znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 178/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ervíny   Červenákovej,   bytom   S.,   zastúpenej   advokátom JUDr. B. B., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl.   2   ods.   1   Dodatkového   protokolu   č.   4   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom obce Svinia, starostky obce Svinia, ako aj obecného zastupiteľstva obce Svinia zamietnutím žiadosti o prihlásenie k trvalému pobytu z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ervíny Červenákovej,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 23. septembra 2004 odovzdaným na poštovú prepravu 29. septembra 2004 a doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 1. októbra 2004   označeným   ako „Sťažnosť   proti   porušeniu   základného   práva   na   slobodu   pohybu a pobytu podľa článku 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 2 ods. 1 Protokolu č. 4   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd“ Ervína   Červenáková, bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpená   advokátom   JUDr. B.   B.,   Advokátska kancelária, B.,   namieta porušenie čl.   23   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“) a čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „protokol“)   postupom   obce   Svinia   (ďalej   len   „obec“), starostky obce Svinia (ďalej len „starostka“), ako aj obecného zastupiteľstva obce Svinia (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) zamietnutím žiadosti o prihlásenie k trvalému pobytu z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej práva na slobodu pobytu podľa čl. 23 ods. 1   ústavy a čl. 2 protokolu postupom a nečinnosťou obce a starostky, ako aj tým, že obecné zastupiteľstvo rozhodnutím č. 18/2004 prijatým na 15. zasadnutí   29.   apríla   2004   zamietlo   žiadosť   sťažovateľky   o prihlásenie   k trvalému pobytu. Ďalej požaduje zakázať obci a starostke pri plnení povinností obce ako ohlasovne trvalého pobytu pokračovať v porušovaní práva na slobodu pobytu. Napokon požaduje od obce primerané zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 2. apríla 2004 osobne doručila obci písomnú žiadosť   o vykonanie   záznamu   o trvalom   pobyte   s úmyslom   splniť   si   svoju   ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 2 a § 4 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   135/1982   Zb“).   K žiadosti   pripojila občiansky preukaz, nájomnú zmluvu a súhlas na nahlásenie miesta trvalého pobytu, teda doklady požadované zákonom č. 135/1982 Zb k vykonaniu záznamu o trvalom pobyte. Dňa 29. júla 2004 dostala sťažovateľka list z 3. júna 2004 označený ako „Výpis z 15. zasadania Obecného zastupiteľstva obce Svinia, konaného dňa 29. 4. 2004“, v ktorom je uvedené, že sa „zamieta žiadosť o prihlásenie k trvalému pobytu pre E. K. (...) z dôvodu nesplnenia zákonom   stanovených   podmienok“. Sťažovateľka   považuje   postup   ohlasovne   za protizákonný, pričom týmto nezákonným postupom došlo aj k porušeniu ústavného práva na slobodu pobytu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 1 protokolu. Sťažovateľka dodáva, že žije v obci so svojím manželom, s ktorým uzavrela manželstvo 3. júna 2004. Vychováva s manželom ich maloleté deti a celá rodina žije v spoločnej domácnosti u manželovej matky H. Č. v obecnom byte v obci. Obec považuje teda sťažovateľka za miesto svojho trvalého pobytu, lebo sa tu stále zdržuje, žije a býva spolu so svojím manželom a deťmi v jednom byte.   Odmietavé   stanovisko   registrovať   sťažovateľku   k trvalému   pobytu   pretrváva   už z minulosti, lebo sťažovateľka sa už niekoľkokrát predtým pokúsila registrovať k pobytu v obci.   Ohlásenie   trvalého   pobytu   zo   strany   sťažovateľky   spĺňalo   všetky   zákonom stanovené   požiadavky   a neexistoval   preto   zákonný   dôvod   pre   nevykonanie   záznamu v ohlasovni. Sťažovateľke nie je známe, z akého dôvodu ju obec obmedzila pri výkone práva   na   slobodu   pobytu   výrokom   obecného   zastupiteľstva,   ktorým   bola   jej   žiadosť zamietnutá. Starostka ako výkonný orgán obce so samostatnou zodpovednosťou neurobila v danej veci žiadny relevantný úkon v zmysle zákona č. 135/1982 Zb a zostala nečinná pri plnení úloh obce ako ohlasovne.

Sťažovateľka napokon uvádza, že v tejto veci podala na Krajskom súde v Prešove aj žalobu proti nečinnosti obce podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Z právneho hľadiska však nie je si istá, či táto vec spadá do právomoci všeobecného súdu, keďže postup obce podľa zákona nie je správnym konaním, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a jeho výsledkom nie je rozhodnutie, ale iba evidenčný úkon registrácie   k pobytu.   Preto   v záujme   právnej   istoty   obracia   sa   sťažovateľka   v tejto   veci v zákonnej dvojmesačnej lehote aj na ústavný súd. Poukazuje zároveň aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/02 v analogickej veci.  

Z výpisu z 15. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného 29. apríla 2004 z 3. júna 2004   vyplýva,   že   obecné   zastupiteľstvo   pod   č.   18/2004   zamietlo   žiadosť   sťažovateľky o prihlásenie   na trvalý   pobyt   z dôvodu   nesplnenia   zákonom   ustanovených   podmienok. Výpis podpísala starostka.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v právomoci ústavného súdu o podanej sťažnosti meritórne rozhodnúť.

Treba konštatovať, že právomoc ústavného súdu v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je iba subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane označených základných práv nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 OSP v znení účinnom od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a ďalších   právnických   osôb,   pokiaľ   im   zákon   zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach   fyzických   a právnických   osôb   v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia a postup správneho orgánu“).

Podľa § 250v ods. 1 OSP v znení účinnom od 1. januára 2003 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa   §   5   ods.   1   prvej   vety   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb. o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   na   obec   možno   zákonom   preniesť niektoré   úlohy   štátnej   správy,   ak   je   ich   plnenie   týmto   spôsobom   racionálnejšie a efektívnejšie.

„Verejnú   správu   charakterizuje   to,   že   sa   vykonáva   vo   verejnom   záujme.   Pojem verejná správa označuje buď činnosť, alebo inštitúcie, ktoré túto správu vykonávajú.“ (PL. ÚS 19/98)

Podľa názoru ústavného súdu pojem verejná správa je širším termínom ako termín štátna správa. Štátna správa je najvýznamnejšou zložkou verejnej správy. Správu verejných vecí môžu vykonávať aj neštátne subjekty, teda napríklad aj obce. Tak je tomu aj v danom prípade.   Vykonávanie   úkonov   spojených   s hlásením,   resp.   registrovaním   trvalého a prechodného   pobytu   preniesol   zákonodarca   na   obce.   Obce   preto   vykonávajú   túto vymedzenú časť štátnej správy. Treba ich preto v danej súvislosti považovať za orgány verejnej správy.

Zo   skutkového   stavu,   ktorý   sťažovateľka   uviedla   a ktorý   napokon   vyplýva   aj z predloženého výpisu z 15. zasadnutia obecného zastupiteľstva, možno vyvodiť, že obec a jej   orgány   neboli   v danom   prípade   nečinné,   ale   na   ohlásenie   trvalého   pobytu   podané sťažovateľkou reagovali tak, že ju odmietli zaevidovať na trvalý pobyt v obci pre nesplnenie bližšie nešpecifikovaných zákonných podmienok.

Postup   obecného   zastupiteľstva,   ktoré   odmietlo   zaregistrovať   sťažovateľku k trvalému pobytu v obci, nie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba za odmietnutie vykonať   akt   majúci   evidenčný   charakter.   Ide   preto   o zásah   orgánu   verejnej   správy   vo vzťahu voči sťažovateľke.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľke má všeobecný   súd   postupom   podľa   §   250v   OSP,   teda   v rámci   konania   o ochrane   pred nezákonným zásahom orgánu   verejnej správy. To   zároveň   znamená, že v danej   veci   je vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2004