znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 178/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   M.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 2194/2010 a poverením udeleným súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2011 doručená a 9. mája 2011 doplnená sťažnosť A. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 2194/2010 a poverením udeleným súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Obchodná spoločnosť E., a. s., K. v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, S. a. s., B., dňa 22. 06. 2009 pod sp. zn.: SR 12789/09 podala návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 1.975,35 € s prísl.

Dňa 06. 07. 2009 sťažovateľ obdržal výzvu, v ktorou ho S. a. s. vyzýva, aby predložil písomnú žalobnú odpoveď.

Sťažovateľ ju prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslal dňa 15. 07. 2009… Dňa   29.   03.   2011   sťažovateľ   obdržal   od   súdneho   exekútora   JUDr.   R.   K… upovedomenie   o   začatí   exekúcie,   sp.   zn.:   EX   8412/10,   na   základe   vykonateľného exekučného titulu, rozsudku S. a. s., č. k. SR 12789/09, z 15. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 05. 2010 a stal sa vykonateľným 27. 05. 2010...

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice-okolie, sp. zn.: 12 Er 2194/10 vyplýva nasledovné...

Súdny exekútor, JUDr. R. K. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21. 07. 2010 na základe exekučného titulu – rozsudku S., a. s., B... z 15. 04. 2010, ktorý sa stal právoplatným 24. 05. 2010 a vykonateľným 27. 05. 2010 a návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného – E., a. s. z 06. 07. 2010 proti povinnému Š., s. r. o... a A. H., /nie H./ trvalé bytom M. pre vymoženie 6.838,59 s prísl...

Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnená si uplatnila zmluvnú pokutu vo výške 0, 25 % z dlžnej sumy denne.

Zmluvná pokuta vo výške 0, 25 % denne z dlžnej sumy, uvedená v čl. IV, písm. c) všeobecných obchodných podmienok zmluvy o predaji na splátky č. 0107060704 uzavretej dňa 26. 09. 2006 medzi oprávneným a povinným, predstavuje ročne 91,25%.

Dojednanie takejto zmluvnej pokuty odporuje ustanoveniu § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, a je absolútne neplatné...

Z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn.: II ÚS 545/2010-15, citujem: „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu   už   začatého   exekučného   konania   a   nielen   v   súvislosti   s   vydaním   poverenia   na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu /§ 58 Exe. poriadku/.“

Podľa ustanovenia § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. O rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský   rozsudok,   ktorý   už   nemožno   preskúmať   podľa   §   37,   má   pre   účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Sťažovateľovi ani jeho právnej zástupkyni rozsudok doručený nebol...

Právnej zástupkyni sťažovateľa rozhodcovský súd – S., a. s., B. nezasielal žiadne listiny,   ani   rozhodcovský   rozsudok.   Všetky   listinné   dôkazy   si   zabezpečila   zo   spisového materiálu s výnimkou poverenia, ktoré jej odmietli dať k nahliadnutiu.

S.,   a.   s. nevykonala žiadne dokazovanie,   nepredvolala sťažovateľa ako účastníka konania, ani mu neoznámila termíny rozhodovania a neumožnila tak sťažovateľovi riadne si obhájiť svoje práva, nedoručila mu rozsudok.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. O rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise b/...

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa   §   45   citovaného   zákona   súd   je   povinný   aj   bez   návrhu   zastaviť   exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. písm. b/, c/.

Týmito   skutočnosťami   sa   Okresný   súd   Košice-okolie   absolútne   nezaoberal   a   aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam poverenie na vykonanie exekúcie vydal.

Okresný   súd   Košice-okolie   pri   svojom   rozhodovaní   porušil   práva   sťažovateľa zakotvené v Ústave SR, konkrétne… čl. 48, ods. 2… čl. 47, ods. 3… čl. 46, ods. 1… Práva   sťažovateľa   zaručené   v   Ústave   SR,   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli porušené a síce tým, že Okresný súd Košice-okolie vydal poverenie na vykonanie exekúcie v rozpore s 58 ods. 1 zák. č. 233/1995, Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a v rozpore s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z... Sťažovateľ skutočne dĺži spoločnosti E. a. s., 1.975,35 €, nie však sumu 6.838,59 €, s prísl.,   ktorú   vymáha   súdny   exekútor   na   základe   právoplatného   a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného S., a. s.

Okresný   súd   Košice-okolie...   vydal   dňa   30.   07.   2010   poverenie   na   vykonanie exekúcie a sťažovateľ je nútený sa brániť súdnou cestou a musí vynaložiť nemalé finančné prostriedky na súdne poplatky, ako aj právne zastupovanie v danej veci.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„Okresný   súd   Košice-okolie…   v   exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 12Er 2194/10   porušil   základné   právo   A.   H.   na   verejné   prerokovanie   jeho   veci   v jeho prítomnosti a možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48, ods. 2   Ústavy   SR,   právo   na   prejednanie   jeho   veci   na   nezávislom   a   nestrannom   súde zaručené   v čl.   46,   ods.   1   Ústavy   SR,   právo   rovnosti   účastníkov   v   konaní   pred   súdom zaručené čl. 47, ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje poverenie na vykonanie exekúcie z 30. 07. 2010, ktoré vydal Okresný súd Košice-okolie na základe rozhodcovského rozsudku, č. k.: SR 12789/099, S. a. s., B. v celom rozsahu.

A.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   750   €  ,   ktoré   mu   je povinný Okresný súd Košice-okolie… vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice-okolie...   je   povinný   vyplatiť   261,82   €   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky sťažovateľa JUDr. D. S...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na základe poverenia vydaného okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 2194/2010 súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. je proti sťažovateľovi ako povinnému vedené exekučné konanie, v ktorom je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok S., a. s., sp. zn. SR 12789/09 z 15. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. mája 2010 a stal sa vykonateľným 27. mája 2010 (ďalej len „exekučný titul – rozhodcovský rozsudok“). Sťažovateľ uviedol, že v označenom exekučnom konaní mu bolo 29. marca 2011 súdnym exekútorom doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 8412/10.

Dňa 4. mája 2011 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorá je predmetom tohto konania   a   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   základných   a   iných   práv postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 2194/2010 a poverením udeleným súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)   a   §   58   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   videl porušenie   ním   označených   základných   a   iných   práv   v   tom,   že   podľa   jeho   názoru   ho exekučný titul – rozhodcovský rozsudok zaväzuje na také plnenie (v časti zmluvnej pokuty), ktoré   odporuje   dobrým   mravom,   a   preto   vydanie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie a vedenie exekučného konania na základe tohto exekučného titulu považuje za nezákonné a rozporné s ním označenými základnými a inými právami.

Podľa   §   45   ods.   1   zákona   o   rozhodcovskom   konaní   súd   príslušný   na   výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo   exekučné   konanie   zastaví   a)   z   dôvodov   uvedených   v   osobitnom   predpise,   b)   ak rozhodcovský   rozsudok   má   nedostatok   uvedený   v   §   40   písm.   a)   a   b)   alebo   c)   ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne   nemožné,   právom   nedovolené   alebo   odporuje   dobrým   mravom.   Podľa   §   45 ods. 2   zákona   o   rozhodcovskom   konaní   súd   príslušný   na   výkon   rozhodnutia   alebo   na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na to, že jemu ani jeho právnej zástupkyni nebol doručený exekučný titul – rozhodcovský rozsudok.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok sťažovateľa   na   ochranu   pred   postupom   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 12 Er 2194/2010, ktorým bolo podľa neho porušené jeho základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základné právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V exekučnom   konaní podľa   Exekučného poriadku   má povinný viacero   právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone   súdnych   a   iných   rozhodnutí   sa   vyskytnú   absolútne   alebo   relatívne   prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. spôsobilý exekučný titul – rozhodcovský   rozsudok,   ktorý   necharakterizujú   vady   uvedené   v   §   45   ods.   1   zákona o rozhodcovskom konaní.

K   takým   právnym   prostriedkom   patria   nielen   námietky   podľa   §   50   Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie).

Ako už bolo uvedené, námietky proti exekúcii sú len jedným z prostriedkov obrany povinného   v   exekučnom   konaní.   Nejde   však   o   najúčinnejší   prostriedok   ochrany   práv povinného,   pretože   nevyhovenie   námietkam   nemožno   napádať   riadnym   opravným prostriedkom.   Účinnejším   prostriedkom   obrany povinného je návrh   na odklad exekúcie podľa   §   56   ods.   2   Exekučného   poriadku   (z   dôvodu,   že   možno   očakávať   zastavenie exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli, alebo   neboli   podané   námietky   podľa   §   50   Exekučného   poriadku,   prípadne   sa   takým námietkam   nevyhovelo.   Vyššia   účinnosť   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   vo   vzťahu k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej   väčšine   prípadov   odvolanie,   o   ktorom   sa   rozhoduje   v   riadnom   inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. Odvolanie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku vždy prípustné v prípadoch ustanovených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), t. j. ak sa začala exekúcia vykonávať a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a napokon, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok umožňoval sťažovateľovi takú ochranu označených základných a iných práv, na ktorú bol oprávnený bez časového obmedzenia. Sťažovateľ bol oprávnený, ale aj povinný na to, aby všetky právne prostriedky pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy využil, teda nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku.

Z obsahu sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ využil už označené prostriedky nápravy pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol, že podal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. že podal návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie a že by o jeho námietkach alebo návrhoch na zastavenie či odklad exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté okresným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené ústavne a zákonné predpoklady na podanie sťažnosti, ktoré sú uvedené v čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zároveň nezistil, že by v okolnostiach daného prípadu prichádzal do úvahy postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd prijatie sťažnosti   neodmietne,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využije všetky jemu dostupné právne prostriedky súdnej   a   inej   ochrany   svojho   základného   práva   alebo základnej   slobody   a   nebol   s   ich uplatnením úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. K tomu treba dodať, že sťažovateľ   nemá   podľa   ústavy,   zákona   o   ústavnom   súde   a   stabilizovanej   judikatúry ústavného súdu   na výber, ktorý   z oboch ústavne existujúcich   systémov súdnej   ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej   ochrane,   na   ktorú   je   kompetentný   ústavný   súd.   Toto   „poradie“   sa   nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy a § 1 a § 7 Občianskeho súdneho poriadku) (m. m. IV. ÚS 193/2010).

Neprípustnosť   sťažnosti   viedla   ústavný   súd   k   tomu,   že   ju   senát   ústavného   súdu odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011