znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 177/07-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   januára   2008 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť M. M., O., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 37/1990, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo M.   M. na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   14 C 37/1990 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu   Banská   Bystrica   v konaní vedenom   pod sp. zn. 14 C 37/1990 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk   (slovom dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Banská   Bystrica p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 177/07-26   z   11. októbra 2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 37/1990.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 5. februára 1990 proti sťažovateľovi podaný   návrh   na   začatie   konania   vo   veci   zrušenia   a   vyporiadania   podielového spoluvlastníctva nehnuteľností.

Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 14 C 37/1990 a okresný súd dvakrát rozhodol rozsudkom vo veci samej, ale Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Od podania žaloby uplynulo   viac   ako   17   a pol   roka   a doteraz   nie   je   ukončené,   čo   nemožno   hodnotiť   ako konanie uskutočnené v primeranej lehote.

Podľa sťažovateľa zodpovednosť za prieťahy v konaní možno čiastočne pripísať aj samotnému   navrhovateľovi.   Okresný   súd,   ktorého   postup   sťažnosťou   napáda,   nie   je v predmetnej veci úplne nečinný. Tento síce vo veci koná, avšak podľa názoru sťažovateľa sa periodicita procesných úkonov nedá kvalifikovať ako primerane rýchla, resp. priebežná najmä   s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   trvania   konania.   Podaním   z 21. júna   2006 pripomenul okresnému súdu, že konanie je vedené od roku 1990 a urgoval, aby okresný súd konanie urýchlene ukončil svojím autoritatívnym rozhodnutím.

Sťažovateľ uvádza, že postupom okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní. Je toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 C 37/1990, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov konania.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že: „V mojom prípade ide o špecifický prípad, kedy určité konanie trvá neprimerane dlho, čoho   následkom   je   porušovanie   základných   ľudských   práv   a slobôd,   garantovaných   mi Ústavou   SR   a medzinárodnými   zmluvami.   Porušovanie   mojich   ľudských   práv   pritom navodzuje stav právnej neistoty, takisto negatívne vplýva na môj psychický stav, situácia v ktorej   som   sa   ocitol   mi   sťažuje   vysporiadať   si   svoje   majetkové   pomery.   Finančné zadosťučinenie, ktoré zároveň požadujem, chápem však aj ako satisfakciu za to, že okresný súd by, podľa môjho názoru, mal v zmysle právneho poriadku SR dbať na to, aby ochrana práv   všetkých   účastníkov   v konaní,   bola   rýchla   a účinná,   k čomu   však   z jeho   strany nedochádza.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 8. novembra 2007 písomne vyjadril predseda okresného súdu (sp. zn. Spr 4036/07). Okrem rozpisu úkonov sa k vecnej stránke nevyjadril.

5.   K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca   sťažovateľa listom z 30. novembra 2007, v ktorom uviedol: „predmetné občiansko-právne konanie je vedené viac ako 17 rokov a 9 mesiacov,   je nepochybné,   že toto nemožno hodnotiť ako konanie   uskutočnené   v takejto   primeranej   lehote.   Koniec   koncov   samotný   súd,   ktorého postup napadám, v predmetnom vyjadrení nijakým spôsobom nenamieta dôvodnosť mojej sťažnosti.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   a zo spisu   okresného   súdu sp. zn. 14 C 37/1990 ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľ   v postavení   odporcu   je   účastníkom   súdneho   konania,   ktoré   začalo   na návrh navrhovateľa M. M., vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.   Žalobný   návrh   bol   podaný   okresnému   súdu   8.   februára   1990   a je vedený pod sp. zn. 14 C 37/1990. V ďalšom bol sled úkonov okresného súdu nasledovný:Okresný   súd   12.   februára   1990   vyzval   navrhovateľa   na   predloženie   rozhodnutia z dedičského konania sp. zn. D 826/83. Navrhovateľ podaním z 13. februára 1990 oznámil okresnému súdu, že žiadané dedičské rozhodnutie nemá, ale oň požiada archív okresného súdu.Sudca   dal   20.   februára   1990   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 7. marec 1990. Súdne pojednávanie, na ktoré sa   ustanovili navrhovateľ a odporca,   bolo odročené na 28. marec 1990 z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu odporcu.

Na   súdnom   pojednávaní   28.   marca   1990,   ktoré   odročené   na   neurčito   za   účelom vykonania znaleckého dokazovania, sa zúčastnil navrhovateľ aj odporca.

Odporca   podaním   z   30.   marca   1990   a navrhovateľ   podaním   z 3.   apríla   1990 oznámili   okresnému   súdu,   že   nedošlo   k dohode   medzi   sporovými   stranami   ohľadne objednania geometrického plánu na zameranie predmetnej nehnuteľnosti.

Na pojednávaní 12.   apríla 1990 sa   zúčastnil   navrhovateľ i odporca.   Okresný   súd vypočul navrhovateľa i odporcu a pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-16 z 23. apríla 1990 ustanovil znalca na vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.

Na   pojednávaní   14. augusta   1990   boli   vypočutí   navrhovateľ   a odporca,   pričom okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito.   Navrhovateľ   podaním   okresnému   súdu 24. augusta 1990 označil svedkov, ktorí majú byť vypočutí na pojednávaní.

Okresný súd 28. septembra 1990 vykonal obhliadku na mieste samom za prítomnosti navrhovateľa i odporcu.

Odporca podaním 2. októbra 1990 oznámil mená a adresy svedkov, ktorí majú byť vypočutí.

Na   pojednávaní   28.   októbra   1990   boli   vypočutí   navrhnutí   svedkovia   a sudca pojednávanie odročil na neurčito s tým, že okresný súd vyzve znalca, aby podal znalecký posudok v zmysle uložených povinností v uznesení okresného súdu.

Okresný súd listom 9. novembra 1990 požiadal znalca o podanie znaleckého posudku v predmetnej veci.

Sudca   dal   29.   januára   1991   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala   znalca   na   podanie znaleckého posudku.

Úradný záznam - sudca vykonal pohovor zo znalcom 8. februára 1991, v ktorom ho usmernil, ako treba odpovedať na položené otázky stanovené v uznesení okresného súdu. Okresný súd vydal uznesenie č. k. 14 C 37/1990-5 z 25. marca 1991, v ktorom uložil znalcovi poriadkovú pokutu za to, že napriek urgencii nepodal vo veci znalecký posudok. Úradný   záznam   -   22.   apríla   1991   sa   dostavil   k   zákonnému   sudcovi   ustanovený znalec, ktorý uviedol, že znalecký posudok podá do konca apríla 1991.

Okresný súd vydal uznesenie č. k. 14 C 37/1990-6 z 2. mája 1991, v ktorom uložil znalcovi   ďalšiu   poriadkovú   pokutu   za   to,   že   napriek   pokute   nepodal   vo   veci   znalecký posudok do konca apríla 1991.

Podaním   z   15.   mája   1991   súdny   znalec   predložil   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním svojej odmeny.

Okresný súd vydal uznesenie č. k. 14 C 37/1990-48 zo 16. mája 1991, ktorým priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov.

Sudca dal 18. mája 1991 kancelárii   pokyn nariadiť termín pojednávania na 3. jún 1991.Súdneho pojednávania 3. júna 1991 sa zúčastnil navrhovateľ i odporca. Okresný súd pojednávanie   odročil   na   neurčito   z dôvodu,   že   navrhovateľ   navrhol   rozšíriť   okruh účastníkov konania.

Sudca dal 10. júna 1991 kancelárii pokyn, aby vyzvala navrhovateľa v lehote 12 dní na podanie návrhu na rozšírenie účastníkov konania, ktorí sú vedení ako pozemnoknižní podieloví spoluvlastníci.

Podaním z 12. júna 1991 navrhovateľ oznámil okresnému súdu, že nerozšíri návrh o ďalších účastníkov, a zároveň sa vyjadril k podanému znaleckému posudku.

Okresný   súd   listom   17.   júna   1991   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   aby v lehote 12 dní rozšíril návrh odporcov, ktorí sú vedení ako podieloví spoluvlastníci, spolu aj s potrebným počtom návrhov.

Podaním   z 26.   júna   1991   sa   právny   zástupca   navrhovateľa   vyjadril   k výzve okresného súdu zo 17. júna 1991.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/90-59 z 10. júla 1991 ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie na reálne rozdelenie nehnuteľnosti.

Okresný   súd   listom   z 11.   septembra   1991   urgoval   podanie   znaleckého   posudku k uvedenej veci.

Okresný   súd   listom   z 25.   septembra   1991   urgoval   podanie   znaleckého   posudku k uvedenej veci a stanovil na jeho podanie 10-dňovú lehotu.

Okresný súd listom z 25. októbra 1991 urgoval podanie znaleckého posudku v lehote 5 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Okresný súd listom z 8. septembra 1992 urgoval podanie znaleckého posudku od súdneho znalca Ing. R. M. v lehote 20 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.Okresný súd listom z 30. septembra 1992 urgoval podanie znaleckého posudku od súdneho znalca Ing. R. M. v lehote 7 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Okresný súd listom z 26. októbra 1992 žiadal súdneho znalca o vrátenie súdneho spisu sp. zn. 14 C 37/1990.

Okresný súd listom z 10. decembra 1992 vyzval súdneho znalca na vrátenie súdneho spisu sp. zn. 14 C 37/1990.

Okresný súd listom z 21. januára 1993 žiadal súdneho znalca o vrátenie súdneho spisu sp. zn. 14 C 37/1990.

Znalec   podaním   11.   februára   1993   doručil   okresnému   súdu   znalecký   posudok k predmetnej nehnuteľnosti.

Sudca   dal   16.   februára   1993   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 3. marec 1993.

Súdneho   pojednávania   3.   marca   1993   sa   nezúčastnil   navrhovateľ,   odporca   bol prítomný, pojednávanie bolo odročené na 15. marec 1993.

Súdneho   pojednávania   15.   marca   1993   sa   zúčastnil   navrhovateľ   i odporca.   Po vypočutí   právnych   zástupcov   navrhovateľa   a odporcu   bolo   pojednávanie   odročené   na neurčito za účelom vypočutia znalca.

Sudca dal 23. marca 1993 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 23. apríl 1993.

Súdneho   pojednávania   23.   apríla   1993   sa   zúčastnil   navrhovateľ   i odporca,   bol vypočutý   znalec,   okresný   súd   pripustil   rozšírenie   žalobného   návrhu   a odročil   súdne pojednávanie na neurčito za účelom vypracovania nového geometrického plánu.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-98 z 12. mája 1993 zaviazal navrhovateľa na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie.

Okresný súd listom 25. mája 1993 požiadal znalca, aby doplnil znalecký posudok. Podaním z 15. novembra 1993 znalec predložil doplnený znalecký posudok.Znalec   podaním   3.   decembra   1993   predložil   vyúčtovanie   odmeny   a hotových výdavkov.

Sudca   dal   13.   decembra   1993   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 27. január 1994.

Podaním z 20. januára 1994 sa k znaleckému posudku vyjadril navrhovateľ.Súdneho pojednávania 27. januára 1994 sa zúčastnil navrhovateľ i odporca, okresný súd ich vypočul a rozhodol vo veci rozsudkom tak, že žalobu zamietol.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 14 C 37/1990 z 27. januára 1994 bola priznaná znalcovi odmena a hotové výdavky za podaný znalecký posudok.

Podaním z 24. marca 1994 sa navrhovateľ odvolal proti rozsudku okresného súdu. Sudca dal 28. marca 1994 kancelárii pokyn, aby vyzvala navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a aby zaslala odvolanie na vyjadreniu odporcovi.

Okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 37/1990 z 11. apríla 1994 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Podaním z 15. apríla 1994 navrhovateľ doplnil dôvody odvolania. Krajský súd prevzal 19. apríla 1994 spis na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd dal kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 19. máj 1994. Krajský   súd   za   účasti   navrhovateľa   i odporcu   na   pojednávaní   19.   mája   1994   po vypočutí sporových strán rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 9. júna 1994. Sudca dal 25. augusta 1994 kancelárii pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

Okresný súd listom z 26. augusta 1994 požiadal právneho zástupcu navrhovateľa, aby špecifikoval petit žaloby.

Podaním z 23. augusta 1994 navrhovateľ upravil petit žalobného návrhu. Sudca   dal   5.   októbra   1994   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 3. november 1994.

Súdneho pojednávania 3. novembra 1994 sa zúčastnil navrhovateľ i odporca, okresný súd vypočul účastníkov konania a odročil pojednávanie na 22. november 1994 za účelom predvolania a vypočutia svedkov.

Súdneho   pojednávania   22.   novembra   1994   sa   zúčastnil   navrhovateľ   i odporca, okresný súd vypočul svedka a pojednávanie odročil na neurčito za účelom ustanovenia znalca.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-160 zo 14. decembra 1994 ustanovil znalca Ing. I. B.

Sudca dal 22. mája 1995 kancelárii pokyn, aby vyzvala súdneho znalca Ing. I. B. na oznámenie termínu dodania znaleckého posudku.

Okresný súd opakovane listami z 9. októbra 1995, 24. novembra 1995, 15. decembra 1995, 30. januára 1996, 20. marca 1996, 15. augusta 1996, 28. októbra 1996, 13. decembra 1996 a z 8. januára 1997 vyzýval znalca na určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.Úradným záznamom zo 4. apríla 1997 bolo sudcom poznamenané, že znalec podá znalecký posudok po odobrení katastrálnym odborom Okresného úradu B.

Okresný súd listami z 19. júna 1997 a zo 7. júla 1997 vyzýval znalca na oznámenie termínu,   kedy   podá   znalecký   posudok   podľa   uznesenia   č.   k.   14   C   37/1990-162 zo 14. decembra 1994.

Sudca dal 22. októbra 1997 kancelárii pokyn, aby znalec písomne oznámil dôvod, pre ktorý nemôže podať posudok, pretože účastník konania sa sťažuje na nevybavenie sporu. List bol znalcovi odoslaný 23. októbra 1997.

Okresný súd listom z 19. novembra 1997 vyzval znalca, aby písomne odôvodnil, prečo nemôže podať posudok, pretože účastník konania sa sťažuje na nevybavenie sporu. Okresný   súd   13.   januára   1998   požiadal   znalca   o   vrátenie   zapožičaného   súdneho spisu.

Okresný   súd   6.   februára   1998   a 19.   februára   1998   vyzval   znalca   na   vrátenie zapožičaného súdneho spisu.

Súdny   znalec   24.   februára   1998   vrátil   okresnému   súdu   zapožičaný   spis   sp.   zn. 14 C 37/1990.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-166 zo 16. marca 1998 zmenil uznesenie a ustanovil nového znalca Ing. M. Č.

Listom z 31. augusta 1998 okresný súd žiadal znalca o určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.

Okresný   súd   listom   z   10.   novembra   1998   žiadal   Mestský   úrad   v B.,   referát základných informácií a evidencie, o oznámenie terajšieho pobytu (znalca) Ing. M. Č. Mestský   úrad   v B.   B.,   referát   základných   informácií   a evidencie,   podaním   z 11. novembra 1998 oznámil adresu znalca.

Okresný súd listami zo 17. novembra 1998, 15. decembra 1998 a z 28. januára 1999 žiadal znalca o určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.

Podaním z 29. januára 1999 znalec oznámil súdu, že posudok podá do konca marca 1999.Okresný súd 24. júna 1999 vyzval znalca na určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.

Okresný súd 12. augusta 1999 vyzval znalca na určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.

Znalec   podaním   23.   novembra   1999   oznámil   okresnému   súdu,   že   oneskorenie posudku spôsobujú jeho vážne osobné dôvody a že posudok podá v lehote 30 dní. Okresný súd 24. februára 2000 vyzval znalca na určenie termínu, kedy podá znalecký posudok.

Okresný súd 2. júna 2000 vyzval znalca na dodanie znaleckého posudku a stanovil mu lehotu 10 dní.

Úradným záznamom je sudcom 28. júna 2000 poznamenané, že znalec sa osobne dostavil   na   okresný   súd.   Omeškanie   dodania   posudku   podľa   jeho   udania   je   z dôvodu preverovania podkladov na vypracovanie posudku.

Znalec podaním 25. júla 2000 oznámil okresnému súdu, že oneskorenie posudku je spôsobené   vážnymi   rodinnými   problémami   a že   posudok   podá   do   10.   augusta   2000. Okresný súd opakovane listami z 2. októbra 2000, 21. februára 2001, 2. mája 2001, 10. júla 2001 a z 22. októbra 2001 vyzýval znalca na dodanie znaleckého posudku a stanovil mu lehotu 10 dní.

Okresný súd 31. januára 2002 vyzval znalca, aby obratom vrátil zapožičaný súdny spis sp. zn. 14 C 37/1990.

Okresný súd 28. februára 2002 vyzval znalca, aby obratom vrátil zapožičaný súdny spis sp. zn. 14 C 37/1990.

Súdny   znalec podaním   20.   februára   2002   oznámil   okresnému   súdu,   že   znalecký posudok podá do konca septembra 2002.

Zákonný sudca listom z 10. januára 2003 upozornil predsedu okresného súdu, že súdny   znalec   napriek   mnohonásobným   urgenciám   nepodal   znalecký   posudok,   a z toho dôvodu poukázal na prieťahy v súdnom konaní.

Sudca   dal   25.   februára   2003   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 4. marec 2003.

Súdneho   pojednávania   4.   marca   2003   sa   zúčastnil   navrhovateľ, právny   zástupca odporcu a znalec. Po vypočutí sporových strán okresný súd konanie odročil na neurčito za účelom   poskytnutia   lehoty   sporovým   stranám,   aby   sa   vyjadrili   k návrhu   na   rozdelenie nehnuteľnosti podľa návrhu znalca.

Podaním   z   21.   marca   2003   navrhovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   nesúhlasí s návrhom na rozdelenie a vyporiadanie podľa návrhu znalca.

Okresný   súd   3. apríla 2003 zaslal znalcovi   a   odporcovi   stanovisko   navrhovateľa z 21. marca 2003.

Okresný súd 5. mája 2003 vyzval znalca na dodanie znaleckého posudku a stanovil mu lehotu 10 dní.

Okresný súd 8. júla 2003 vyzval znalca na dodanie znaleckého posudku a stanovuje mu lehotu 10 dní.

Zákonný sudca listom z 19. novembra 2003 upozornil podpredsedu okresného súdu, že znalec napriek mnohonásobným urgenciám nepodal znalecký posudok, a z toho dôvodu poukázal na prieťahy v súdnom konaní. Žiadal o pomoc ohľadom vrátenia súdneho spisu znalcom, aby sa mohlo ďalej pracovať s inými znalcami z uvedeného odboru.

Okresný   súd   19.   novembra   2003   vyzval   znalca   Ing.   M.   Č.,   aby   obratom   vrátil zapožičaný súdny spis sp. zn. 14 C 37/1990. Znalec zásielku neprevzal.

Sudca dal 15. decembra 2003 kancelárii pokyn na zistenie pobytu znalca Ing. M. Č. Centrálny   register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v Banskej   Bystrici   doručil okresnému súdu 8. januára 2004 potvrdenie o trvalom pobyte znalca Ing. M. Č.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-185 z 23. januára 2004 zmenil uznesenie a ustanovil nového znalca Ing. F. K.

Podaním 16. februára 2004 požiadal súdny znalec Ing. F. K. okresný súd o zaslanie súdneho spisu na vyhotovenie znaleckého posudku a poskytnutie zálohy na trovy podania znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-194 priznal znalcovi Ing. F. K. preddavok na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku.

Okresný   súd   24.   februára   2004   zaslal   súdnemu   znalcovi   súdny   spis   č.   k. 14 C 37/1990-187.

Podaním 20. mája 2004 súdny znalec odovzdal okresnému súdu zapožičaný spis sp. zn. 14 C 37/1990 a znalecký posudok.

Sudca dal kancelárii pokyn, aby zaslala znalecký posudok účastníkom sporových strán, aby sa k nemu vyjadrili.

Podaním z 8. júna 2004 sa k znaleckému posudku vyjadril navrhovateľ. Podaním z 10. júna 2004 sa k znaleckému posudku vyjadril sťažovateľ. Sudca dal 15. júna 2004 kancelárii pokyn nariadiť termín súdneho pojednávania na 1. júl 2004.

Súdneho pojednávania 1. júla 2004 sa zúčastnili účastníci sporu, okresný súd vypočul účastníkov konania aj znalca a súdne pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku na reálnu deľbu nehnuteľnosti.

Podaním zo 7. júla 2004 súdny znalec Ing. F. K. vyúčtoval okresnému súdu náklady spojené s účasťou na súdnom pojednávaní.

Podaním z 26. augusta 2004 sa navrhovateľ vyjadril k spôsobu reálneho rozdelenia nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením č. k. 14 C 37/1990-226 z 27. júla 2004 priznal znalcovi odmenu   za   vypracovanie   znaleckého   posudku   a náhradu   hotových   výdavkov   spojených s vypracovaním znaleckého posudku.

Okresný   súd   27.   augusta   2004   požiadal   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   aby s klientom prekonzultoval podanie z 26. augusta 2004.

Navrhovateľ podaním zo 14. septembra 2004 oznámil okresnému súdu, že naďalej trvá na podanej žalobe.

Sudca   dal   22.   septembra   2004   kancelárii   pokyn,   aby   zaslala   znalecký   posudok účastníkom sporu na vyjadrenie.

Podaním 4. októbra 2004 sa k znaleckému posudku vyjadril navrhovateľ, ktorý aj zároveň   potvrdil,   že   naďalej   trvá   na   žalobnom   návrhu   a navrhuje,   aby   bolo   vykonané dokazovanie.

Sudca   dal   3.   novembra   2004   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 23. november 2004.

Súdneho   pojednávania   23.   novembra   2004   sa   zúčastnil   navrhovateľ   i odporca, okresný   súd   vypočul   účastníkov   sporu   a rozhodol   vo   veci   rozsudkom   tak,   že   žalobu zamietol.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   37/1990-256   z 22.   novembra   2004   priznal znalcovi   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   spojených   s vypracovaním   znaleckého posudku.

Podaním z 2. decembra 2004 podal navrhovateľ odvolanie proti priznanej odmene znalcovi.

Dňa 10. januára 2005 sa navrhovateľ odvolal proti rozsudku okresného súdu č. k. 14 C 37/1990-264 z 23. novembra 2004.

Okresný   súd   17.   januára   2005   zaslal   odporcovi   odvolanie   navrhovateľa   proti uzneseniu   o náhrade   znalečného,   ako   aj   odvolanie   proti   rozsudku   s tým,   aby   sa   k nim vyjadril.

Podaním 18. januára 2005 znalec Ing. F. K. urgoval okresný súd, aby mu vyplatil odmenu za podaný znalecký posudok.

Listom 19. januára 2005 okresný súd oznámil znalcovi Ing. F. K., že odmena mu nebola   vyplatená   z dôvodu,   že   uznesenie   o priznaní   odmeny   sa   nestalo   právoplatným, pretože účastníci konania sa odvolali.

Krajský súd prevzal 3. februára 2005 spis okresného súdu sp. zn. 14 C 37/1990 na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o vyúčtovaní znalečného, ako aj o odvolaní proti rozsudku.

Krajský   súd na súdnom   pojednávaní 1.   marca   2005   za prítomnosti   navrhovateľa a odporcu napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 39/05-294 z 1. marca 2005 bolo doručené okresnému súdu 11. marca 2005.

Sudca dal 15. marca 2005 kancelárii pokyn na zaslanie uznesenia krajského súdu navrhovateľovi a zároveň aby sa navrhovateľ vyjadril k znaleckému posudku.

Navrhovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku podaním z 13. apríla 2005 a navrhol, že je potrebné dopracovať znalecký posudok i geometrický plán.

Okresný súd opakovane vyzval právneho zástupcu navrhovateľa listami z 18. mája 2005, 21. júna 2005, 18. júla 2005, 15. augusta 2005, 14. septembra 2005 a zo 17. októbra 2005, aby v lehote 10 dní   oznámil, či je vypracovaný znalecký posudok a geometrický plán.Sudca   dal   20.   decembra   2005   kancelárii   pokyn   nariadiť   termín   pojednávania   na 17. január 2006.

Navrhovateľ podaním 3. januára 2006 navrhol svedkov, ktorí majú byť vypočutí na pojednávaní 17. januára 2006.

Súdneho pojednávania 17. januára 2006 sa zúčastnil navrhovateľ i odporca, okresný súd vypočul účastníkov konania a odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Okresný súd listom z 7. marca 2006 požiadal spoločnosť G., s. r. o., B., o oznámenie, či navrhovateľ požiadal o vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie predmetných nehnuteľností.

Okresný súd dostal 24. marca 2006 odpoveď na výzvu okresného súdu zo 7. marca 2006 od Ing. N. N. – G., B., v ktorej uviedla, že navrhovateľ požiadal o pomoc v riešení jeho situácie vyplývajúcej z doteraz nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Sudca   dal   28.   marca   2006   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala   právneho   nástupcu navrhovateľa na oznámenie, kedy predloží geometrický plán na rozdelenie nehnuteľnosti.Navrhovateľ   podaním   z   3.   apríla   2006   oznámil   okresnému   súdu,   že   termín vyhotovenia   znaleckého   posudku   a geometrického   plánu   oznámi   po   skontaktovaní   sa s Ing. B. - súdnym znalcom.

Okresný súd listom zo 6. apríla 2006 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby oznámil, či Ing. B. prijal objednávku na vypracovanie geometrického plánu.

Podaním   zo   6.   apríla   2006   Ing.   N.   N.   –   G.,   B.   oznámila   okresnému   súdu,   že navrhovateľ   predložil   objednávku   na   vyhotovenie   geometrického   plánu,   ktorý   môže spracovať v septembri 2006.

Okresný súd listom z 2. mája 2006 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby oznámil, či Ing. B. prijal objednávku na vypracovanie geometrického plánu.

Podaním   z   9.   mája   2006   právny   zástupca   oznámil   okresnému   súdu,   že   Ing.   B. neprevzal objednávku na vyhotovenie geometrického plánu.

Odporca   17.   mája   2006   navrhol   okresnému   súdu,   aby   ustanovil   geometra   na vypracovanie geometrického plánu.

Okresný   súd   19.   mája   2006   zaslal   písomné   vyjadrenie   odporcu   zo   17.   mája navrhovateľovi na zaujatie stanoviska.

Navrhovateľ 2. júna 2006 oznámil meno znalca na vypracovanie znaleckého posudku a požiadal okresný súd, aby upozornil odporcu, aby nebránil zvolenému znalcovi v prístupe na pozemok za účelom vyhotovenia geometrického plánu.

Odporca sa 23. júna 2006 vyjadril k spôsobu vyhotovenia geometrického plánu. Okresný súd listami zo 16. augusta 2006, 18. septembra 2006 a zo 17. októbra 2006 žiadal   právneho   zástupcu,   aby   v stanovenej   lehote   oznámil,   kedy   bude   vyhotovený geometrický plán.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   37/1990-346   z   21.   novembra   2006   uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu v sume 10 000 Sk, pretože počas doby takmer 2 rokov bol   už   viackrát   vyzvaný   na   zabezpečenie   geometrického   plánu   a jeho   predloženie okresnému súdu, čo nesplnil.

Navrhovateľ   podal   5.   decembra   2006   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 21. novembra 2006.

Sudca dal 6. decembra 2006 kancelárii pokyn, aby predložila spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní vo veci udelenia poriadkovej pokuty.

Uznesením   krajského   súdu   č.   k.   14   Co   312/06-355   z 21.   decembra   2006   bolo zmenené uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty tak, že navrhovateľovi bola uložená poriadková pokuta v sume 3 000 Sk.

Krajský súd doručil okresnému súdu 26. februára 2007 uznesenie č. k. 14 Co 312/06-355 z 21. decembra 2006.

Podaním z 21. marca 2007 navrhovateľ predložil okresnému súdu geometrický plán sporných parciel.

Okresný súd 22. marca 2007 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 7 dní predložil 3 vyhotovenia geometrického plánu.

Navrhovateľ 3. apríla 2007 predložil 3 vyhotovenia geometrického plánu. Sudca dal 5. apríla 2007 kancelárii pokyn, aby vyzvala navrhovateľa upresniť návrh podľa   geometrického   plánu   a návrh   na   vyporiadanie   zrušeného   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zároveň aby zaslala geometrický plán odporcovi. Okresný súd listom z 5. mája 2007 vyzval navrhovateľa na upresnenie žalobného petitu. Navrhovateľ podaním z 18. mája 2007 na výzvu okresného súdu oznámil, že petit spresní, až keď okresný súd vypočuje navrhovaného svedka.

Podaním z 24. mája 2007 sa odporca vyjadril ku geometrickému plánu. Sudca dal 28. mája 2007 kancelárii pokyn nariadiť termín súdneho pojednávania na 14. jún 2007 a zároveň predvolať svedka.

Právny   zástupca   navrhovateľa   11.   júna   2007   navrhol   odročenie   pojednávania z dôvodu hospitalizácie navrhovateľa od 8. júna 2007 pre mozgovú príhodu.

Súdneho   pojednávania   14.   júna   2007   sa   nezúčastnil   navrhovateľ   ani   odporca, okresný súd pojednávanie odročil na 4. september 2007.

Dňa 4. septembra 2007 okresný súd na dedičskom oddelení zistil, že navrhovateľ 10. júla 2007 zomrel, preto podaním z 22. októbra 2007 vyzval 16 dedičov, aby sa vyjadrili, či vstupujú do neskončeného súdneho konaniam. Na odpovede sa čaká.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo   platí   aj   pokiaľ   ide   o   čl. 6   ods. 1   dohovoru) vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou:   „Účelom   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví   súd   podľa   §   127   OSP   po   vypočutí   účastníkov   znalca.   Ustanovení   znalci   boli povinní   podľa   §   8   zákona   č.   36/1967   Zb.   o znalcoch   a tlmočníkoch   v znení   neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   rozhodovanie   o   návrhu   na   zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   teda   po   právnej   stránke ide   o   štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania ovplyvnila faktická zložitosť veci (potreba   znaleckého   posudku   na   vypracovanie   geometrického   plánu   potrebného   na zameranie   a   reálne   rozdelenie   spornej   nehnuteľnosti),   pričom   na   tvorbu   geometrických plánov okresný súd postupne ustanovil viacerých súdnych znalcov - Ing. K., Ing. M., Ing. B., Ing. Č., Ing. K., a to z dôvodu nedostatkov podaného návrhu (neujasnenosti predmetu sporu), nesústredenosti, ako aj nedostatočných osobných a časových dispozícií, či nesúhlasu navrhovateľa   s navrhnutými   riešeniami.   Preto   ústavný   súd   pri   posudzovaní   prieťahov v konaní a určení výšky finančného zadosťučinenia v prospech okresného súdu zohľadnil len čiastočne „faktickú“ zložitosť veci. Sudca pri ustanovovaní znalca(ov) prejavil váhavosť a nerozhodnosť   a uspokojil   sa   s formalizovaným   postupom,   znášal   prieťahy   v činnosti ustanovených znalcov a nevyužil zákonné možnosti na zjednanie nápravy.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Naopak, poukázaním na prieťahy v konaní dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu konania a domáhal sa účinnej ochrany svojich práv.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Sťažovateľ   v sťažnosti   nekonkretizoval obdobia,   počas ktorých   malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 17 rokov.

Aj vzhľadom na už uvedené (pozri časť II a bod 1 III. časti odôvodnenia) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd v danej veci dvakrát vecne rozhodol, vykonával procesné úkony spojené s prípravou   pojednávania,   zabezpečoval   dôkazy,   na   ktoré   sa   účastníci   odvolávali, ustanovoval   znalcov   na zameranie nehnuteľnosti,   doručoval   písomnosti,   predsa   nekonal koncentrovane ani efektívne.

Vzhľadom na to ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 37/1990 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 17 rokov) došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť (vyjmúc čiastočne faktickú náročnosť) žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

4. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 37/1990 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 14 C 37/1990 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel   k záveru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume   200 000 Sk   z dôvodov   pretrvávajúceho   pocitu   právnej   neistoty   spočívajúcej   aj v negatívnych psychických stavoch vyplývajúcich zo situácie, ktorá mu sťažuje dlhšiu dobu vyporiadať svoje majetkové pomery.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 14 C 37/1990 a čiastočne berúc do úvahy „faktickú“ zložitosť veci (pozri bod 1 tejto časti odôvodnenia) vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 200 000 Sk, ktorú sťažovateľ   požadoval,   za primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom   JUDr.   J.   S.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie a prípravu   zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z   22.   júna   2007   a vyjadrenie z 5. novembra   2007.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   (v   zmysle   §   11   ods.   2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového základu 17 822 Sk) je 2 970 Sk, čo spolu s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu 3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu (za tri úkony právnych služieb) 9 444 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008