znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 177/2014-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   F.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. Jurajom   Gavalcom, Advokátska   kancelária,   Teodora   Tekela   23,   Trnava,   vo   veci   namietaného porušenia   jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tos 212/2013 z 19. decembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2014 doručená   sťažnosť   P.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 212/2013 z 19. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: „Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 4T/38/2013-336 zo dňa 29.10.2013 bola obhajcovi sťažovateľky uložená poriadková pokuta 500 Eur z dôvodu, že nevyhovel výzve, aby odôvodnil odvolanie sťažovateľky.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 3Tos/212/2013 zo dňa 19.12.2013 zamietol odvolanie obhajcu sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 4T/38/2013- 336 zo dňa 29.10.2013...

Podľa názoru sťažovateľky porušil Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci článok 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a donucuje ju nepriamo cez obhajcu k výpovedi,   čím obchádza zákon a takto sťažovateľku pozbavuje jej   ústavného práva odoprieť výpoveď.

Zároveň... porušil Krajský súd... 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pretože núti sťažovateľku, aby jej obhajca viedol jej obhajobu v rozpore s jej predstavami a pokynmi.... obhajca odvolanie nepodáva sám, ale len v mene obvineného. Hrozba   poriadkovej   pokuty   a   jej   ukladanie   je   v   zásadnom   rozpore   s   ústavným právom   obvineného   odoprieť   výpoveď,   je   nútením   k   výpovedi   priamo   v   odôvodnení odvolania, čo je neprípustné.

Výklad   ustanovenia   §   311   ods.   1   Tr.   por.,   že   obhajca   je   iná   osoba   z   pohľadu realizovania   práv   obvineného   než   obvinený,   je   neprípustný,   nelogický   a   v   rozpore so základnými zásadami trestného konania.

Ustanovenie   §   311   ods.   2   a   3   Tr.   por.   nemožno   vnímať   izolovane   od   ostatných ustanovení   zaručujúcich   práva   obvineného   v   trestnom   konaní   a   od   samotného   účelu trestného konania.

Sťažovateľka tvrdí, že z procesného hľadiska platí, že odvolanie akoby podala sama a podľa § 311 ods. 3, posl. veta Tr. por. nemôže súd postupovať podľa § 70 Tr. por. a nútiť ju vyjadriť sa v odvolaní ani tak, že k tomu núti obhajcu a teda takto nepriamo aj ju, je to v rozpore s článkom 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľka   nechce,   aby   jej   odvolanie   obhajca   odôvodňoval,   chce   využiť   právo odoprieť výpoveď.

Ustanovenie   §   311   ods.   2   Tr.   por.   vo   vzťahu   k   povinnosti   obhajcu   odôvodniť odvolanie sa podľa   názoru   sťažovateľky   vzťahuje iba   na   situácie,   keď   obhajca   podáva odvolanie   proti   vôli   obvineného   (§   44   ods.   3   Tr.   por.),   čo   nebol   a   nie   je   prípad sťažovateľky.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Konaním   Krajského   súdu   v   Trnave   v   trestnej   veci   sťažovateľky   vedenej   na Krajskom súde v Trnave pod č.k. 3Tos/212/2013 v súvislosti s uznesením Krajského súdu v Trnave   č.k.   3Tos/212/2013   zo   dňa   19.12.2013,   došlo   k   porušeniu   ústavného   práva sťažovateľky odoprieť výpoveď podľa článku 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na obhajobu podľa článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, tiež jej ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a k porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.).

Uznesenie   Krajského   súdu   v   Trnave   č.k.   3Tos/212/2013   zo   dňa   19.12.2013   sa zrušuje.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 a 4 ústavy, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. Uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 38/2013 z 19. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bola obhajcovi   sťažovateľky   JUDr. Jurajovi   Gavalcovi   (ďalej   len   „obhajca   sťažovateľky“) v trestnom   konaní   uložená   poriadková   pokuta   z   dôvodu,   že   napriek   opakovanej   výzve okresného súdu v zmysle § 311 ods. 2 Trestného poriadku neodôvodnil odvolanie, ktoré podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 38/2013 zo 17. marca 2013 (ďalej len „rozsudok   okresného   súdu“).   Krajský   súd   napadnutým   uznesením   sťažnosť   obhajcu sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zamietol.

Krajský   súd   napadnutým   uznesením   uložil   poriadkovú   pokutu   obhajcovi sťažovateľky pre nesplnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z Trestného poriadku. Vzhľadom na   to,   že   poriadková   pokuta   bola   uložená   obhajcovi   sťažovateľky,   a   nie   samotnej sťažovateľke, sťažovateľka nie je osobou, ktorej označené základné a iné práva by mohli byť napadnutým uznesením krajského súdu dotknuté.

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že hrozba uloženia poriadkovej pokuty a jej ukladanie obhajcovi obžalovanému za neodôvodnenie odvolania proti rozsudku okresného súdu je v rozpore   s   právom   obvineného   odmietnuť   vypovedať,   ústavný   súd   konštatuje,   že   toto tvrdenie je iba ničím   neodôvodneným názorom sťažovateľky a ústavný súd sa s týmto názorom nestotožňuje.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná   na   jej   podanie,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide   o   sťažnosť   podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014