SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 177/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, konajúcej prostredníctvomkonateľa JUDr. Richarda Bauera, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,Okresnou prokuratúrou Košice I a Krajskou prokuratúrou v Košiciach v konaniachsúvisiacich s vecou vedenou pod sp. zn. ČVS: ORP-2723/3-OJP-KE-2010, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola31. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veciv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenompod sp. zn. ČVS: ORP-2723/3-OJP-KE-2010, postupom Okresnej prokuratúry Košice I(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 1135/10a sp. zn. 4 Pv 84/11/8802 a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajskáprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 958/13/8800.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 18. júna 2010 bol okresnému riaditeľstvudoručený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnejpolície, odborom kriminálnej polície podnet na začatie jeho trestného stíhania. Podľa tvrdenísťažovateľa obsahom podnetu boli „nezákonné, nezmyselné a ničím nepodložené skutočnosti, že záujmová osoba... poškodzuje a ohrozuje svojím konaním verejný záujem“,a to tým, že „od presne nezistenej doby až do súčasnej doby má prostredníctvom internetu... rozširovať, resp. umožňovať voľné sťahovanie súborov podporujúcich fašizmus“. Okresnériaditeľstvo vybavilo uvedený podnet prípisom č. ORP UJK-427/2010 z 23. júna 2010,v ktorom vymedzilo zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené už v štádiu podaniapodnetu, a následne uznesením ČVS: ORP 2723/3-OJP-KE-2010 z 20. decembra 2010 vecodmietlo, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2Trestného poriadku, keďže neboli naplnené zákonné znaky oznámeného trestného činu(jeho subjektívna stránka). Napriek uvedeným skutočnostiam prokurátor okresnejprokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 1135/10-3 z 27. januára 2011 zrušil uznesenie okresnéhoriaditeľstva ako nedôvodné. Následne vyšetrovateľ okresného riaditeľstva na podklade tohtorozhodnutia (podľa tvrdení sťažovateľa nezákonného rozhodnutia, pozn.) a viazaný právnymnázorom dozorujúceho prokurátora uznesením ČVS: ORP-2723/3-OJP-KE-2010 z 11.februára 2011 začal trestné stíhanie pre zločin rozširovania extrémistických materiálova uznesením ČVS: ORP-2723/3-OJP-KE-2010 z 13. februára 2013 bolo sťažovateľovivznesené obvinenie podľa § 422b ods.1a 2 písm. b) Trestného zákona. Proti tomutouzneseniu podal sťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorá bola uznesením okresnéhoprokurátora č. k. 4 Pv 84/11-27 z 18. apríla 2013 ako nedôvodná zamietnutá. Sťažovateľpodal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupua rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra oznámenímč. k. 1/1 KPt 958/13/8800-6 zo 17. februára 2014 uznala časť námietok sťažovateľaa nariadila opatrenie na odstránenie pisárskej chyby. Po zmene prokurátora okresnejprokuratúry a na podklade predchádzajúcich rozsiahlych námietok a aktivít sťažovateľaprokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802-42 z 13. marca 2014opravil výrokovú časť uznesenia o zrušení uznesenia o odmietnutí veci, proti ktorému podalsťažovateľ 26. marca 2014 sťažnosť. Uvedená sťažnosť bola uznesením krajskej prokuratúryč. k. 1/1 KPt 958/13/8800-10 z 20. júna 2014 zamietnutá ako podaná zjavne neoprávnenouosobou. Dňa 16. októbra 2014 okresná prokuratúra uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802-63trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila, lebo označenýskutok, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, nie je trestným činom a nebol daný dôvod napostúpenie veci.
3. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúrya krajskej prokuratúry v napadnutých konaniach došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy,čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojej sťažnosti sa domáha, aby ústavný súdsťažnosť prijal na ďalšie konanie, nálezom vyslovil porušenie označených práv a slobôd,priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1500 € od okresného riaditeľstva, 500€ od okresnej prokuratúry a 500 € od krajskej prokuratúry, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia v sume 284,08 €.
II.
4. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základnýchpráv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či spĺňa všetkyzákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovanéhozákona. Medzi podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaníkaždej sťažnosti, patrí aj to, či nejde o sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená. Zjavnúneopodstatnenosť možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnúsúvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sťažovateľ namietal. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovanípreskúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom okresného úradu,okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a namietanými základnými právamisťažovateľa.
5. Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jehozákladného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlopostupom okresného úradu vyšetrovania, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúryv trestnom konaní vedenom týmito orgánmi pri preverovaní trestného oznámeniaa rozhodovaní o obvinení zo spáchania zločinu rozširovania extrémistických materiálovpodľa § 422b ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“(II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možnoporušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právacha povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnejneistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01).
6. Konanie, v ktorom podľa tvrdení sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, je postupako pred začatím trestného stíhania týkajúcim sa preverenia oznámení o skutočnostiachnasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak aj po vznesení obvinenia až dozastavenia trestného stíhania. Ústavný súd už v tejto súvislosti vyslovil právny názor (II. ÚS41/98, II. ÚS 20/02), že ak ide o konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, právo nakonanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa chráni len po začatítrestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, aleboako poškodený.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vplýva, že v súvislostis ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoruprimeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorémuspravidla dochádza v prípravnom konaní (napr. rozhodnutie vo veci Wemhoff v. Spolkovárepublika Nemecko z 27. júna 1968, séria A, č. 7, s. 26 27, § 19).̶
Keďže v rámci preverenia oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bolspáchaný trestný čin, sa skúma len to, či sú splnené podmienky na začatie trestného stíhaniapodľa § 199 Trestného poriadku, nejde o také konanie, v ktorom by sa rozhodovaloo právach a povinnostiach jeho účastníkov. Sťažovateľom namietané obdobie prieťahovod 18. júna 2010 do 13. februára 2013 (vznesenia obvinenia) spôsobené konaním okresnéhoriaditeľstva a okresnej prokuratúry nemôže byť preto predmetom prieskumu, či v ňom došlok prieťahom v konaní, v dôsledku čoho ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol akozjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. K vzneseniu obvinenia sťažovateľovi zo zločinu rozširovania extrémistickýchmateriálov podľa § 422 ods. 1 a. 2 písm. b) Trestného zákona došlo uznesenímČVS: ORP 2723/3-OJP-KE-2010 z 13. februára 2013. Proti tomuto uzneseniu podalsťažovateľ 7. marca 2013 sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry uznesenímč. k. 4 Pv 84/11-27 z 18. apríla 2013 ako nedôvodnú zamietol. V období roku 2013 bolivykonané ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní, na základe ktorých sťažovateľpodal 16. decembra 2013 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti postupua rozhodnutí okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. Následne po ukončenívyšetrovania vyšetrovateľom okresného riaditeľstva bol na okresnú prokuratúru predloženývyšetrovací spis s návrhom na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 4 Pv 84/11/8802-63zo 16. októbra 2014 trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavil. Uvedené rozhodnutienadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2014.
8. Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01,I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranuzákladnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny, keď v časeuplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci(v tomto prípade orgánmi činnými v trestnom konaní) ešte mohlo trvať. Ak pretopri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľnamietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatneskončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označenéhozákladného práva už nemohlo dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavneneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelompráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutiaorgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 167/03).Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súdpre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskejrepublike, sťažnosť č. 16970/05).
9. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 31. decembra 2014. Vzhľadomna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa právoplatným skončením napadnutéhokonania ešte v čase pred podaním sťažnosti (31. októbra 2014) už k porušovaniusťažovateľom označených základných práv nemohlo dochádzať.
Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť v časti namietajúcejporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v napadnutom konaní je zjavneneopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnomprerokovaní odmietol.
10. Sťažovateľ požadoval vo svojej sťažnosti aj priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia a náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti užnebolo potrebné zaoberať sa ďalšími nárokmi sťažovateľa, ktoré z nej vyplývali.
11. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sanemožno domáhať nápravy pochybení orgánov, ktoré možno docieliť inými prostriedkaminápravy. V uvedenom prípade možno náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímštátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom uplatňovať podľa zákona č. 514/2003Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 8. apríla 2015