsudkom Okresného súdu... zo dňa 17. 2. 2014 spisovej značky 7 C 6/2011... a rozsudkom Krajského súdu... zo dňa 17.9. 2014 spisovej značky 2 Co 432/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II spisovej značky 7 C 6/2011 zo dňa 17.2. 2014 vo veci samej v občianskoprávnej veci... došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy..., domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, článku 47 ods. 3 Ústavy... ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru...
Rozsudok Okresného súdu... spisovej značky 7C 6/2011 zo dňa 17. 2. 2014 sa zrušuje. Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 14.7. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava 2 spisovej značky 7 C 6/2011 na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd... je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške 372,08 €... na účet advokáta JUDr. Drahomíra Tomču...“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnomzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritomtak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jehoodmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastnícisú si v konaní podľa odseku 2 rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkomokresného súdu sp. zn. 7 C 6/2011 zo 17. februára 2014 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.2 Co 432/2014 zo 17. septembra 2014 boli porušené jej v sťažnosti označené práva (body1 a 7).
II.A K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadlarozsudok okresného súdu sp. zn. 7 C 6/2011 zo 17. februára 2014. Vzhľadom na princípsubsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomocpreskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu, keďže proti nemu bol prípustný riadnyopravný prostriedok, ktorý sťažovateľka využila, a o odvolaniach proti nemu rozhodolkrajský súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 2 Co 432/2014 zo 17. septembra 2014. Ztohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II. B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu
10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 Co 432/2014zo 17. septembra 2014, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušeniesvojich v sťažnosti označených práv rozsudkom krajského súdu, ktorým potvrdilprvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a v zásade aj s právnymi názormia závermi tohto súdu, ktoré však podľa názoru sťažovateľky vyplývalo z nedostatočnezisteného skutkového stavu veci a nesprávnych právnych záverov a tiež jehonedostatočného odôvodnenia (pozri tiež bod 3 a 4).
11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného právana súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každémureálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konaťa rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, alepodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhodujeo sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchtopráv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie jev zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jehoposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzujena kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavnéhosúdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavoualebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejtoprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou aleboúpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46ods. 1 i čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutímkrajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčenáprávomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne ibaposúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutímo odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 2 Co 432/2014 zo 17. septembra 2014 súzlučiteľné s označeným článkom ústavy, resp. dohovoru.
13. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospelk záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil [(§ 157 ods. 2 Občianskehosúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], keď konštatoval, že prvostupňový súd riadne zistilskutkový stav veci a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 OSP),preto sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP)s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým návrh sťažovateľky (akonavrhovateľky) zamietol (závery okresného súdu sú zrozumiteľne uvedené na s. 11 až s. 14,pozn.). Z rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala v roku 2011určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnychúkonov, a to kúpnych zmlúv z 19. januára 2005 a 30. decembra 2005, dohody o zriadenívecného bremena a určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov v
. Naliehavý právny záujem odôvodňovala aj tým, že bez rozhodnutiasúdu Okresný úrad Bratislava, odbor katastrálny, nevyznačí pôvodný stav vlastníctva preduzavretím týchto právnych úkonov. Krajský súd vo svojom rozhodnutí taktiež vychádzalz ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 1, § 46ods. 1, § 46 ods. 2) a vo svojich záveroch (na s. 10 až s. 13) okrem iného uviedol: „Ak teda Občiansky zákonník výslovne vyžaduje prejav účastníkov na tej istej listine, čo v prípade sporných kúpnych zmlúv bolo preukázané a navrhovateľkou v priebehu konania ani nespochybňované, v prípade, že kúpne zmluvy odkazujú na geometrický plán, špecifickú pojmovú náležitosť pevného spojenia zmluvy s geometrickým plánom nezodpovedajúcej požiadavke uvedenej v ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže mať bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou navrhovateľky, že súdna prax otázku technickej jednoty listiny zmluvy o prevode nehnuteľnosti, poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69 zo dňa 03.10.2001, sp. zn. Cpj/33/2001, vyriešila. Opačný záver by totiž presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti kúpnych zmlúv, čo by negatívnym spôsobom zasiahlo nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania, ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Prijatím názoru navrhovateľky, že kúpne zmluvy sú absolútne neplatné výlučne z dôvodu, že im chýba pevné spojenie listov s geometrickými plánmi, by touto vadou bolo postihnutých množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých, čím by došlo k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že postupu súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo založených fotokópií kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, pevne spojenej s geometrickým plánom č. 168/2004 zo dňa 13.12.2004,... a kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005, pevne spojenej s geometrickým plánom č. 95/2005 zo dňa 29.11.2005..., nie je možné nič vytýkať i s prihliadnutím na to, že síce zo strany navrhovateľky a Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru boli súdu prvého stupňa predložené kúpne zmluvy bez spojenia s geometrickými plánmi, avšak odporca v konaní preukázal, že kúpne zmluvy boli pevne spojené s geometrickými plánmi, čím uniesol dôkazné bremeno a preukázal opak toho, čo uviedla a namietala navrhovateľka; a odvolací nemal dôvod pochybovať o pravosti ich fotokópii, nakoľko súd prvého stupňa podrobne zistil priebeh ich osvedčovania a v dôsledku toho bol preukázaný opak toho, čo ako dôvod neplatnosti právnych úkonov namietala samotná navrhovateľka (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich uzavretím stratila právne prístup k pozemku ⬛⬛⬛⬛ a pozemku ⬛⬛⬛⬛ a v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno na pozemku ⬛⬛⬛⬛ v neprospech navrhovateľky.
Podstatným obsahom vecného bremena je totiž zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva (§ 151n Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci navrhovateľka článkom III. kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 obmedzila výkon svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku
zriadením vecného bremena v prospech odporcu, zodpovedajúcemu jeho právu v prechode a prejazde osobným a nákladným vozidlom cez tento pozemok a v práve pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok, ako i rozkopávky pri výkone údržby, opráv, resp. rekonštrukcie týchto sietí. Ak samotným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi, tak za úkon v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťah medzi ľuďmi, nemožno považovať úkon navrhovateľky ako vlastníka nehnuteľnosti, smerujúci k obmedzeniu jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, teda využitia dispozitívneho práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať spôsobom uvedeným v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom je nutné poukázať aj na výpoveď navrhovateľky na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.09.2012 (č. l. 369 spisu), v ktorej uviedla, že si neprečítala znenie kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a z dôvodu neoboznámenia sa s jej obsahom nemožno takéto konanie navrhovateľky pričítať na ťarchu odporcu a prístupom navrhovateľky zmluvnú slobodu negovať.
Vecne správnym je aj záver prvostupňového súdu, že skutočnosť nezviazania zmluvy o prevode nehnuteľností pred jej podpisom s geometrickým plánom spôsobuje jej neplatnosť a preto sa zároveň odvolací súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľky...
V zmluvách, ktorých určenia neplatnosti sa navrhovateľka v konaní domáhala, sú jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované konkrétne, a je v nich konštatované, že bol vypracovaný geometrický plán, tak nehnuteľnosti sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a preto samotné nepredloženie geometrického plánu a jeho pevné nezviazanie s kúpnou zmluvou nespôsobí neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy pre nezrozumiteľnosť, respektíve pre neurčitosť, keďže absencia pevne zviazaného geometrického plánu predstavuje odstrániteľnú podmienku v správnom konaní a súd nie je oprávnený preskúmavať postup katastrálneho úradu a rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu, ktoré môže byť predmetom preskúmavania iba v správnom konaní. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď' súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.“
14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdudostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a záveryboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušnýchustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstatya zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnostinapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektujenázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom(obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08),z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnymnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Z ústavnoprávneho hľadiskapreto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré súdostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ústavný súd eštepripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecnéhosúdnictva.
15. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavnéhosúdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu, dospel ústavnýsúd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdua namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov, odmietol sťažnosťsťažovateľky v tejto časti (II.B) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súdnepovažoval za potrebné zaoberať sa aj namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorésťažovateľka v petite sťažnosti ani neuviedla a v sťažnosti ani riadne neodôvodnila, hoci jezastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (pozri bod 5).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. apríla 2015