znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 177/06-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť G. T., N., zastúpenej advokátom JUDr. Š. H., B., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 627/1991 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   627/1991 p o r u š i l   základné právo G. T., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 627/1991 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   G.   T. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie je p o v i n n ý   uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún) na účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Š.   H.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 16. mája 2006 č. k. I. ÚS 177/06-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   sťažnosť G.   T.,   N.   (ďalej aj „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. Š.   H.,   B.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a porušenia   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 627/1991.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky (jej otec, ktorý zomrel... a sťažovateľka „sa   stala   jedinou   účastníčkou   konania   na   strane   žalovaného“)   bol žalovaným v spore o vydanie časti nehnuteľnosti, ktorý sa začal na okresnom súde 28. mája 1991   a podľa   tvrdenia   sťažovateľky „konanie   dosiaľ   trvá   takmer   15   rokov,   avšak   do dnešného dňa súd právoplatne o podanej žalobe nerozhodol“.

3.   Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 627/1991, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 12. júna 2006 písomne vyjadril   okresný   súd   (Spr.   275/06).   K   uvedenému   vyjadreniu   zaujal   22.   júna   2006 stanovisko právny zástupca sťažovateľky.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

V súvislosti s posudzovaným konaním ústavný súd pripomína, že vzhľadom na to, že zákon   o ústavnom   súde   nadobudol   účinnosť   15.   februára   1993   a že   neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti, relevantné obdobie, v ktorom možno skúmať, či došlo alebo   nedošlo   k tzv.   zbytočným   prieťahom   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   začalo 15. februára 1993 (napr. I. ÚS 108/02).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených dokladov, z písomných vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 627/1991 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav predmetného konania:

A.Obdobie do 15. februára 1993

S. L., bytom N. (ďalej len „navrhovateľ“), podal 28. mája 1991 okresnému súdu proti A.   S.,   N.   (ďalej   len   „odporca“),   návrh   na začatie   konania   „o   vydanie   nehnuteľnosti   – odstránenie neopr. zásahu“.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril 2. júla 1991.Okresný súd 17. júla 1991 stanovil termín pojednávania na 16. august 1991. Odporca 24. júla 1991 požiadal o preloženie pojednávania na mesiac september 1991. Okresný súd 1. augusta 1991 odročil pojednávanie na 16. august 1991.

Pojednávanie   konané   2.   septembra   1991   bolo   po   vypočutí   navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu (jeho „zaťa p. J. T.“) odročené na neurčito „za účelom obhliadky na mieste samom a za účelom dôkazov“.

Okresný súd 10. septembra 1991 stanovil termín obhliadky na 18. september 1991, ktorej sa zúčastnili navrhovateľ a splnomocnenec odporcu.

Okresný súd 9. októbra 1991 ustanovil znalca Ing. J. D. na vypracovanie znaleckého posudku určujúceho priebeh hranice sporných pozemkov. Súdny spis bol zaslaný znalcovi 7. novembra 1991.

Znalec   27.   decembra   1991   predložil   okresnému   súdu   znalecký   posudok z 23. decembra 1991.

Okresný súd 18. februára 1992 určil znalcovi znalecké.Okresný   súd   18.   februára   1992   stanovil   termín   pojednávania   na   5.   marec   1992. Súčasne doručoval účastníkom konania znalecký posudok a uznesenie o znalcovskom.Odporca 24. februára 1992 požiadal súd o doplnenie znaleckého dokazovania.Pojednávanie konané 5. marca 1992 (za prítomnosti navrhovateľa a splnomocnenca odporcu) bolo odročené na neurčito za účelom predloženia relevantných listinných dôkazov účastníkmi konania a v nadväznosti na ich obsah na doplnenie dokazovania.

Okresný súd 31. marca 1992 stanovil termín pojednávania na 13. apríl 1992. Toto pojednávanie   (konané   za   prítomnosti   právneho   zástupcu   navrhovateľa   a   odporcu)   bolo odročené na neurčito s tým, „že znalec bude vyzvaný, aby doplnil svoj znalecký posudok“. Okresný súd 24. júla 1992 stanovil termín pojednávania na 20. august 1992. Toto pojednávanie (prítomní boli právny zástupca navrhovateľa a splnomocnenec odporcu) bolo po prednesoch sporných strán odročené na 31. august 1992 s tým, že t. č. je na liečení.Manželka znalca 26. augusta 1992 oznámila súdu, že t. č. je na liečení v P.Okresný súd 26. augusta 1992 odročil pojednávanie na 17. september 1992. Na tomto pojednávaní (konanom za prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu) bol vypočutý znalec. Odporca žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Pojednávanie bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia   dokazovania   kontrolným   znaleckým posudkom.

Okresný súd 17. novembra 1992 ustanovil znalca Ing. L. T.Odporca   26.   novembra   1992   žiadal   o   doplnenie   uznesenia   zo   dňa   17. novembra 1992. Okresný súd ho 6. mája 1993 vyzval, aby oznámil, či túto jeho žiadosť je potrebné považovať   za   odvolanie   proti   uzneseniu   zo   17.   novembra   1992   a aby   oznámil   čoho sa vlastne   domáha   (odporca   14.   mája 1993   oznámil   súdu,   že   trvá   na   tom,   aby   mu   pri kontrolnom meraní získané namerané hodnoty boli dané k dispozícii).

Obdobie po 15. februári 1993

Súdny spis bol 9. septembra 1993 zaslaný znalcovi.Okresný súd 22. novembra 1993 a 4. januára 1994 (už pod hrozbou poriadkovej pokuty)   urgoval   predloženie   znaleckého   posudku.   Znalec   23.   februára   1994   požiadal (zo zdravotných dôvodov) o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 15. apríla 1994.Okresný   súd   9.   marca   1994   požiadal   znalca,   aby   do   10   dní   predložil   znalecký posudok.

Znalec 12. apríla 1994 oznámil, že posudok je vypracovaný a počas týždňa plánuje cestu do N.

Odporca 14. apríla 1994 žiadal o rozšírenie úloh uložených znalcovi.Znalec 27. apríla 1994 predložil okresnému súdu znalecký posudok z 26. apríla 1994, ktorý bol účastníkom konania doručený v mesiaci september 1994.

Okresný súd uznesením z 26. augusta 1994 stanovil znalecké. Odporca 28. septembra 1994 podal proti uzneseniu odvolanie.

Navrhovateľ 22. novembra 1994 predložil okresnému súdu stanovisko k znaleckému posudku.

Súdny spis bol 9. novembra 1994 predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Okresnému   súdu   bolo   9.   februára   1995   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 29. decembra 1994, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola   odporcovi   uložená   povinnosť   zaplatiť   na   účet   súdu   4   304,10   Sk   (nebolo   ešte rozhodnuté   vo   veci   samej   a u odporcu   sú   predpoklady   pre   oslobodenie   od   súdnych poplatkov).

Okresný   súd   5.   apríla   1995   predvolal   právneho   zástupcu   navrhovateľa na informatívny výsluch dňa 12. apríla 1995 a doručil uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Na informatívnom výsluchu bol právny zástupca žalobcu požiadaný, aby predložil jednoznačné stanovisko svojho klienta ku kontrolnému znaleckému posudku (súdom mu bola povolená lehota 15 dní).

Okresný súd 26. júla 1995 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktorého termín   stanovil   na   21.   august   1995.   Na   pojednávaní   (konanom   za   neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj odporcu) bol vypočutý znalec a svedok E. G. Pojednávanie bolo odročené na 14. september 1995, dostavili sa všetci účastníci konania, ale pre práceneschopnosť samosudkyne sa pojednávanie odročilo na 16. október 1995.Na   pojednávaní   konanom   16.   októbra   1995   (neprítomný   odporca   bol   zastúpený splnomocneným   zástupcom)   boli   oboznámené   výpovede   znalca   a svedka.   Pojednávanie bolo odročené na 26. október 1995. Do tohto termínu ma navrhovateľ upresniť žalobný petit a presne špecifikovať, ktorej časti spornej nehnuteľnosti sa domáha.

Právny zástupca navrhovateľa 20. októbra 1995 predložil zmenený petit žaloby.

Na   pojednávaní   konanom   26.   októbra   1995   (neprítomný   odporca   bol   zastúpený splnomocnencom) bol vypočutý svedok E. L.   (otec navrhovateľa). Keďže boli rozdiely v záveroch   znaleckých   posudkov,   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   a uložil kontrolnému znalcovi doplniť znalecký posudok   v lehote 30 dní   v zmysle pokynu súdu zo 17. novembra 1995.

Súdny spis bol zaslaný znalcovi 30. októbra 1995.Okresný   súd   21.   októbra   1997   urgoval   doplnenie   znaleckého   posudku   znalcom. Znalec 31. októbra 1997 oznámil okresnému súdu, že posudok vypracuje až po úhrade jeho vyúčtovania   z 24. apríla   1994   a 22.   augusta   1995   (celková   suma   5   282   Sk),   lebo dokazovanie musí vykonať v obci N. a tiež minimálne 2 x musí cestovať na Katastrálny úrad v K., Správa katastra K. (ďalej aj „katastrálny úrad“). Podľa jeho názoru náklady budú predstavovať cca 3 000 Sk, ktoré t. č. na uvedené účely nemá k dispozícii.

Okresný   súd   27.   apríla   1999   opätovne   žiadal   znalca,   o doplnenie   znaleckého posudku.   Vysvetlil   mu   dôvody   neuhradenia   znaleckého   (neúplný   znalecký   posudok) a stanovil   lehotu   30   dní,   po   uplynutí   ktorej   budú   proti   znalcovi   použité   poriadkové opatrenia.

Znalec   10.   júna   1999   oznámil,   že   posudok   má   už   rozpracovaný   a predloží ho do konca júna, prípadne v júli 1999.

Znalec 7. septembra 1999 oznámil, že ním vypracovaný geometrický plán predložil na katastrálny úrad pred   šiestimi   týždňami na úradné   overenie.   Po   jeho doručení zašle znalecký posudok súdu.

Znalec   16.   septembra   1999   predložil   doplnenie   znaleckého   posudku.   Doplnenie posudku bolo zaslané účastníkom konania 24. septembra 1999 na vyjadrenie.

Okresný súd 29. októbra 1999 vyzval účastníkov konania na predloženie vyjadrenia k posudku.

Odporca 22. novembra 1999 oznámil, že k posudku sa konkrétnejšie osobne vyjadrí na pojednávaní.

Okresný súd 21. decembra 1999 stanovil termín pojednávania na 21. február 2000 a urgoval vyjadrenie k posudku u navrhovateľa.

Na   návrh   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie   21.   februára   2000   odročené na 27. marec 2000 za účelom výsluchu znalca. Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu návrh jeho klienta na začatie konania „o určenie priebehu hranice pozemku...“, ktorý podal 27. marca 2000 okresnému úradu, katastrálny odbor.

Odporca   predložil   okresnému   súdu   návrh   z 19.   marca   2000,   ktorým   žiadal,   aby mu navrhovateľ   vrátil   časť   pozemku,   ktorý   podľa   výsledkov   znaleckého   posudku neoprávnene užíva.

Pojednávanie konané 27. marca 2000 bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania o určenie priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami, ktoré sa vedie pred katastrálnym úradom.

Podľa úradného záznamu z 19. júla 2000, konanie pred katastrálnym úradom dosiaľ nebolo skončené.

Okresný súd 20. decembra 2000 požiadal katastrálny úrad o podanie informácie. Svoju požiadavku urgoval 31. januára 2001, 17. apríla 2001 a 22. júna 2001.

Odporca 22. júna 2001 žiadal okresný súd o podanie informácie o stave konania.Okresný   súd   25.   septembra   2001   pod   hrozbou   poriadkových   opatrení   urgoval katastrálny úrad podanie informácie o stave konania v lehote 15 dní.

Katastrálny   úrad   18.   októbra   2001   oznámil   súdu,   že   v predmetnej   veci   nebolo rozhodnuté.

Znalec 7. januára 2002 urgoval znalecké za dodatok k znaleckému posudku. Okresný súd o znalcovskom rozhodol uznesením z 30. januára 2002.

Okresný súd 15. marca 2002 žiadal katastrálny úrad o podanie informácie o stave konania o návrhu navrhovateľa (negatívna odpoveď bola doručená okresnému súdu 20. júna 2002, fotokópia odpovede bola doručená odporcovi 4. júla 2002).

Katastrálny úrad 21. augusta 2002 požiadal okresný súd o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 7 C 627/1991.

Súdny spis bol od 24. septembra 2002 do 11. decembra 2002 na katastrálnom úrade.Okresný súd 2. júna 2003 žiadal katastrálny úrad, aby ho informoval o stave konania sp. zn. H   1/00   a   zapožičal   predmetný   spis   (okresný   súd   podanie   informácie   urgoval 28. októbra 2004).

Súdny   spor   vedený   pod   sp.   zn.   7   C   627/1991   bol   28.   októbra   2003   pridelený JUDr. I. P.

Katastrálny   úrad   29.   decembra   2004   žiadal   okresný   súd   o vrátenie   svojho   spisu sp. zn. H 1/00, ktorý bol zapožičaný súdu v júni 2003, aby mohol ukončiť konanie (spis bol vrátený 28. januára 2005).

Okresný   súd   18.   mája 2005 žiadal katastrálny úrad o podanie   informácie   o stave konania.

Okresný súd 19. augusta 2005 stanovil termín pojednávania na 11. november 2005.Uznesením z 9. júna 2005 vyzval okresný súd odporcu, aby sa vyjadril k žalobe, a oboch účastníkov vyzval, aby predložili potrebné dôkazy.

Zásielka adresovaná splnomocnencovi odporcu bola 24. augusta 2005 vrátená poštou späť   z dôvodu   úmrtia   adresáta   (odporca   14.   decembra   2005   splnomocnil   svojím zastupovaním G. T. z N., ktorá 14. decembra 2005 nahliadla do súdneho spisu).

Pre   práceneschopnosť   sudkyne   bolo   pojednávanie   9.   novembra   2005   odročené na 10. február 2006.

Odporkyňa   („pristupujúci...   k   vzájomnému   návrhu   G.   T.,   rod.   S.“) predložila 6. februára   2006   súdu   vyjadrenie   a vzájomný   návrh,   ktorým   žiadala   návrh   zamietnuť a určiť,   ktoré   časti   sporných   pozemkov   (podľa   znaleckého   posudku)   sú vo vlastníctve navrhovateľa a ktoré sú vo vlastníctve odporcu a G. T.

Na   pojednávaní   konanom   10.   februára   2006   (prítomný   bol   navrhovateľ, splnomocnený zástupca odporcu Ing. B. T. a odporkyňa v 2. rade G. T.), bol prednesený protinávrh   odporcov.   Keďže   je   hranica   pozemkov   naďalej   sporná,   účastníci   konania súhlasili s ďalším znaleckým dokazovaním. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.Okresný   súd   6.   apríla   2006   ustanovil   znalca   Ing.   M.   H.,   PhD.,   vypracovaním znaleckého posudku na určenie spornej hranice. Uznesenie adresované odporcovi vrátila pošta 13. apríla 2006 okresnému súdu späť s poznámkou, že adresát zomrel.

Okresný súd 19. mája 2006 požiadal Obecný úrad N. o prešetrenie pobytu odporcu, o oznámenie, či sa zdržiava v obci alebo na inej známej adrese alebo či je na neznámom mieste“.

Súdny spis sp. zn. 7 C 627/1991 bol 14. júna 2006 predložený ústavnému súdu k nahliadnutiu.

K súdnemu   spisu   bol   pripojený   administratívny   spis   katastrálneho   úradu sp. zn. H 1/00. Z jeho obsahu vyplýva, že:

1) Okresný súd vrátil katastrálnemu úradu jeho spis 28. januára 2005.

2)   Katastrálny   úrad   10.   februára   2005   rozhodnutím   č.   k.   H   1/00–BJ   z dôvodu nedostatku právomoci návrh na určenie priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 290 a parc. č. 291/1, 293 v Katastrálnom území N. podľa § 50 Katastrálneho zákona zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22. marca 2005.

3)   Na základe žiadosti   okresného súdu   z 18. mája 2005 o stave konania vo veci sp. zn. H 1/00 predmetný administratívny spis mu bol doručený 26. mája 2005.

B.

Podľa ustanovenia § 48 až § 51 tretieho oddielu štvrtej časti zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), stavu platného a účinného do 15. apríla 2004   [tretí   oddiel   štvrtej   časti   citovaného   zákona   bol   zrušený   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 173/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov] „o určení priebehu hranice pozemkov“ na návrh vlastníka pozemkov konal a rozhodoval príslušný katastrálny úrad.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 627/1991 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má právo na to,   aby jeho záležitosť   bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. júna 2006 uviedol: «Priebeh úkonov, ktoré vo veci boli vykonané, sú v podstate zhodné tak ako ich uvádza sťažovateľka. Vo veci s pravidelne konalo, avšak k predĺženiu konania došlo tým, že súdny znalec z odboru   geodézie   a kartografie   nevyhotovil   znalecký   posudok   v stanovenej   lehote   ako aj po vyhotovení znaleckého posudku návrhmi na jeho doplnenie účastníkmi konania. Čo   sa   týka   výberu   znalcov   z odboru   geodézia   v čase,   keď   sa   ustanovoval   súdny znalec, súd nemal k dispozícii viacerých znalcov zapísaných v zozname vedenom na KS Košice   a preto   súd   bol   nútený   brať   do   úvahy   aj   ich   „nečinnosť“   v daných   veciach, (to znamená žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku pre pracovnú zaneprázdnenosť). Táto situácia je aj v súčasnosti, pretože pre k. je zapísaných len šesť súdnych znalcov z tohto odboru.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd vo veci nekonal, bol návrh navrhovateľa na začatie konania   o určení   priebehu   hranice,   ktorý   bol   podaný   na   Okresný   úrad   K.,   katastrálny odbor,   dňa   27.   3.   2000,   ktorý   mal   právomoc   rozhodovať   o priebehu   hranice   pozemku. Z tohto dôvodu bolo konanie prerušené.

Súd   viackrát   vyzýval   Okresný   úrad   K.   o oznámenie,   v akom   štádiu   sa nachádza konanie o určenie priebehu hranice pozemku (17. 4. 2001, 25. 9. 2001, 15. 3. 2002, 16. 2. 2003, 30. 5. 2003, 28. 10. 2004).

Správa katastra K. dňa 10. 2. 2005 rozhodla, že návrh na určenie priebehu hranice pozemku zamieta pre nedostatok právomoci.   Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 3. 2005.

Na výzvu súdu bol dňa 28. 5. 2005 postúpený celý spisový materiál Správy katastra K. Následne   súd   opäť   začal   vo   veci   konať.   V súčasnosti   je   ustanovený   ďalší   súdny znalec z odboru geodézie.

Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa plynule koná.»

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu   v podaní   z 22.   júna   2006   uviedla: „Okresný   súd   Košice   –   okolie   (ďalej   len „porušovateľ“) odôvodňuje neúmerné predlžovanie predmetného súdneho konania dvoma skutočnosťami – znaleckým dokazovaním, ktoré si vzhľadom na nedostatok súdnych znalcov zapísaných na KS Košice v danom odbore vyžiadalo dlhý čas a konaním o určenie priebehu hranice pozemku vedeným Okresným úradom K., resp. Správou katastra K.

Pokiaľ ide o prvý uvedený dôvod, máme za to, že je úlohou súdu organizovať svoju činnosť   a priebeh   konania   tak,   aby   nedochádzalo   k zbytočným   prieťahom   v konaní. Neobstojí argument porušovateľa, že v obvode Krajského súdu v Košiciach je nedostatok súdnych znalcov v odbore geodézia. V zmysle ust. § 9 zákona č. 36/1967 Zb o znalcoch a tlmočníkoch,   ktorý   bol   účinný   v rozhodnom   čase,   boli   znalci   oprávnení   vykonávať znaleckú   činnosť   i mimo   obvodu   krajského   súdu,   v ktorého   zozname   sú   zapísaní. Porušovateľ teda mohol, vedomý si existujúceho stavu, za účelom vypracovania znaleckého posudku   osloviť   ktoréhokoľvek   znalca   zapísaného   v ústrednom   zozname   znalcov a tlmočníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

Podotýkame, že išlo o bežný a jednoduchý znalecký úkon, ktorý nie je náročný ani z časového hľadiska, porušovateľ preto predovšetkým mohol a mal upozorniť ustanoveného súdneho   znalca,   aby   v zmysle   ust.   §   8   cit.   zákona,   vykonával   svoju   činnosť   riadne a v určenej lehote. Akceptovanie stavu, že súdny znalec vypracováva jednoduchý znalecký posudok 1,5 roka a doplnenie znaleckého posudku 4 (!) roky, je zo strany porušovateľa absolútne neprijateľné.

Čo sa týka konania o určení priebehu hranice pozemkov na Okresnom úrade K., toto konanie nepredstavovalo dôvod na nekonanie vo veci a prerušenie konania. Okresný úrad K. a neskôr Správa katastra K. totiž, ako vyplýva i z rozhodnutia tohto správneho orgánu zo dňa 10. 2. 2005, nemal v čase prebiehajúceho súdneho konania právomoc konať o tom istom v správnom konaní. Súdne konanie teda malo pokračovať ďalej bez jeho prerušenia. Porušovateľ však vo veci, ktorá bola už v tom čase vysoko reštančná (konanie prebiehalo 9 rokov), konanie bezdôvodne prerušil, čoho výsledkom bolo ďalších 5 rokov bez jediného meritórneho   úkonu.   Je   zrejmé,   že   išlo   o neodôvodnené   a celkom   zbytočné   prerušenie konania.

Domnievame   sa,   že   porušovateľ   nepostupoval   tak,   aby   bolo   konanie   čo   najskôr ukončené   rozhodnutím   a aby   bol   odstránený   stav   právnej   neistoty.   Práve   naopak, porušovateľ svojím postupom v podstatnej miere zapríčinil, že o žalobe podanej 28. 5. 1991, t. j. pred vyše 15 rokmi, nebolo do dnešného dňa meritórne rozhodnuté a vzhľadom na súčasný procesný postup súdu ani nie je predpoklad, že toto konanie bude v dohľadnej dobe ukončené.

Na základe uvedených skutočností žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol tak, ako je uvedené v petite podanej sťažnosti.“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníka   konania   a postup   okresného   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   občianskoprávne   konanie   (vo   veci vydania časti pozemkovej nehnuteľnosti) síce začalo 28. mája 1991, teda pred viac ako 15 rokmi, a k dnešnému dňu nie je meritórne rozhodnuté ani na súde prvého stupňa, ústavný súd je však oprávnený posudzovať vec len v období po 15. februári 1993 (pozri prvý odsek II. časti nálezu).

Obdobie, ktoré v dôsledku toho bude ústavný súd brať do úvahy, prekročilo teda 13 rokov. K tomu však ústavný súd považuje za potrebné upresniť, že aj keď nie je v zásade oprávnený   skúmať   a rozhodnúť   o porušení   základných   práv   pred   15.   februárom   1993, neznamená   to,   že   pri   celkovom   hodnotení,   či   za   obdobie,   ktoré   od   15.   februára   1993 uplynulo,   došlo   alebo   nedošlo   k porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemôže zohľadniť aj stav konania k uvedenému dátumu (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateľky   došlo   k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane žalovanej, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže univerzálna sukcesia automaticky vyvoláva   procesnoprávne   nástupníctvo,   okresný   súd   nemusel   uznesením   túto   zmenu pripustiť.   Uvedená   skutočnosť   má   podľa   názoru   ústavného   súdu   zásadný   význam   pre vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku   nového   procesnoprávneho   vzťahu   (ako   je   to   pri   zámene   účastníkov),   ale k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho   procesnoprávneho   vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka vstúpila do konania 6. februára 2006 (vyjadrenie sťažovateľky k žalobe) na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní činnosti   okresného   súdu   prihliadať   aj   na   obdobie   týkajúce   sa právneho   predchodcu sťažovateľky.

4.2 Ústavný súd je toho názoru, že uvedená dĺžka konania nebola výlučne závislá od zložitosti občianskoprávneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť (skutkovú, právnu alebo procesnú prekážku), na základe ktorej – samostatne alebo v spojení s inými – by mohol predmetnú vec vrátane konania o nej posúdiť ako vec, ktorej dĺžka by bola spôsobená výlučne jej zložitosťou. Skutočnosti, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcami z odboru geodézie a kartografie, ako aj prerušenie konania do ukončenia konania pred katastrálnym úradom, neboli skutočnosťami majúcimi výlučný vplyv na dĺžku   doterajšieho   konania, i keď   ho významnou mierou ovplyvnili.

4.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   (resp.   jej právneho predchodcu) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

4.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   toto   konanie   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu vrátane akcentovania významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Podľa   názoru   ústavného súdu   občianske súdne konanie,   ktoré trvá   tak dlho,   ako je tomu   v danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v globále   považovať za nezlučiteľné s imperatívom   ustanoveným v čl. 48 ods.   2 ústavy a najmä čl. 6 ods.   1 dohovoru.   Takáto   zdĺhavosť   konania   totiž   v princípe   predlžuje   stav   právnej   neistoty dotknutých osôb do takej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. I. ÚS 66/03).

V súvislosti s obranou okresného súdu týkajúcou sa prerušenia predmetného konania ústavný súd poznamenáva, že v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. I. ÚS 21/02) v prevažnej väčšine prípadov nehodnotí obdobie, počas ktorého je obdobie prerušené, ako obdobie   so   zbytočnými   prieťahmi.   V danom   prípade   však   ústavný   súd   vychádzajúc z predložených mu písomných dokumentov a z na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu musel konštatovať, že v tomto období boli zbytočné prieťahy v čase, keď bol administratívny spis neúčelne   a neúmerne   dlho   (od   júna   2003   do   28.   januára   2005)   zadržiavaný   okresným súdom,   čo   neumožnilo   katastrálnemu   úradu   rozhodnúť   vo   veci,   ktorá   bola   dôvodnom prerušenia konania pred okresným súdom.

Tolerovanie pasivity znalcov, ako aj v zásade málo efektívne (neúspešné) žiadanie znalcov okresným súdom o predloženie znaleckého posudku v období od 30. októbra 1995 (zaslanie súdneho spisu znalcovi) do 16. septembra 1999 (predloženie znaleckého posudku), a nevykonanie   žiadneho   procesného   úkonu   smerujúceho   k rozhodnutiu   v merite   veci v tomto období kvalifikuje ústavný súd ako postup súdu nesmerujúci k odstráneniu stavu právne neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza v predmetnom konaní, teda ako postup vykazujúci znaky zbytočných prieťahov v konaní (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 111/05).

Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne významne ovplyvnili dĺžku konania (o vyše päť rokov),   a preto ich treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4.5 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1 Sťažovateľka žiadala z dôvodu neúnosnosti dĺžky konania na jej právnu istotu priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk.

6.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.5 tejto časti), ako aj s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   doterajšieho   konania   považuje   za   primerané   v ňou požadovanej výške, t. j. v sume 50 000 Sk.

6.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 20. apríla 2006 a vyjadrenie z 22. júna 2006. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa   podľa   ustanovení   §   11   ods.   2   vyhlášky   1/6   z   výpočtového   základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky,   t.   j.   zo   sumy   16   381   Sk),   čo   predstavuje   odmenu   za   jeden   úkon 2 730 Sk a spolu s režijným paušálom 164 Sk sumu 2 894 Sk za jeden úkon právnych služieb. Náhrada trov konania za tri úkony právnych služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 8 682 Sk.

Ústavný   súd   preto   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   odmenu   v ním uplatnenej výške (t. j. v sume 8 682 Sk).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2006