znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 178/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 S 31/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2007 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 31/06.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že:„Dňa   30.   1.   2006   podal   sťažovateľ   žalobu   na   začatie   konania   na   preskúmanie rozhodnutia   správneho   orgánu   -   rozhodnutia   Krajského   stavebného   úradu   v P. na Krajskom súde v Prešove. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 1 S 31/06 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   sp. zn.   1 S 31/06   zo   dňa   15. 2. 2006   vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v lehote 10 dní. Predmetná výzva bola doručená právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 21. 2. 2006.

Dňa 2. 3. 2006 sťažovateľ podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   sp. zn.   1 S 31/06   zo   dňa   28. 8. 2006   priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Predmetné uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 12. 9. 2006.“

Sťažovateľ sa podaním z 31. augusta 2006 adresovaným predsedovi krajského súdu sťažoval   na   postup   krajského   súdu   v predmetnom   konaní.   Krajský   súd   v odpovedi na sťažnosť   sp. zn.   Spr   10138/06   z   12. septembra 2006   uviedol,   že „k   subjektívnym prieťahom pri vybavovaní predmetnej veci nedošlo“.

3. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 31/06 boli porušené ním označené práva, aby prikázal krajskému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a úhradu trov konania.

4. Predchádzajúcu   sťažovateľovu   sťažnosť   z 19.   februára 2007 v predmetnej veci ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   29/07   z 29.   marca   2007   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú z toho dôvodu:

„Doterajšia   dĺžka   konania   vedeného   krajským   súdom   (13   mesiacov)   spolu s charakterom   veci   (preskúmanie   rozhodnutia   správneho   orgánu)   zatiaľ   vylučuje,   aby konanie vedené   krajským súdom   pod   sp. zn.   1 S 31/06 bolo možné   pokladať   za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že z uvedeného chronologického prehľadu vyplýva, že v postupe krajského súdu došlo k prieťahom v trvaní niekoľkých mesiacov, čo však   dosiaľ   nepostačuje   na   prijatie   záveru,   že   by   uvedené   prieťahy   dosahovali   takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 S 31/06 vykonal   niektoré   procesné   úkony,   keď   rozhodol   o   oslobodení   sťažovateľa   od   súdnych poplatkov, vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským   súdom   (13   mesiacov)   a charakter   sporu   nepovažoval   ústavný   súd   postup krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti   s možným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

2. Podľa   § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6   ods. 1 dohovoru, môže   vyplývať aj z toho,   že porušenie tohto   základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

3. Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na ochranu označených   základných   práv   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 S 31/06.

4. V rámci zabezpečovania podkladov na predbežné prerokovanie predmetnej veci ústavný   súd   zistil,   že   krajský   súd   okrem   procesných   úkonov   uvedených   sťažovateľom, uznesením z 5. februára 2007 uložil Krajskému stavebnému úradu v P. vyjadriť sa k žalobe a predložiť administratívny spis (požadované bolo predložené krajskému súdu 8. februára 2007). Ďalším procesným úkonom krajského súdu bolo 30. mája 2007 nariadenie termínu pojednávania na 7. november 2007.

5. Pri posudzovaní predmetnej veci sa ústavný súd osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti   sťažnosti,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   vzniku   zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá   na   ďalšie   konanie“   (II.   ÚS   93/03),   resp. že   „na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

6. Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   v posudzovanej   veci   konštatuje,   že sťažovateľ podal 30. januára 2006 žalobu krajskému súdu, ktorý vykonal procesné úkony uvedené v bode 2 v I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Krajský súd v ďalšom konaní vykonal procesné úkony uvedené v bode 4.

Berúc   do   úvahy   dĺžku   konania   pred   krajským   súdom   (18   mesiacov   do   podania následnej   sťažnosti   ústavnému   súdu),   ako   aj   jeho   doterajší   postup   ústavný   súd   dospel k záveru, že postup krajského súdu ešte nesignalizuje reálnu možnosť existencie zbytočných prieťahov v označenom konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   posudzovanú   sťažnosť   ako   celok,   nepovažoval za potrebné a dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007