znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 175/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. A., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 107/06 a 1 Co 202/07, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. A.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2008 doručená sťažnosť E. A.   (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 107/06 a 1 Co 202/07.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností vyplynulo, že sťažovateľka podala odvolanie 8. marca 2006 proti rozsudku Okresného súdu Košice II.

Sťažovateľka uvádza:

„Pretože   o odvolaní   sťažovateľky   nebolo   rozhodnuté   ani   do   5.   decembra   2007 sťažovateľka podala predsedovi odporcu sťažnosť na prieťahy v konaní 1 Co 107/06 zo dňa 5. decembra 2007, pretože o tom, že konanie má už inú značku nemohla zo žiadneho listu predsedu odporcu   zo dňa 27.12.2007 predchádzajúcej korešpondencie zistiť. (...)

Pretože ani do dnešného dňa o odvolaní sťažovateľky nebolo odporcom rozhodnuté a vec ešte len čaká na poradie, sťažovateľka sa domnieva, že v jej pracovnoprávnej veci je odporcom porušované ustanovenie § 6 a § 100 Občianskeho súdneho poriadku a teda, že je porušované jej základné právo zaručené jej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...).“

  Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv postupom Krajského súdu v Košiciach a aby mu prikázal bezodkladne konať a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   považovať   aj   ten,   pri   predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú   súvislosť   (príčinná   súvislosť)   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a   túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Zo sťažnosti a z predloženého spisu ústavný súd dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach   nemohol   svojím   postupom   spôsobiť   prieťahy   v konaní,   a tak   zasiahnuť   do označených práv sťažovateľky, ktorých porušenie namietala. Tento súd vykonával úkony, ktoré sťažovateľka navrhla a ktoré boli nevyhnutne potrebné na splnenie podmienok pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Sťažovateľka totiž podala návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v odvolacom konaní, preto musela, resp. mala prirodzene očakávať, že ak sa má všeobecný súd dôkladne zaoberať jej návrhom a rozhodnúť o ňom musí mať na zhodnotenie   danej   situácie   určitý   časový   priestor.   Tento   časový   úsek   (cca   6   mesiacov) vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho konania však, na rozdiel od sťažovateľky, ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou nepovažuje za zásah do uvedených práv.

Zo sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala 5. decembra 2007 sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského súdu, ale už 7. januára 2008 - teda po mesiaci – podávala   sťažnosť   ústavnému   súdu,   čím   mu   neposkytla   dostatočný   priestor   na   prijatie opatrení za účelom prípadnej nápravy dlhšieho priebehu odvolacieho konania. Vzhľadom na to   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   nevyužila   do   dôsledkov   účinný   prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý mohol odstrániť podľa nej tzv. zbytočné prieťahy.

Z uvedených   dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008