SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 175/2012-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., O., zastúpeného advokátkou JUDr. J. H., DiS., Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 279/1995 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012 doručená sťažnosť P. H., O. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. H., DiS., Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 279/1995.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Navrhovateľ P. H. podal v roku 1994 žalobu o zaplatenie vo výške 8.786,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 4.571,- Sk s návrhom na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi T., Č., pričom vec bola vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 36Cb/279/95. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 10/2010 zo dňa 30. 3. 2011 bola predmetná vec právoplatne skončená...
Predmetné konanie, ktorého vecou bolo rozhodnúť o tom, či návrh je dôvodný resp. návrh zamietnuť trval viac ako 16 rokov, pričom išlo o jednoduchú právnu vec. Treba poukázať na § 100 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého má súd postupovať i bez ďalších návrhov, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Avšak až rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obo 10/2010 zo dňa 30. 3. 2011 bola vec právoplatne skončená...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:„Základné právo P. H... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod č. k. 36Cb/279/95 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva P. H... finančné zadosťučinenie vo výške 6.638,78 € / 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Ďalej navrhujem, aby mi súd uznesením priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti – jeden úkon á 127,16 € + 7,63 € režijný paušál/ na účet právnej zástupkyne JUDr. J. H., DiS... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnej veci malo dôjsť postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 279/1995.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Podľa zistenia ústavného súdu konanie krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 36 Cb 279/1995 bolo právoplatne skončené 19. mája 2011. Sťažnosť sťažovateľa z 12. marca 2012 bola ústavnému súdu doručená 16. marca 2012.
Sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv domáhal zjavne až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012