znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 179/2014-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   augusta   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana   Ľalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   K.   K.,   Z.   P.,   M.   Š.,   V.   U.,   Z.   U.   a A.   M., zastúpených   advokátom   JUDr.   Ing.   Richardom   Vanekom,   Advokátska   kancelária, Dobrovičova   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é b o l o.

2. K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému   v   sume   po   300   €   (slovom   tristo   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý uhradiť K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. trovy konania spolu v sume 900,48 € (slovom deväťsto eur a štyridsaťosem centov) na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   Ing.   Richarda   Vaneka,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. apríla 2014 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 3774/2014 a sp. zn. Rvp 3775/2014) a 7. apríla 2014 (sťažnosti   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   3790/2014,   sp. zn.   Rvp   3792/20144   až   sp. zn. Rvp 3794/2014) doručené sťažnosti K. K., Z. P., M. Š., V. U., Z. U. a A. M. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovatelia v identických sťažnostiach uviedli: „Žaloba   o   určenie   vlastníctva   proti   žalovanému   EURO-BUILDING,   a.s.   bola podaná osobne na Okresný súd Bratislava I dňa 6. 05. 2003 a to z dôvodu, že EURO- BU1LDING ako zhotoviteľ obytného domu... si podvodným konaním prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Túto skutočnosť vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dozvedeli neskôr, keď na liste vlastníctva sa objavil okrem ostatných vlastníkov aj EURO-BUILDING ako vlastník   garzónky   s   č...   Návrh   na   zápis   do   katastra   nehnuteľností   uvedenej   garzónky predložil EURO-BUILDING, čo vlastníci bytov a nebytových priestorov nevedeli o tom, nakoľko   neboli   účastníkmi   stavebného   konania.   Keďže   v   obytnom   dome   malo   ísť o nadštandardné   byty   za   veľké   peniaze   tak   mali   byť   podľa   projektovej   dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné časti,   spoločné   zariadenia   a   príslušenstvo   domu,   ktoré   budú   v   spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom dome,   v   spoluvlastníckom   podiele   zodpovedajúcom   podielu   podlahovej   plochy   bytu a komory k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte. Podľa projektovej dokumentácie (pôdorys 1. nadzemného podlažia) priloženej vo vyššie uvedenej a uzatvorenej nepomenovanej zmluvy ako aj podľa písomného vyjadrenia L., ktorý ako   autor   a   zhotoviteľ   projektu   stavby   polyfunkčného   domu...   v   Bratislave   potvrdil,   že miestnosti č... boli určené pre správcu domu.

Vzhľadom   k   tomu,   že   nastala   reálna   obava,   že   žalovaný   chce   predmetnú   časť nehnuteľnosti   scudziť,   navrhovateľ   podal   dňa   21.05.2004   na   Okresný   súd   Bratislava   I Návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   s   tým,   aby   súd   zakázal   odporcovi   nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností pri Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu,   pracovisko   Bratislava   1   ako   byt   č...   spolu   s   podielom   2160/443353   na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č... a spoluvlastníckym podielom 2160/443353 k pozemku parc. č... o výmere 1528 m2 ako zastavané plochy a parc. č... o výmere 513 m2 ako záhrady v k.ú... mesto vedených na LV č..., najmä ich scudziť, darovať, prenajať a zaťažiť vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Okresný súd Bratislava I dňa 16.06.2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ dňa 01.07.2004 podal odvolanie proti zamietnutiu vydania predbežného opatrenia.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I   zmenil   tak,   že odporcovi   zakazuje   aby   scudzil,   daroval   a   zaťažil   vecným   bremenom   byt   č..., spoluvlastnícky   podiel   2160/443353   na   spoločných   častiach   a   spoločných   zariadeniach domu..., súp. č..., parcela... zastavaná plocha, parcela č... záhrady vedených na LV č..., kat. úz... do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31 Cb 133/03. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 22.9.2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný, a preto mu vyhovel. Dňa 19.9.2013 na pojednávam bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. 31Cb/133/2003-264 zo dňa 11.9.2013, ktorým súd zrušil uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   24.08.2004,   sp.   zn.   11   Cob   174/04-86. Od návrhu   odporcu   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   vydaného   Krajským   súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava 1 trvalo dva roky nečinnosti. Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I.,   navrhovateľ   podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5Co 612/2013-309, zo dňa 21.11.2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta.

Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava 1. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14.01.2009, č. k. 31Cb 133/2003-169 a to uznesením 31Cb 133/2003- 236 zo dňa 19.9.2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe navrhovateľovho odvolania   zo   dňa   30.   marca   2012   svojim   uznesením   9   Co   131/2012-248,   uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.9.2011 č. k. 31Cb 133/2003-236 zrušuje a odvolanie odporcu   1/   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   14.1.2009   č. k. 31Cb 133/2003-169 odmieta.

Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky, čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1. Súdne konanie doteraz trvá takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07.01.2014 terajšia predsedníčka Okresného súdu   Bratislava   1   listom   zo   dňa   7.3.2014   doručený   dňa   19.3.2014   oznámila,   že   našu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.“

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví porušenie ich   základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného súdu   v namietanom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   I. ÚS 179/2014   zo   7.   mája   2014   sťažnosti sťažovateľov   spojil   na   spoločné   konanie   a   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ich prijal na ďalšie konanie.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov z 19. júna 2014 označené ako „Doplnenie k sťažnostiam“,   v   ktorom   oznamoval,   že   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp. zn. 31 Cb 133/2003 z 19. mája 2014 bolo podané odvolanie, bolo ústavnému súdu doručené 23. júna 2014.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostiam podaním sp. zn. Spr 3297/2014 doručeným ústavnému súdu 27. júna 2014, v ktorom okrem iného uviedol:

„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 05.05.2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený prostredníctvom   faxu   na   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   boli   vo   veci   uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:

Spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. M. O.

06.08.2003 - doplnený návrh na začatie konania (žaloba) + prílohy, podaný osobne na súde

21.05.2003 - návrh na vydanie predbežného opatrenia

24.5.2003 - výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie

16.06.2004 - uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

01.07.2004 - odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

06.07.2004   -   pokyn   na   doručenie   odvolania   navrhovateľa   v   I.   rade   odporcovi na vyjadrenie

19.07.2004 - vyjadrenie odporcu k odvolaniu

27.07.2004   -   predkladacia   správa   na   Krajský   súd   v   Bratislave,   spis   predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade

24.08.2004 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Cob 174/04-86, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

27.09.2004 - uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania

29.10.2004 - výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube tlačiva)

15.12.2004 - výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

02.02.2004 - vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania

28.02.2005 - výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02.02.2005

10.10.2006   -   prípis navrhovateľovi v I.   rade   a   v   II.   rade   na   upresnenie okruhu navrhovateľov 10.10.2006 - výzva na doplatenie SP za návrh

10.10.2006   -   uznesenie   na   odstránenie   vád   návrhu   na   začatie   konania   zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade 26.10.2006 - upresnenie / špecifikácia petitu návrhu

10.11.2006   -   prípis   navrhovateľovi   v   1.   a2.   rade   na   upresnenie   okruhu navrhovateľov   a   uvedenie   na   základe   akých   skutočností   je   navrhovateľ   v   1.   a   2.   rade aktívne legitimovaný v spore

21.12.2006   -   upresnenie   /   špecifikácia   petitu   návrhu   na   základe   prípisu   zo   dňa 10.11.2006

08.02.2006 - návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa

30.05.2007 - doloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie

Spis pridelený zákonnému sudcovi JUDr. M. Š., PhD.

29.10.2008   -   výzva   na   doloženie   plnej   moci   pre   účastníkov   konania   na   strane navrhovateľa

18.11.2008 - oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa 29.10.2008

11.11.2008   -   súd   nariadil   vo   veci   termín   pojednávania   na   deň   12.01.2009; pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009

08.12.2008   -   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   vstup   účastníkov   do konania na strane odporcu

14.01.2009 - uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č.k. 31Cb/133/2003-169)

02.03.2009 - uznesenie o pripustení zmeny petitu (č.k. 31Cb/133/2003-172)

09.03.2009   -   prejednanie   vecí   na   pojednávaní;   pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito

06.03.2009 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávam právneho zástupcu odporcu (fax), doplnené originálom z 10.03.2009

18.03.2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 č.k. 31Cb/133/2003-172

24.03.2009   -   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 (M. D.), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

24.03.2009   -   odvolanie   účastníka   konania   na   strane   odporcu   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 (K. D.), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008

27.02.2009   -   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Bratislava,   pripojené   uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

27.05.2009 - predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami, ktoré podali účastníci (M. D., K. D.) proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania

22.07.2009 - uznesenie KS BA č. k. 14Co/209/2009-204 o odmietnutí odvolania K. D. a M. D. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009

26.07.2009 - vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodné predložený na odvolacie konanie

03.09.2009   -   uznesenie   o   pripustení   zmeny   návrhu   na   začatie   konania   (č.k. 31Cb/133/2003-211)

07.10.2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1 č.k. 31Cb/133/2003-211 zo dňa 03.09.2009

12.10.2009 - predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu

19.11.2010   -   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   14Co/363/2009-227,   ktorým odmietol   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa 03.09.2009

Spis pridelený dňa 15.12.2010 zákonnej sudkyni JUDr. G. B.

20.12.2010 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2011

19.09.2010 - prejednanie veci; uznesenie č.k. 31Cb/133/2003-236, ktorým súd zrušil uznesenie   vydané   Okresným   súdom   Bratislava   I,   ktorým   súd   pripustil   vstup   účastníkov na strane   navrhovateľa   a   účastníkov   na   strane   odporcu   zo   dňa   14.01.2009   č.k. 31Cb/133/2003-236

19.09.2011 - uznesenie o pripustení zmeny petitu, č.k. 31Cb/133/2003-239

29.09.2011 - návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28.11.2011 - odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia zo dňa 14.01.2009, č.k. 31Cb/133/2003-236

08.02.2012 - predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade

30.03.2012 - uznesenie KSBA č.k. 9Co/131/2012-248, ktorým zrušil uznesenie OSBA I zo dňa 19.09.2011 č. k. 31Cb/133/2003-236, a odmietol odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu OSBA I zo dňa 14.01.2009, č.k. 31Cb/133/2003-169

22.06.2012 - navrhovateľ G. K. a P. K. podali návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania,   vzhľadom   na   Dohodu   o   urovnaní   so   spoločnosťou   EURO   -   BUILDING,   a.s., podpísanou oboma účastníkmi

23.07.2012 - výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu   na   začatie   konania   voči   navrhovateľovi   v   1.   a   2.   rade   01.08.2012   -   podanie odporcu, súhlas so späťvzatím

14.08.2012 - uznesenie OS BA I. o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade

04.10.2012   -   žiadosť   PZ   odporcu   o   vyznačenie   právoplatnosti   a   vykonateľnosti uznesenia OS BA I zo dňa 14.08.2012, č.k. 31Cb/133/2003-260

21.01.2013 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2013

11.09.2013   -   uznesenie   OS   BA   I,   ktorým   súd   zrušil   uznesenie   KSBA   zo   dňa 24.08.2004 o nariadení predbežného opatrenia

19.09.2013   -   uznesenie   OS   BA   I,   č.k.   31Cb/133/2003-274,   ktorým   súd   pripustil zmenu petitu

27.09.2013 - písomné podanie na súd- vyjadrenie PZ odporcu

03.10.2013 - písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na strane navrhovateľa

03.10.2013 - odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OSBA I zo dňa 11.09.2013

03.10.2013   -   návrh   PZ   navrhovateľov   na   vylúčenie   sudcu   z   konania   (námietka zaujatosti)

08.10.2013   -   výzva   na   zaplatenie   SP   za   námietku   zaujatosti   (SP   zaplatený 18.10.2013)

21.10.2013   -   predkladacia   správa   KS   v   Bratislave,   predložený   spis   s   opravným prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. B. k návrhu na vylúčenie sudcu z konania

21.11.2013   -   uznesenie   KS   BA   (5Co/612/2013)  ,   ktorým   odvolací   súd   zmenil uznesenie OS BA I zo dňa 11.09.2013; a uznesenie KSBA (5NcC/91/2013-312), ktorým KS BA rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. B. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31Cb/133/2003

12.12.2013 - súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.05.2014

16.04.2013 - súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane navrhovateľa

09.05.2014 - žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania

19.05.2014 - prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej (rozsudok). Nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. II ÚS 78/09-27 zo dňa 14.05.2009,   doručenom   Okresnému   súdu   Bratislava   I   dňa   23.07.2009,   konštatoval porušenie práva spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzovala som postup súdu a namietanú existenciu prieťahov v konaní až od mája   roku   2009   s   tým,   že   v   obdobiach,   kedy   sa   vec   nachádzala   na   Krajskom   súde v Bratislave ako odvolacom súde, som postup súdu neskúmala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I neprináleží.

Ako   uvádzajú   sťažovatelia   dňa   07.01.2014   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   I doručená sťažnosť zo dňa 23.12.2013, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/133/2003. Predmetná sťažnosť bola   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   a   vyššie   uvedený   procesný   postup   súdu v namietanej veci listom zo dňa 07.03.2014 vyhodnotená ako dôvodná.

Sťažovatelia   v   ústavnej   sťažnosti   namietajú,   že   od   podania   návrhu   na   zrušenie predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný. Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29.09.2011. Je pravdou, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté až uznesením súdu zo dňa 11.09.2011, ako   je   však   z   vyššie   uvedeného   procesného   postupu   zrejmé,   súd   v   uvedenom   období priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov, pričom na rozhodnutie o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zákon neustanovuje žiadnu lehotu.

V súvislosti s existenciou prieťahov v konaní mám za to, že k predĺženiu celkovej doby konania prispeli aj samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na podanie nekvalifikovaného návrhu vo veci samej a s tým súvisiacu potrebu odstránenia vád návrhu vo veci samej, ktorá výraznou mierou prispela k predĺženiu lehoty nariadenia   prvého   pojednávania   súdu   vo   veci   samej.   V   neposlednom   rade   je   potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí. V namietanej veci boli rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie v namietanej veci rovnako časovo predĺžilo.

Z   obsahu   spisového   materiálu   vyplýva,   že   vo   veci   samej   bolo   dňa   19.05.2014 rozhodnuté   rozsudkom   č.   k.   31Cb/133/2003-348,   ktorý   bol   účastníkom   expedovaný   dňa 11.06.2014.

Týmto by som chcela poukázať na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv sťažovateľov.

Dovoľujem si Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru,   že   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   bolo porušené,   vzal   do   úvahy   vyššie   uvedené   skutočnosti,   ktoré   výraznou   mierou   ovplyvnili celkovú   dobu   konania,   a   aby   sťažovateľom   nimi   uplatnené   finančné   zadosťučinenie nepriznal.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 11. júla 2014, v ktorom uviedli:

„K chronológii jednotlivých úkonov súdu ako je zaznamenané v liste predsedníčky Okresného súdu Bratislava I nemáme pripomienky.

Taktiež súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná.

Nesúhlasíme,   že   k   existencii   prieťahov   v   konaní   prispeli   najmä   navrhovatelia. Musíme   konštatovať,   že   v   prípade   neúplné   podaného   návrhu   uvedený   nedostatok   bol odstránený   a   návrh   bol   doplnený   všetkými   vlastníkmi   bytov   a   nebytových   priestorov sporovej nehnuteľnosti ako účastníkmi sporu tvoriacimi nerozlučné procesné spoločenstvo. Návrhy   na   zmenu   petitu   boli   vykonané   na   základe   výzvy   súdu,   ktoré   podľa   nášho presvedčenia   nie   vždy   boli   potrebné,   ako   aj   na   základe   nových   skutočností   napríklad z dôvodu   zmeny   označenia   predmetnej   nehnuteľnosti   v   katastri   nehnuteľností   a   to z garsónky   č...   0   na   byt   č...   bez   nášho   zapríčinenia.   V   neposlednom   rade   je   potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu, ako aj nekvalifikovaných rozhodnutí okresného súdu, nakoľko tieto boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím krajským súdom. Tieto uznesenia krajského súdu sú súčasťou sporového spisu 31Cb/133/2003.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia vo veci samej, podali sme odvolanie, čo sme uviedli v našom doplnení k ústavným sťažnostiam zo dňa 19.6.2014.

Taktiež nesúhlasíme s návrhom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I, že ak by Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal Sme toho názoru, že navrhovatelia - vlastníci bytov a nebytových priestorov si zaslúžia finančné zadosťučinenie po tak dlhodobom súdnom konaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   vo   veci   sťažností   sťažovateľov   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V   dôsledku   toho   senát predmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojimi   sťažnosťami   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   K namietanému   porušeniu   sťažovateľmi označeného základného práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   okresný   súd   v   namietanom   konaní nemohol   porušovať   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 2. apríla 2009, pretože sťažovatelia neboli v tomto období účastníkmi súdneho konania. K porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy mohlo dôjsť až od   2.   apríla   2009,   keď   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   sp.   zn.   31   Cb   133/2003 zo 14. januára 2009, ktorým boli sťažovatelia pripustení do konania na strane navrhovateľa.

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   namietaného   konania   však   súčasne   prihliadol na skutočnosť, že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. II. ÚS 78/09 zo 14. mája 2009 konštatoval   porušenie   základného   práva   obchodnej   spoločnosti   EURO-BUILDING   a. s. (vystupuje v namietanom konaní v postavení odporcu v 1. rade) na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a spoločnosti EURO-BUILDING a. s. priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k posudzovanému súdnemu konaniu už v náleze sp. zn. II. ÚS 78/09 zo 14. mája 2009 konštatoval, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – garsónke nachádzajúcej sa v bytovom dome na... v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s vysokým počtom účastníkov konania (72 navrhovateľov, 3 odporcovia), avšak doterajší zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže   pripísať   na   vrub   faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Z právneho hľadiska konanie o určenie vlastníckeho práva podľa   názoru   ústavného   súdu   nesignalizuje   jeho   zložitosť,   pretože   ide   o   štandardnú   a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia vstúpili do konania ako navrhovatelia v 7., 10., 12., 24., 32. a 33. rade na základe uznesenia okresného súdu zo 14. januára 2009.

Aj keď okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že aj sami sťažovatelia prispeli k predĺženiu namietaného konania, keď opakovane navrhovali zmenu žalobného návrhu a robili ďalšie procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydanie procesných rozhodnutí, proti   ktorým   boli   následne   podávané   odvolania,   ústavný   súd   pri   hodnotení   postupu sťažovateľov   bral   do   úvahy   najmä   to,   že   ako   účastníci   konania   mali   nesporne   právo na procesné úkony, ktoré urobili. Ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Ústavný súd opierajúc sa o svoju judikatúru však k tomu poznamenáva, že také procesné návrhy sú procesným právom účastníka konania, ale nemôžu byť dôvodom na nekonanie v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).

3. Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľov došlo k zbytočným prieťahom.

Prvým obdobím relevantným z hľadiska identifikácie zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu bol časový úsek od 20. decembra 2010, keď okresný súd uznesením nariadil vo veci pojednávanie, do 19. septembra 2011, keď sa predmetné pojednávanie uskutočnilo. V tomto období trvajúcom 9 mesiacov okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon.

Ústavný súd ďalej vyhodnotil ako neprimerane dlhý postup okresného súdu obdobie od 14. augusta 2012, keď okresný súd uznesením rozhodol o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade proti odporcovi v 1. rade, do 11. septembra 2013, keď okresný súd   uznesením   zrušil   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 11 Cob 174/04 z 24. augusta 2004. V uvedenom období trvajúcom 13 mesiacov okresný   súd   uskutočnil   jediný   procesný   úkon,   a   to   nariadenie   pojednávania na 19. september 2013.

Ústavný súd uvádza, že obdobia (v celkovom trvaní 19 mesiacov), počas ktorých bol spis okresného súdu na krajskom súde, a to od 27. mája 2009 do 26. júla 2009 v trvaní 2 mesiacov, od 12. októbra 2009 do 19. novembra 2010 v trvaní 13 mesiacov, od 8. februára 2012 do 9. mája 2012 v trvaní 3 mesiacov a od 21. októbra 2013 do 27. novembra 2013 v trvaní   1   mesiaca,   nemožno   pričítať   na   vrub   okresnému   súdu.   Opakované   zrušenie rozhodnutí okresného súdu krajským súdom však súčasne svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.O   neefektívnosti   postupu   okresného   súdu   svedčí   skutočnosť,   že   spis   predložený krajskému súdu 27. mája 2009 bol okresnému súdu vrátený 26. júla 2009 ako nedôvodne predložený na rozhodovanie o odvolaní odporcu proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 31 Cb 133/2003 z 2. marca 2009, ktorým bola pripustená zmena návrhu na začatie konania. Predmetné uznesenie bolo vydané vyššou   súdnou   úradníčkou,   a preto   mal okresný súd aplikovať § 374 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa také rozhodnutie podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca, pričom vec sa odvolaciemu súdu nepredkladá.

Ako nesprávnu činnosť okresného súdu ústavný súd vyhodnotil aj okresným súdom dané nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti jeho uzneseniu sp. zn. 31 Cb 133/2003 z 3. septembra 2009, ktorým pripustil zmenu návrhu na začatie konania. V zmysle § 202 ods. 3 písm. f) OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým   sa   pripustila   alebo   nepripustila   zmena   návrhu.   Na   základe   tohto   nesprávneho poučenia   podal   proti   uvedenému   uzneseniu   odvolanie   odporca,   ktoré   bolo   odmietnuté uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Co 363/2009 z 19. októbra 2010.

Postup   okresného   súdu   bol   poznačený   aj   ďalším   pochybením,   keď   uznesením č. k. 31   Cb   133/2003-236   z   19.   septembra   2011   rozhodol   o   zrušení   svojho predchádzajúceho uznesenia sp. zn. 31 Cb 133/2003 zo 14. januára 2009, ktorým pripustil, aby do konania vstúpili na strane navrhovateľa navrhovatelia v 3. až 72. rade a na strane odporcu K. D. ako odporca v 2. rade a M. D. ako odporkyňa v 3. rade dôvodiac podaným odvolaním   odporcu   v 1.   rade.   Napadnuté   uznesenie   bolo   krajským   súdom   zrušené uznesením sp. zn. 9 Co 131/2012 z 30. marca 2012 z dôvodu, že okresný súd uvedeným postupom odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom.

Nesprávna   činnosť   okresného   súdu   sa   tiež   prejavila   vydaním   uznesenia č. k. 31 Cb 133/2003-264   z   11.   septembra   2013,   ktorým   na   základe   návrhu   odporcu v 1. rade zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 11 Cob 174/04 z 24. augusta 2004, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. 31 Cb 133/2003 zo 16. júna 2004 tak, že krajský súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 1. rade zakázal, aby scudzil, daroval a zaťažil vecným bremenom spornú nehnuteľnosť, a to až do skončenia namietaného   konania.   Na   základe   odvolania   navrhovateľov   krajský   súd   uznesením sp. zn. 5 Co   612/2013   z   21.   novembra   2013   napadnuté   uznesenie   zmenil   tak,   že   návrh odporcu   na zrušenie   predbežného   opatrenia   zamietol,   pričom   v   odôvodnení   svojho rozhodnutia uviedol:

„Vzhľadom na podstatu sporu – určenie vlastníckeho práva, sú stále dané dôvody existencie predbežného opatrenia, nakoľko prípadné scudzenie alebo zaťaženie predmetnej nehnuteľnosti   by   mohlo   znamenať   výrazné   skomplikovanie   samotného   konania   vo   veci samej. Pričom v zmysle vydaného predbežného opatrenia odporca nie je nejakým spôsobom obmedzený   na   držaní   a   užívaní   danej   nehnuteľnosti,   takže   nie   je   pravdivé   tvrdenie,   že odporca   nemá   prístup   k   tejto   nehnuteľnosti,   tak   ako   to   uviedol   súd   prvého   stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia...

Odvolací   súd   považuje   postup   súdu   prvého   stupňa   a   dôvody,   ktoré   ho   viedli k nariadeniu (správne zrušeniu pozn.) predbežného opatrenia na základe vyššie uvedených skutočností   za   nesprávny,   hlavne   z   dôvodu,   že   žiadne   dôvody   zrušenia   predbežného opatrenia ani neboli odporcom v návrhu prezentované.“

Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uvedených pochybení okresného súdu a ich následnej korekcie rozhodnutiami krajského súdu v odvolacom konaní došlo k predĺženiu napadnutého konania o takmer rok a pol.

Z predloženého spisového materiálu tiež vyplynulo, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 19. mája 2014, ktorým návrh na začatie konania zamietol a navrhovateľov zaviazal   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia.   Proti   predmetnému   rozsudku   bolo navrhovateľmi podané odvolanie.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v   namietanom   konaní   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia tiež žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnuté konanie na   okresnom   súde   dosiaľ   neprávoplatne   skončené   vyhlásením   rozsudku   vo   veci, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý v sume 10 000 € bez bližšieho odôvodnenia.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, predmet sporu (ide o určenie vlastníckeho   práva),   dĺžku   namietaného konania, ako aj na to,   že   okresný   súd vo veci rozhodol   rozsudkom,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   300   €   pre   každého zo sťažovateľov   za primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   §   56   ods.   4   zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia si uplatnili nárok na úhradu trov konania. Právny zástupca sťažovateľov uplatnenú úhradu trov konania nevyčíslil a ani inak bližšie nešpecifikoval. Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 12 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 804 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 134 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 75,04 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom   (za   2   úkony   právnych   služieb)   predstavuje   celkovú   sumu   150,08   €   za   jedného účastníka   konania,   t. j.   za   šiestich   účastníkov   konania   900,48   €.   Priznanú   úhradu   trov právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnemu   zástupcovi sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v   spojení s §   149 OSP) v   lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie   nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. augusta 2014