znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 178/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., so sídlom H., zastúpenej advokátkou JUDr. B. K., V., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 K 82/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2006 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   so   sídlom   H.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. B. K., V., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní   vedenom   na   Krajskom   súde   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod sp. zn. 2 K 82/99.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 2 K 82/99 s tým, aby bolo krajskému súdu prikázané zvolať prieskumné pojednávanie na preskúmanie prihlásených pohľadávok.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. 2 K 82/99-67 z 30. júna 2004 bol vyhlásený konkurz na majetok sťažovateľky. Ešte predtým, a to 20. februára 1998, vtedajší konateľ sťažovateľky udelil plnomocenstvo Ing. I. I. na zastupovanie sťažovateľky pred   orgánmi   štátnej   správy,   samosprávy   a súdmi,   ako   aj   na   podpisovanie   obchodných zmlúv.   Dňa   6.   októbra   2004   sa   konalo   v   rámci   konkurzného   konania   prieskumné pojednávanie. Za sťažovateľku ako úpadcu sa tohto prieskumného pojednávania zúčastnil Ing. I. I. na základe plnej moci z 20. februára 1998, hoci podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“)   vyhlásením   konkurzu   zanikajú   úpadcove   plnomocenstvá.   To   znamená,   že sťažovateľka ako úpadca mala byť priamo predvolaná na prieskumné pojednávanie, čo sa však   nestalo,   a preto   treba   vychádzať   z toho,   ako   keby   sťažovateľka   na   prieskumnom pojednávaní prítomná nebola. Keď sa stal novým konateľom sťažovateľky J. K., oboznámil sa   s písomnosťami   týkajúcimi   sa   konkurzného   konania,   pričom   zistil,   že   prieskumné pojednávanie   sa   6.   októbra   2004   uskutočnilo   v rozpore   so   zákonom.   Preto   prípisom z 24. novembra 2005 požiadal krajský súd o zvolanie prieskumného pojednávania v súlade so zákonom. Prípisom krajského súdu č. k. 2 K 82/99-197 zo 16. marca 2006, ktorý bol sťažovateľke   doručený   21.   marca   2006,   však   krajský   súd   odmietol   nariadiť   ďalšie prieskumné pojednávanie. Vyslovil   názor,   že   ustanovenie   §   14   ods.   1   písm.   h) zákona o konkurze sa týka dispozície s majetkom úpadcu, a nie jeho zastupovania.

Podľa názoru sťažovateľky postupom krajského súdu došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie   veci   v jej   prítomnosti   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Plnomocenstvo   z 20. februára 1998 vzhľadom na jeho obsah malo tak procesnoprávny, ako aj hmotnoprávny charakter,   pričom   z citovaného   zákonného   ustanovenia   vyplýva   zánik   akýchkoľvek úpadcových plnomocenstiev v prípade vyhlásenia konkurzu.

Sťažovateľka považuje sťažnosť za včas podanú, lebo zákonnú dvojmesačnú lehotu odvíja od doručenia prípisu krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Zo   skutkového   stavu   uvedeného   v sťažnosti   je   jednoznačné,   že k tvrdenému porušeniu označeného základného práva sťažovateľky malo dôjsť postupom krajského   súdu   v súvislosti   s nariadením   a vykonaním   prieskumného   pojednávania 6. októbra 2004, a to tým, že krajský súd v zastúpení sťažovateľky ako úpadcu predvolal na prieskumné   pojednávanie   právneho   zástupcu   na   základe   (podľa   právneho   názoru sťažovateľky) už ex lege zaniknutého plnomocenstva a za účasti tohto zástupcu prieskumné pojednávanie aj vykonal.

Ústavný súd považuje za nepochybné, že k tvrdenému porušeniu základného práva došlo 6. októbra 2004. Zo sťažnosti, ale ani z priložených listinných dôkazov nie je možné presne   zistiť,   kedy   sa   sťažovateľka   o vykonanom   prieskumnom   pojednávaní   dozvedela (napr. z oznámenia právneho zástupcu Ing. I. I.). Nepochybne však o tom vedela najneskôr 24.   novembra   2005,   keď   konateľ   J.   K.   požiadal   krajský   súd   o zvolanie   nového prieskumného pojednávania. Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. mája 2006, stalo sa tak nepochybne dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. V nijakom prípade   sa   nemožno   stotožniť   s názorom   sťažovateľky,   ktorá   plynutie   zákonnej   lehoty odvíja od doručenia prípisu krajského súdu 21. marca 2006. Týmto prípisom totiž krajský súd   neporušil   označené   základné   právo,   iba   odmietol   sťažovateľkou   tvrdené   porušenie základného práva navrhovaným spôsobom napraviť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2006