znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 179/05-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   septembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   S.,   bytom   G.,   vo   veci   namietaného   porušenia čl. 12 ods. 1,   2,   3   a   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   S.   p.   –   ústredia   B.   pod sp. zn. 210 909 710 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2005 doručená sťažnosť M. S., bytom G. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní S. p. – ústredia B. (ďalej len „S. p.“), pod sp. zn. 210 909 710.

Z podanej sťažnosti a z priloženého listinného dôkazu vyplýva, že rozhodnutím S. p. sp. zn. 210 909 710 z 25. januára 2005, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 31. januára 2005, bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o priznanie vdoveckého dôchodku s poučením, že proti rozhodnutiu možno podať návrh na jeho preskúmanie súdom v 30-dňovej lehote počítanej od doručenia rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa je toto rozhodnutie protiprávne, lebo pri správnom výklade zákona mal mu byť dôchodok priznaný. Sťažovateľ preto požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku ústavy S. p.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ   prevzal   rozhodnutie   Sociálnej   poisťovne   31.   januára   2005,   a preto posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty bol 31. marec 2005. Sťažnosť však bola osobne doručená do podateľne ústavného súdu až 11. augusta 2005, teda dávno po uplynutí zákonnej lehoty.

Navyše,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   dodať,   že   sťažovateľ   mal   možnosť domáhať   sa   ochrany   označených   základných   práv   na   všeobecnom   súde,   a to   podaním návrhu   na   preskúmanie   rozhodnutia   Sociálnej   poisťovne   v 30-dňovej   zákonnej   lehote. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, treba sťažnosť považovať zároveň aj za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005