znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 174/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P. a K. P., obidvoch bytom H., zastúpených advokátom JUDr.   P.   P.,   H.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 276/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. a K. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola 20. novembra 2012   doručená   sťažnosť   M.   P.   a K.   P.   (ďalej   len  ,,sťažovatelia“),   ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len  ,,dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 276/09.

2. Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   v   procesnom   postavení   odporcov   sú účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a určenie členstva v bytovom družstve. Na poslednom   pojednávaní   konanom   16.   mája   2011   okresný   súd   za   účasti   všetkých účastníkov uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie. Sťažovatelia podľa vlastných tvrdení viackrát telefonicky a 6. februára 2012 a 23. apríla 2012 aj písomne žiadali konajúci súd o urýchlené nariadenie termínu pojednávania, čo však neviedlo k výsledku. Sťažovatelia ďalej   uviedli,   že   z   ich   strany   neboli   podniknuté   žiadne   úkony,   ktoré   by   odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní, že boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali rozhodnutia   v   uvedenej   veci.   Domnievajú   sa,   že   takmer   jeden   a   pol   ročnú   nečinnosť okresného súdu možno považovať za závažné porušenie ich označených práv.

3. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich označené   práva   boli   porušené   postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní,   aby   im priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 471,27 €.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

5. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   (vrátane   sťažnosti namietajúcej   porušenie   základných   práv   a slobôd   podľa   ústavy)   je   rozhodnúť   o   prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (resp. v primeranej lehote) ústavný súd skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti skúma, či boli využité právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi na ochranu tohto práva poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť o prieťahy v konaní. Ústavný súd pripomína, že podanie takejto sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu   zapríčineného   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Keďže   sťažovatelia v sťažnosti   netvrdili   a   ani   nepreukázali   podanie   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu, a ústavný súd je sťažnosťou viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), neostávalo iné, ako sťažnosť pre neprípustnosť už pri predbežnom prerokovaní odmietnuť. Odmietnutie tejto   sťažnosti   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v   budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v prebiehajúcom konaní na okresnom súde. Právomoc meritórne posúdiť namietané   prieťahy   však   bude   daná   iba   za   predpokladu   splnenia   všetkých   ústavných a zákonných   predpokladov   a   podmienok   konania   pred ústavným   súdom   vrátane preukázania, že sťažovatelia účinne využili iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

8. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že z príloh pripojených k sťažnosti síce vyplýva podanie dvoch žiadostí o nariadenie termínu pojednávania, žiadna z nich však ani formálne ani obsahovo nie je sťažnosťou na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona o súdoch, ktorou by sa bol povinný predseda súdu zaoberať a na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti,   v   prípade   zistenia   jej   dôvodnosti   prijať   a   zabezpečiť   vykonanie   opatrení na odstránenie   nedostatkov,   a ak to je potrebné,   vyvodiť   za   vzniknuté nedostatky   proti zodpovedným osobám dôsledky (§ 64 ods. 2 a 3 zákona o súdoch). Ústavný súd preto nemohol podania sťažovateľov zo 6. februára 2012 a 23. apríla 2012 považovať za využitie všetkých právnych prostriedkov na ochranu ich práv, ktoré mali byť porušené postupom okresného súdu.

9.   Keďže   sťažnosť   bola odmietnutá,   ústavný   súd   sa   nezaoberal   ďalšími   návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013