znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 175/07-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv upravených čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv upravených čl. 6 ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 112/06 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 220/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2007 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv upravených čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práv   upravených   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 112/06   a postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 220/06.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla nasledovné relevantné skutočnosti: «Dňa   16.   6.   2006   som   podala   návrh   na   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici   proti odporcovi   J.   F.,   bytom   Z.,   (...)   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia   a zodpovednosti za škodu   so   zriadením   záložného   práva,   na   neplatnosť   kúpnej   zmluvy   a predbežné opatrenie, a to so žiadosťou o príslušnosť súdu pre Okresný súd v B. Bystrici a so žiadosťou o celkové oslobodenie od platenia súdneho poplatku s doložením príslušného potvrdenia na toto určeného.

Dňa   26.   6.   2006   mi   bola   doručená   vec   o odstúpenie   spisu   z Okresného   súdu B. Bystrica z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd, Zvolen zo dňa 22. 6. 2006. Dňa 4. 8. 2006 mi bola doručená výzva na zaplatenie súd. poplatku za návrh 1.000,- Sk z Okresného súdu,   Zvolen.   Dňa 11. 8. 2006 som osobne podala na Okresnom súde v B. Bystrici vec: odpoveď na výzvu OS, Zvolen zo 4. 8. 2006.

Dňa   2.   10.   2006   mi   bolo   doručené   uznesenie   z Okresného   súdu   vo   Zvolene, č. k. 13 C 112/2006-74 o nepriznaní navrhovateľke A. K., (...), bytom B., oslobodenie od súd. poplatkov. (...)

Dňa   9.   10.   2006   som   sa   odvolala   voči   uzneseniu   Okresného   súdu   vo   Zvolene o nepriznaní oslobodenia od súd. popl. v plnom rozsahu, osobne podaného dňa 16. 10. 2006 a v zákonom stanovenej lehote, ktoré sa napadlo v plnom rozsahu. (...)

Dňa 22. 11. 2006 mi bolo doručené uznesenie z Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, č. k.: 15 Co 220/06 zo dňa 31. 10. 2006, ktorý rozhodol: uznesenie OS, Zvolen mení tak, že navrhovateľke priznáva oslobodenie od súd. poplatkov v dvoch tretinách a ďalej poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Aj   napriek   tomu,   že   voči   tomuto   uzneseniu   nie   je   prípustné   odvolanie,   som sa odvolala   dňa   24.   11.   2006   na   NS   SR   a podala   dovolanie   osobne   dňa   4.   12.   06 v 10 dennej lehote.

Dňa 1. 12. 2006 som podala návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia a o vydanie nového rozhodnutia súdu a taktiež som podala odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 O. s. p. na Krajský súd v Banskej Bystrici osobne podaný dňa 6. 12. 2006 v zákonom stanovenej lehote aj napriek tomu, že odvolanie nebolo prípustné.

V tomto   odvolaní a návrhu žiadam Krajský   súd v B.   Bystrici   o zmenu pôvodného rozhodnutia ešte pred právoplatnosťou uznesenia, pred doručením 2. výzvy na zaplatenie súd. poplatku za návrh a pred samotným nariadením pojednávania vo veci samej, ďalej, že uznesenie napádam v plnom rozsahu z dôvodu nepriznania navrhovateľke oslobodenia v celom   rozsahu,   ktorá   sa   obsahom   odôvodnenia   rozhodnutia   cíti   dotknutá   vo   svojich právach, záujmoch, postup súdu považuje za nesprávny (...).

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   postupom   Okresného   súdu   vo   Zvolene   v konaní vedenom pod spis. značkou č. k.: 13 C 112/06 a ďalej postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, v konaní uvedenom pod spis. značkou: 15 Co 220/06, došlo k porušeniu jej ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR § 138   ods.   1   zák.   č.   71/1992   Zb.   v znení   neskorších   predpisov,   týmto   aj   práva   na spravodlivé   súd.   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1,   týmto   aj   na   právo   na   účinný   opravný prostriedok podľa čl. 13 Ústavy SR dohovoru o základných ľudských právach,   týmto aj porušovaniu   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy SR, týmto aj právo na prejednanie veci spravodlivo a v primeranej lehote zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (...).

Vzhľadom nato, že sťažovateľka svojou žiadosťou požiadala súd o oslobodenie plné od   súd.   popl.   v celom   rozsahu   podanou   žiadosťou   dňa   16.   6.   2006,   že   sťažovateľka vyčerpala všetky možnosti, ďalších možností ju zbavil KS, B. Bystrica:

-   odvolala   sa   proti   uzneseniu   OS,   ZV   č.   k.   13   C   112/06-74   zo   dňa   31.   8.   06, doručeného   až   2.   10.   2006,   ktorý   jej   nepriznal   plné   oslobodenie   od   súd.   poplatkov na Krajský súd, B. Bystrica, ako súd odvolací

- uznesením KS, B. Bystrica, č. k.: 15 Co 220/06-80 6706206279 zo dňa 31. 10. 2006, doručeného   dňa   22.   11.   06,   ktorým   menil   uznesenie   Okresného   súdu,   Zvolen   tak,   že navrhovateľke   nepriznal   oslobodenie   od   súd.   poplatkov   v dvoch   tretinách,   t.   j.   priznal oslobodenie od súd. poplatkov sčasti, kde tento odvolací súd rozhodol poučením: „Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.(...)»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Okresný súd vo Zvolene v konaní č.: 13 C 112/06 stále porušuje právo A. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúce sa:

a) vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov

b) vo veci nenariadenia predbežného opatrenia

2. Okresný súd vo Zvolene v konaní č.: 13 C 112/06 stále porušuje právo A. K., jej ústavné   právo   na   súdnu   a inú   ochranu   právnu,   zaručené   v čl.   46   Ústavy   SR,   zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 138 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok, zaručený v čl. 13 Ústavy SR Dohovoru o základných ľudských právach týkajúce sa:

a) vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov

b) vo veci nenariadenia predbežného opatrenia

3. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.: 15 Co 220/06 porušil právo A. K., jej ústavné   právo   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu,   zaručené   v čl.   46   Ústavy   SR,   zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 138 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 a právo na účinný opravný prostriedok, zaručený v čl. 13 Ústavy SR Dohovoru o základných ľudských právach týkajúce sa: vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov.“

Sťažovateľka ďalej navrhla, aby: „(...) Ústavný súd SR uložil Okresnému súdu vo Zvolene, č. k.: 13 C 112/06, ktorý porušil sťažovateľke jej základné práva alebo slobody a taktiež ich naďalej porušuje, aby sa dočasne zdržal posielania výziev na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré tieto opatrenia vykonáva   Okresný   súd   vo   Zvolene   sťažovateľke   A.   K.   na   základe   neprávoplatného rozhodnutia.“

Sťažovateľka „vzhľadom na osobné a majetkové pomery a vzhľadom na dlhodobú nepriaznivú   finančnú   a sociálnu   situáciu“   súčasne   požiadala o ustanovenie   právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. II.

1.   Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv   alebo   slobôd   upravených   buď   v ústave,   alebo   medzinárodnej   zmluve   o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Námietky sťažovateľky týkajúce sa prieťahov v súdnom konaní

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný   súd   sa   najskôr   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky namietajúcej prieťahy v súdnom konaní porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom predovšetkým skúmal, či postup všeobecného súdu sa v danej veci vyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS   17/01,   I.   ÚS   57/01,   I. ÚS 27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Vychádzajúc   z uvedeného,   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností ústavný   súd   zistil,   že   napadnuté   konanie   sa   začalo   na   základe   žaloby   sťažovateľky „o vydanie bezdôvodného obohatenia“ podanej Okresnému súdu Banská Bystrica 16. júna 2006 a postúpenej okresnému súdu 22. júna 2006.

Ústavný súd po preskúmaní úkonov okresného súdu a krajského súdu konštatoval, že doba 7 mesiacov, ktorá uplynula od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu (18. január 2007), neodôvodňuje skúmanie namietaného porušenia označených základných práv,   a to   aj   s ohľadom   na   skutočnosť,   že   počas   nej   okresný   súd   na   základe   žiadosti samotnej sťažovateľky konal o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov).

Sťažovateľka   podala   16.   júna   2006   žiadosť   o oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov a 26. júla 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz odporcovi „nakladať   s nehnuteľnosťami“ tvoriacimi   predmet   sporu.   Okresný   súd   2.   augusta   2006 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením z 31. augusta 2006 jej nepriznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   (uznesenie   bolo   sťažovateľke   doručené 2. októbra 2006). Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu odvolaním 9. októbra 2006.   Okresnému   súdu   bolo   9.   novembra   2006   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 31. októbra   2006,   ktorým   bolo   uznesenie   okresného   súdu   zmenené   tak,   že priznáva sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v dvoch   tretinách   (uznesenie   bolo sťažovateľke doručené 22. novembra 2006). Sťažovateľka napadla rozhodnutie krajského súdu   24. novembra   2006   dovolaním,   ktoré   bolo   doručené   krajskému   súdu   4. decembra 2006.   Sťažovateľka   1.   decembra   2006   podala   krajskému   súdu   návrh   na   zmenu   jeho pôvodného   rozhodnutia   a o vydanie   nového   rozhodnutia   súdu   vo   veci   oslobodenia   od súdnych poplatkov. Toto podanie označila aj ako „odvolanie“ proti rozhodnutiu okresného súdu. Súdny spis sp. zn. 13 C 112/06 bol 26. marca 2007 postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Ústavný   súd   posúdil   všetky   úkony   okresného   súdu   v predmetnej   veci   a z jeho zistenia   vyplýva,   že v právnej   veci   sťažovateľky   bol   procesný   postup   okresného   súdu plynulý, sústredený a bez prieťahov.

Rozhodovanie   o procesných   návrhoch,   o ktorých   je   podľa   príslušných   kódexov (napr.   Občianskeho   súdneho   poriadku)   všeobecný   súd   povinný   rozhodnúť   ešte   pred vlastným prerokovaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, na ktorú ústavný súd prihliadol   už   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti,   v ktorej   sa   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Táto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného   práva,   ktorým   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 128/03, II. ÚS 133/03).

Krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľky   rozhodol   bezodkladne   31.   októbra   2006 (odvolanie   bolo   podané   9.   októbra   2006   a súdny   spis   bol   vrátený   okresnému   súdu 9. novembra   2006).   Postup   a dobu   konania   v posudzovanej   veci   na   označených všeobecných   súdoch   ústavný   súd   nepovažuje   za   neprimeranú   a takú,   ktorej   dĺžka   by odôvodňovala jeho záver o zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vychádza   aj   z názoru,   že   „dĺžku súdneho   konania,   ktorá   je   dôsledkom   úkonov   jeho   účastníkov   alebo   ich   nečinnosti, nemožno   považovať   za   dôvod   na   vyslovenie   zbytočných   prieťahov   v súdnom   konaní“ (II. ÚS 41/00).

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľka   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13   C 112/06   a krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 220/06 odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru priebeh konania pred označenými súdmi bol bez prieťahov a v zásade smeroval   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky   a s prihliadnutím   na ostatné okolnosti prípadu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Námietky   sťažovateľky   týkajúce   sa   porušenia   jej   práv   na   súdnu   ochranu (na spravodlivé súdne konanie) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je okrem iného umožniť každému reálny   prístup   k súdu   a k tomu   zodpovedajúca   povinnosť   súdu   o veci   konať.   Ak   osoba uplatní svoje právo v súlade s procesnými zásadami, orgány verejnej moci majú povinnosť umožniť   každému,   aby   sa   uplatnením   práva   zaručeného   čl.   46   ústavy   stal   účastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/01). Už samotné konanie a rozhodovanie súdov je prejavom toho, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je rešpektované.

K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   a pokiaľ   by   súd   odmietol   konať   a rozhodovať   o podanom   návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností (vrátane sťažnosťou napadnutých rozhodnutí)   vyplýva,   že   sťažovateľke   nebolo   odňaté   a ani   obmedzované   právo   byť účastníkom konania a že mohla svoje práva dané jej hmotno a procesno právnymi predpismi v konaní uplatniť. Súdy svoj postup a rozhodnutia riadne odôvodnili.

Ústavný   súd   podobne   ako   v prípade   iných   sťažností   namietajúcich   porušenie označených   práv   sťažovateľky   všeobecnými   súdmi   skúmal,   či   ich   rozhodnutia   neboli svojvoľné alebo arbitrárne a či nezakladajú možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv. Z postupu okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, aké skutočnosti vzali všeobecné súdy za základ svojich rozhodnutí. Ústavný súd nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré   sťažovateľka   uvádza   v konaní   pred   ústavným   súdom,   žiadne   také   dôvody   alebo skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť právne závery okresného súdu a krajského súdu. Procesný postup všeobecných súdov sa nejaví podľa názoru ústavného súdu ako svojvoľný, neodôvodnený   a zjavne   neopodstatnený   a vzhľadom   na   dobu   konania   za   neprimeraný a taký,   aby   ústavný   súd   mohol   považovať   konanie   všeobecných   súdov   za   porušenie označeného článku ústavy, resp. dohovoru. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti   všeobecných   súdov   môže   zasiahnuť   len   vtedy,   ak   by   ich   konanie   alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02).

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

Námietky sťažovateľky týkajúce sa porušenia čl. 13 ústavy

Vychádzajúc zo skutočností už uvedených v bode 1 prvej časti odôvodnenia (podanie odvolania a konanie o ňom, zaoberanie sa dovolaním) ústavný súd kvalifikuje sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie čl. 13 dohovoru   (právo na účinné odvolanie) ako zjavne neopodstatnenú.   Napadnuté   súdy   riadne   konali   o opravných   prostriedkoch   podaných sťažovateľkou a tiež postupovali v predmetných konaniach v rámci hraníc stanovených na nich   sa   vzťahujúcimi   právnymi   predpismi.   Samotná   skutočnosť,   že   súdy   v   celosti nerozhodli podľa predstáv sťažovateľky nezakladá porušenie ňou označených základných práv (napr. I. ÚS 361/06).

2. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

3. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007