znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 176/2011-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť O. S., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011 doručená   sťažnosť   O.   S.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa   čl.   6   ods.   3   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 42/2003 z 30. októbra 2003 (ďalej len „rozsudok z 30. októbra 2003“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. mája 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho podmienečným odkladom na dobu troch rokov. Sťažovateľ bol odsúdený pod menom „A. D., nar...“.

Okresnému súdu bol 6. júna 2007 doručený návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 42/2003. Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že bol   odsúdený   na   základe   obžaloby   podanej   Okresnou   prokuratúrou   Bratislava   I   sp.   zn. 1 Pv 125/2003 zo 16. júla 2003 rozsudkom z 30. októbra 2003 pod menom a priezviskom neexistujúcej osoby (A. D., nar...) a jeho pravé meno a priezvisko je O. S. a narodil sa 4. marca 1968. Orgány činné v trestnom konaní ani súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nezisťovali jeho pravú identitu a ich „jediným záujmom... bolo čím najskôr odsúdiť A. D. a vyhostiť ho z územia SR na územie U.“.

Podľa názoru sťažovateľa „boli zo strany príslušných orgánov činných v trestnom konaní od samého začiatku porušené základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., základné ľudské práva v zmysle Ústavy SR, a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Okresný súd návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. 6 T   42/2003   uznesením   sp.   zn.   1   Nt   8/2007   z   15.   októbra   2007   zamietol.   Sťažovateľ následne   podal   proti   tomuto   uzneseniu   sťažnosť.   Krajský   súd   ďalší   procesný   úkon v predmetnej   veci,   ktorým   bola   sťažovateľovi   doručená   výzva   na   zaslanie   fotokópií identifikačných dokladov pod sp. zn. 2 Nt 6/2007, vykonal až 28. februára 2008. Sťažovateľ na túto výzvu krajského súdu odpovedal obratom.

V priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 Nt 8/2007, ako ani v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 42/2003 sťažovateľ nielenže nemal tlmočníka, ale nebol ani nikým poučený, že oňho ako cudzí štátny príslušník, štátny občan U., môže požiadať. Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci týmto postupom podľa sťažovateľa porušili jeho základné práva zaručené v čl. 17 ods. 3 a čl. 47 ods. 4 ústavy.

V predmetnom konaní sa od 28. februára 2008 nekonalo, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Keďže súdy   zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej   veci   nepribrali do   konania tlmočníka, došlo taktiež k porušeniu sťažovateľovho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby „odstránil   stav právnej   neistoty,   ktorý   svojvoľne   privolil   sudca   OS   BA   1. (námietky   smerujúce   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, pozn.) Taktiež aby bol napravený stav z bodu 2. a 3. (námietky týkajúce   sa   nepribratia   tlmočníka   do   konania   a   porušenia   práva   na   obhajobu,   pozn.) žiadam 3 000 € odškodné za tento protiprávny stav, ktorý vznikol porušením mojich práv a to konkrétne právo podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, čl. 17 ods. 3 Ústavy, čl. 12 ods. 2 Ústavy, čl. 50 ods. 3 Ústavy, čl. 48 ods. 2 Ústavy a Európsky dohovor pre ľudské práva čl. 6 ods. 3 a taktiež základných práv a slobôd“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   v   sťažnosti   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

- jeho návrh na povolenie obnovy konania bol okresným súdom zamietnutý,

- do konania nebol pribratý tlmočník a ako cudzí štátny príslušník sa nemal možnosť adekvátne obhajovať,

- v konaní o povolení obnovy konania dochádza k prieťahom.

A. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3 a čl. 47 ods. 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z   ústavného princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).

Zákonný   rámec   v   prípade   sťažnosti   sťažovateľa   tvoria   relevantné   ustanovenia Trestného   poriadku,   a to   v   časti   upravujúcej   obnovu   konania (§   393 a nasl.   Trestného poriadku). V predmetnom konaní okresný súd uznesením sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 rozhodol o zamietnutí sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy konania.

Podľa   §   402   ods.   3   Trestného   poriadku   proti   uzneseniu   o   návrhu   na   povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa   §   192   ods.   1   Trestného   poriadku   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   preskúma nadriadený orgán

a) správnosť   výrokov   napadnutého   uznesenia,   proti   ktorým   sťažovateľ   podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III ÚS 79/02).

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konajúci v súčasnosti o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 je súdom s plnou jurisdikciou,   v   ktorého   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych okolností daného prípadu. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu uvedeného konania má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

B.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky   garantovať právo   na prerokovanie   veci v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v   primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05, III. ÚS 107/06).

Účel   označených   práv   v   trestnom   konaní   pred   súdom   možno   definovať   aj   ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej vine má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri   obnove   konania   podľa   Trestného   poriadku   môže   byť   toto   právo   porušené v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48   ods.   2   ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie záležitosti súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľa) bolo totiž už vydané v pôvodnom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 6 T 42/2003 a v zmysle § 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna   neistota   sťažovateľa   bola   odstránená   právoplatným   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 6 T 42/2003 z 30. októbra 2003.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011