znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 174/2010-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   v   spojení   s   čl.   149   a čl.   1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bardejov   v   konaní   pri   vybavení   podnetu   na   vstup   prokurátora   do   konania   vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4 C 137/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2010 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 v spojení s čl. 149 a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bardejov   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) v konaní pri vybavení podnetu na vstup prokurátora do konania vedeného Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 137/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 137/07.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „z   dikcie   čl.   149   našej   Ústavy   SR jednoznačne vyplýva, že orgány prokuratúry u nás sú povinné chrániť práva a zákonom chránené záujmy aj fyzických osôb a takáto povinnosť a nie vymoženosť, či len právo im vyplýva aj zo zákonných ustanovení spomínaného zákona o prokuratúre – hlavne jeho §-u 5,   podľa   ktorého   je   povinný   každý   prokurátor   uplatňovať   Ústavu   SR   a   medzinárodné zmluvy,   rešpektovať   a   chrániť   ľudské   a   základné   práva   a   slobody   a   tiež   postupovať iniciatívne a spravodlivo pri plnení svojich úloh. A z toho je neodškriepiteľne zrejmé, že tu neide u prokurátora iba o akúsi fakultatívnu možnosť, ale obligátnu nutnosť, čo je plne povinný rešpektovať a hlavne podľa toho sa riadiť a konať a nie sa z takých povinností vyzuť   sa!   Preto   som   presvedčený,   že   odmietnutie   mi   aj   inej   právnej   ochrany   v   rámci súdneho konania zo strany bardejovskej okresnej prokuratúry jej listom sp. zn. Pc 8/10-4, zo dňa 12.   IV.   10,   je prinajmenšom neférové,   už keď nesmiem povedať, že nezákonné, neústavné a také, ktoré odporuje aj Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tu bol podľa mňa jasne porušený ústavný čl. 46, ktorý má prednosť pred zákonom a v danom prípade aj pred OSP v spojení s čl. 149 i čl. 1 Ústavy SR!“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1./ Vys1ovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústavy SR na riadnu súdnu a inú právnu ochranu v spojení s jej čl. 149 a 1 o právnom štáte u nás, ale i právami Dohovoru – podľa jeho čl. 6, ods. 1/ na spravodlivý súdny proces v spojení s jeho čl. 14, postupom   Okresnej   prokuratúry   v   Bardejove   v   rámci   súdneho   konania   vedeného   na Okresnom sude v Bardejove pod č. k. 4 C 137/07 porušené boli.

2./   Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5   tis.   EUR (slovom päťtisíceur), ktoré je mu povinná Okresná prokuratúra v Bardejove uhradiť do 2- och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených práv postupom okresnej prokuratúry tým, že nevyhovela jeho podnetu na vstup do konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 137/07.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že okresná prokuratúra podaním č. k. Pc 8/10-4 z 12. apríla 2010 sťažovateľovi na základe jeho podnetu oznámila, že po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 137/07 vo veci náhrady škody zo zodpovednosti štátu a jeho orgánov pri výkone verejnej moci zistila, že po vykonaní dokazovania okresným súdom podal sťažovateľ žiadosť o odročenie pojednávania pre účely uzatvorenia dohody o mimosúdnom vyrovnaní s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. S ohľadom na túto skutočnosť a zároveň v súlade s § 35 ods. 2 písm. k) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý stanovuje právo, a nie povinnosť prokurátora vstúpiť do konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi   verejnej   moci   pri   výkone   verejnej   moci   nezákonným   rozhodnutím   alebo nesprávnym úradným postupom, okresná prokurátorka dospela k rozhodnutiu, že uvedené právo nevyužije.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa § 35 ods. 2 písm. k) OSP prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods.   2   zákona   o   prokuratúre),   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných orgánov prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, III. ÚS 405/08).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   z   uvedeného   vyplýva,   že   okresná   prokuratúra   sa náležite   zaoberala podnetom   sťažovateľa   alebo nebola   vo   veci   vybavenia jeho podnetu nečinná. Samotná skutočnosť, že okresná prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už pri jej predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd tiež uvádza, že sťažovateľ mal možnosť v danom prípade podať podľa § 34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   opakovaný   podnet,   ktorý   je   v   zmysle   konštantnej judikatúry   ústavného   súdu   považovaný   za   prostriedok,   ktorý   poskytuje   sťažovateľovi účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m.   m.   IV.   ÚS   158/03, I. ÚS 201/05).   Použitie   tohto   právneho   prostriedku   je   v   zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným   súdom.   Z   podanej   sťažnosti   ani jej   príloh   však   nevyplýva, že   by   sťažovateľ zákonnú možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre využil a podal opakovaný podnet na   preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   jeho   podnetu.   Z   tohto   hľadiska   by   bolo   možné sťažnosť odmietnuť aj pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

II.B   K   namietanému   porušeniu   čl.   1   a   čl.   149   ústavy   a   práva   podľa   čl.   14 dohovoru

Vzhľadom na ústavným súdom konštatované nezistenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo v ich spojitosti dôjsť ani k porušeniu zásad uvedených v čl. 1 a čl. 149 ústavy a čl. 14 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že porušenie uvedených zásad má charakter porušenia základného ústavného práva v zásade iba vtedy, ak je spojené zároveň s porušením aj iného základného práva.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   nárokoch   na   ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2010