znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 175/2015-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť

,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Martinom   Olosom,   Advokátska   kancelária,M. R. Štefánika   71,   Žilina,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčínv konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   záležitostiv primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume1500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Trenčín p o v i n n ý   vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov), ktorú j e mu Okresný súd Trenčínp o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Martina Olosa, Advokátskakancelária, M. R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 175/2015-17 z 8. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehotezaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 49 Er 1407/2012.

2.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v   exekučnom   konaní   vedenom   okresným   súdompod sp. zn. 49 Er 1407/2012 sa oprávnený z exekúcie domáha voči sťažovateľovi a spol. akopovinným z exekúcie núteného výkonu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v BanskejBystrici sp. zn. SR 071/2010 z 29. februára 2012, pričom sťažovateľ podal podaním z „...

21.07.2012 námietky proti exekúcii a súčasne predložil dôkazy o zániku vymáhaného dlhu“,o ktorých až v dôsledku intervencie sťažovateľa u predsedu okresného súdu sťažnosťou prenečinnosť podanou 29. mája 2013 rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu uznesenímz 10. júna 2013, a to tak, že exekučné konanie v časti vymáhaného nároku zastavil anámietky sťažovateľa proti exekúcii, ako aj proti trovám exekúcie zamietol. O odvolanísťažovateľa   proti   tomuto   uzneseniu   vyššieho   súdneho   úradníka   okresného   súdu   do   dňapodania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 16. septembra 2014, zákonný sudca okresnéhosúdu ešte nerozhodol, a to aj napriek tomu, že tak, ako to uvádza sťažovateľ, mal exekučnýsúd o námietkach rozhodnúť do 60 dní od ich doručenia [§ 50 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Vec   tak   nie   je   doposiaľ   právoplatne   rozhodnutá   ani   po   vyše   dvoch   rokoch od podania námietok, čo je v exekučnom konaní zjavne neprípustné. Exekútor mi pritom blokuje moje dva osobné účty, čo mi spôsobuje existenčné problémy, navyše pretrváva stav právnej neistoty.“  

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Trenčíne   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.000,-   € (slovom tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný mu zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Trenčíne   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   trvalé   bytom ⬛⬛⬛⬛ do   tridsať   dní od právoplatnosti   tohto   nálezu   trovy   konania   vo   výške   331,15   EUR   (slovom tristotridsaťjeden eur pätnásť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 266/2015 z 11. mája 2015 a k vhodnostiústneho prejednania veci právny zástupca sťažovateľa listom zo 6. mája 2015.  

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „... netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie v predtým uvedenej veci.... Je pravdou, že vo veci pri rozhodovaní o námietkach povinného 2) vznikli prieťahy súdu.   Avšak   sťažovateľom   požadované   finančné   zadosťučinenie   považujem   vzhľadom na predmet exekúcie a skutočnosť, že jeho námietky boli neopodstatnené, za neprimerane vysoké.“

5.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   vyjadrení   k   vhodnosti   ústnehopojednávania uviedol:

„... súhlasíme s rozhodnutím vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadomna povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavnýsúd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenieskutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   činamietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).  

II.

7. Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 49 Er 1407/2012:

-   25.   máj   2012   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   súdneho   exekútorao udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie,   t.   j.   na   nútený   výkon   rozsudku   Stálehorozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 071/2010 z 29. februára 2012,

- 29. máj 2012 – okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie,

- 1. august 2012 – exekútor postúpil okresnému súdu jemu doručené (25. júla 2012)námietky sťažovateľa (povinného v 2. rade) proti exekúcii na rozhodnutie,

-   10.   august   2012   –   exekútor   postúpil   okresnému   súdu   podanie   oprávnenéhoz exekúcie, ktorým zobral v časti vymáhanej pohľadávky svoj návrh na vykonanie exekúciespäť,

-   30.   august   2012   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   oprávnenéhok námietkam sťažovateľa,

-   12.   marec   2013   –   právny   zástupca   sťažovateľa   urgoval   rozhodnutie   o   jehonámietkach, pričom poukázal, že kvôli trvajúcej exekúcii sú mu stále blokované účty,

-   10.   jún   2013   –   vyšší   súdny   úradník   okresného   súdu   uznesením   rozhodolo námietkach sťažovateľa proti exekúcii tak, že ich zamietol a súčasne v časti vymáhanejpohľadávky z dôvodu jej zaplatenia exekučné konanie zastavil,

-   1.   júl   2013   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   sťažovateľa   protirozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o námietkach,

- 5. august 2013 – oprávnený sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 2. marec 2015 – spis okresného súdu si vyžiadal ústavný súd,

-   10.   marec   2015   –   zákonná   sudkyňa   okresného   súdu   rozhodla   o   námietkachsťažovateľa tak, že ich zamietla a v časti späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučnékonanie zastavila,

- 19. marec 2015 – okresný súd postúpil spis na nahliadnutie ústavnému súdu.  

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súdpostupoval aj v danom prípade.

10.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   exekučné   konanie   spravidla   treba   považovaťza konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomernejednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatnerozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.Medzi účastníkmi exekučného konania už nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenémua aké záväzky má povinný voči oprávnenému.

Je nutné uviesť, že napadnuté exekučné konanie, resp. jeho sťažnosťou napadnutá časťtýkajúca sa postupu okresného súdu v konaní o námietkach sťažovateľa proti exekúcii, je zhľadiska právnej a faktickej náročnosti štandardným konaním, takže pri sústredenejšomprocesnom postupe okresného súdu mohol byť priebeh tohto konania plynulejší, efektívnejšía nemusel viesť k predĺženiu exekučného konania.

11.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   sťažnosťou   napadnutej   časti   exekučnéhokonania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré byv súvislosti   s   napadnutou   časťou   exekučného   konania   bolo   potrebné   pripísať   na   ťarchusťažovateľa.

12. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu v napadnutej častiexekučného konania o námietkach sťažovateľa proti exekúcii a zistil, že okresný súd v časeod   30.   augusta   2012,   keď   sa   oprávnený   z exekúcie   vyjadril   k námietkam   sťažovateľa,do 10. júna 2013, keď o námietkach sťažovateľa rozhodol vyšší súdny úradník okresnéhosúdu (t. j. viac ako 9 mesiacov), ako aj v čase od 5. augusta 2013, keď sa oprávnenýz exekúcie vyjadril k odvolaniu sťažovateľa proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníkao jeho námietkach, do 10. marca 2015, keď zákonná sudkyňa okresného súdu rozhodlao odvolaní sťažovateľa aj to až po vyžiadaní exekučného spisu ústavným súdom (t. j. viacako 1 rok a 7 mesiacov), okresný súd nerealizoval žiadne procesné úkony. Takýto postupokresného súdu je z hľadiska požiadaviek na ochranu základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vzhľadom na predmet posudzovanéhokonania ústavne neprijateľný.  

13.   Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   49   Er   1407/2012   došlo   k   porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhočl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohtorozhodnutia.  

IV.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia ústavného súdu okresný súdvo veci vedenej pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 už rozhodol o námietkach sťažovateľa protiexekúcii, ústavný súd už nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu podľa čl. 127ods. 2 ústavy konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

16.   Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučineniav sume 3 000 €.  

17.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   lenkonštatovanie   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie   záležitostí   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   jepre sťažovateľa   dostatočným   zadosťučinením,   preto   uznal   za   odôvodnené,   najmäs prihliadnutím na dlhodobú nečinnosť okresného súdu v konaní o námietkach proti exekúcii(viac ako 2 roky a 4 mesiace), priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie v sume1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právnehozastúpenia   ústavný   súd   vychádzal   z   príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 € a základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

20. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátane režijného paušálua vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), a tiež muvznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015(vyjadrenie zo 6. mája 2015) v sume 177,86 € vrátane režijného paušálu a 20 % DPH.Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 518,76 €.

21. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov uplatnil   ibav sume   331,15   €,   ústavný   súd   súc   viazaný   petitom   sťažnosti   túto   úhradu   sťažovateľovipriznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohtorozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015