SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 175/2015-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária,M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčínv konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012p o r u š e n é b o l o.
2. Ing. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume1500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov), ktorú j e mu Okresný súd Trenčínp o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Martina Olosa, Advokátskakancelária, M. R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 175/2015-17 z 8. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 49 Er 1407/2012.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 49 Er 1407/2012 sa oprávnený z exekúcie domáha voči sťažovateľovi a spol. akopovinným z exekúcie núteného výkonu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v BanskejBystrici sp. zn. SR 071/2010 z 29. februára 2012, pričom sťažovateľ podal podaním z „...
21.07.2012 námietky proti exekúcii a súčasne predložil dôkazy o zániku vymáhaného dlhu“,o ktorých až v dôsledku intervencie sťažovateľa u predsedu okresného súdu sťažnosťou prenečinnosť podanou 29. mája 2013 rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu uznesenímz 10. júna 2013, a to tak, že exekučné konanie v časti vymáhaného nároku zastavil anámietky sťažovateľa proti exekúcii, ako aj proti trovám exekúcie zamietol. O odvolanísťažovateľa proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu do dňapodania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 16. septembra 2014, zákonný sudca okresnéhosúdu ešte nerozhodol, a to aj napriek tomu, že tak, ako to uvádza sťažovateľ, mal exekučnýsúd o námietkach rozhodnúť do 60 dní od ich doručenia [§ 50 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Vec tak nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá ani po vyše dvoch rokoch od podania námietok, čo je v exekučnom konaní zjavne neprípustné. Exekútor mi pritom blokuje moje dva osobné účty, čo mi spôsobuje existenčné problémy, navyše pretrváva stav právnej neistoty.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Trenčíne sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný mu zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalé bytom ⬛⬛⬛⬛ do tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,15 EUR (slovom tristotridsaťjeden eur pätnásť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 266/2015 z 11. mája 2015 a k vhodnostiústneho prejednania veci právny zástupca sťažovateľa listom zo 6. mája 2015.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „... netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie v predtým uvedenej veci.... Je pravdou, že vo veci pri rozhodovaní o námietkach povinného 2) vznikli prieťahy súdu. Avšak sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie považujem vzhľadom na predmet exekúcie a skutočnosť, že jeho námietky boli neopodstatnené, za neprimerane vysoké.“
5.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústnehopojednávania uviedol:
„... súhlasíme s rozhodnutím vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadomna povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavnýsúd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenieskutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, činamietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7. Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 49 Er 1407/2012:
- 25. máj 2012 – okresnému súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. na nútený výkon rozsudku Stálehorozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 071/2010 z 29. februára 2012,
- 29. máj 2012 – okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie,
- 1. august 2012 – exekútor postúpil okresnému súdu jemu doručené (25. júla 2012)námietky sťažovateľa (povinného v 2. rade) proti exekúcii na rozhodnutie,
- 10. august 2012 – exekútor postúpil okresnému súdu podanie oprávnenéhoz exekúcie, ktorým zobral v časti vymáhanej pohľadávky svoj návrh na vykonanie exekúciespäť,
- 30. august 2012 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávnenéhok námietkam sťažovateľa,
- 12. marec 2013 – právny zástupca sťažovateľa urgoval rozhodnutie o jehonámietkach, pričom poukázal, že kvôli trvajúcej exekúcii sú mu stále blokované účty,
- 10. jún 2013 – vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením rozhodolo námietkach sťažovateľa proti exekúcii tak, že ich zamietol a súčasne v časti vymáhanejpohľadávky z dôvodu jej zaplatenia exekučné konanie zastavil,
- 1. júl 2013 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa protirozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o námietkach,
- 5. august 2013 – oprávnený sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,
- 2. marec 2015 – spis okresného súdu si vyžiadal ústavný súd,
- 10. marec 2015 – zákonná sudkyňa okresného súdu rozhodla o námietkachsťažovateľa tak, že ich zamietla a v časti späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučnékonanie zastavila,
- 19. marec 2015 – okresný súd postúpil spis na nahliadnutie ústavnému súdu.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súdpostupoval aj v danom prípade.
10. Ústavný súd konštatuje, že exekučné konanie spravidla treba považovaťza konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomernejednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatnerozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.Medzi účastníkmi exekučného konania už nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenémua aké záväzky má povinný voči oprávnenému.
Je nutné uviesť, že napadnuté exekučné konanie, resp. jeho sťažnosťou napadnutá časťtýkajúca sa postupu okresného súdu v konaní o námietkach sťažovateľa proti exekúcii, je zhľadiska právnej a faktickej náročnosti štandardným konaním, takže pri sústredenejšomprocesnom postupe okresného súdu mohol byť priebeh tohto konania plynulejší, efektívnejšía nemusel viesť k predĺženiu exekučného konania.
11. Správanie sťažovateľa ako účastníka sťažnosťou napadnutej časti exekučnéhokonania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré byv súvislosti s napadnutou časťou exekučného konania bolo potrebné pripísať na ťarchusťažovateľa.
12. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu v napadnutej častiexekučného konania o námietkach sťažovateľa proti exekúcii a zistil, že okresný súd v časeod 30. augusta 2012, keď sa oprávnený z exekúcie vyjadril k námietkam sťažovateľa,do 10. júna 2013, keď o námietkach sťažovateľa rozhodol vyšší súdny úradník okresnéhosúdu (t. j. viac ako 9 mesiacov), ako aj v čase od 5. augusta 2013, keď sa oprávnenýz exekúcie vyjadril k odvolaniu sťažovateľa proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníkao jeho námietkach, do 10. marca 2015, keď zákonná sudkyňa okresného súdu rozhodlao odvolaní sťažovateľa aj to až po vyžiadaní exekučného spisu ústavným súdom (t. j. viacako 1 rok a 7 mesiacov), okresný súd nerealizoval žiadne procesné úkony. Takýto postupokresného súdu je z hľadiska požiadaviek na ochranu základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vzhľadom na predmet posudzovanéhokonania ústavne neprijateľný.
13. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhočl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohtorozhodnutia.
IV.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia ústavného súdu okresný súdvo veci vedenej pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 už rozhodol o námietkach sťažovateľa protiexekúcii, ústavný súd už nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu podľa čl. 127ods. 2 ústavy konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
16. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučineniav sume 3 000 €.
17. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nie jepre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené, najmäs prihliadnutím na dlhodobú nečinnosť okresného súdu v konaní o námietkach proti exekúcii(viac ako 2 roky a 4 mesiace), priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie v sume1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právnehozastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 € a základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
20. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátane režijného paušálua vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), a tiež muvznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015(vyjadrenie zo 6. mája 2015) v sume 177,86 € vrátane režijného paušálu a 20 % DPH.Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 518,76 €.
21. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov uplatnil ibav sume 331,15 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľovipriznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohtorozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015