znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 174/03-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   februára   2004 v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. A. K. a G. K., obaja bytom T., zastúpených advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 38/95 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   38/95 p o r u š i l   právo Ing. A. K. a G. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 38/95 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   A.   K.   a G.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume každému po 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. A. K. a G. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 400 Sk (slovom dvanásťtisícštyristo slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný im vyplatiť na účet advokáta Mgr. I. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 2. októbra 2003 č. k. I. ÚS 174/03-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. A. K. a G. K., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   Mgr.   I.   P.,   Z.,   ktorou   sťažovatelia   namietali porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   v   Dolnom   Kubíne   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 38/95.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 9. júna 1995 podali okresnému súdu žalobný návrh   na zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k pozemkom. Konanie je vedené pod sp. zn. 8 C 38/95. Sťažovatelia uviedli, že uvedené konanie „je príznačné prieťahmi   a napriek   našim   sťažnostiam   a žiadostiam   do   dnešného   dňa   nebolo   vo   veci rozhodnuté“. Sťažovatelia   sa   domáhajú „v zmysle   §   50   odst.   3   zák.   č.   123/2002   aj primeraného finančného zadosťučinenia a to vo výške 50.000,- Sk. Dôvodom je skutočnosť, že zbytočné prieťahy v konaní im spôsobili škodu, keď sporné pozemky nemôžu od roku 1995 užívať, prenajímať, brať z nich iné úžitky, zastaviť ich a pod. Okrem toho nedoriešený právny   stav   sporných   pozemkov   od   roku   1995   privodil   aj   ďalšie   trestné   stíhania sťažovateľovi 1/ a psychické traumy. Sťažovateľ je osobitne postihnutý aj v tom, že napriek jeho   väčšinovému   spoluvlastníckemu   podielu,   nemá   z týchto   pozemkov   žiadny   finančný prospech. Celý prospech naopak využíva menšinový spoluvlastník (...)“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález: „Ústavný   súd   SR   podľa   §   56   odst.   1   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších predpisov vyslovuje, že v súdnom konaní pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne č. 8 C 38/95 došlo v období

-od 10. 5. 1996, kedy ustanovený znalec doručil na Okresný súd v Dolnom Kubíne znalecký posudok až do 21. 4. 1998

-od 27. 5. 1999, kedy sa uskutočnila ohliadka sporných pozemkov v Oraviciach do

3. 4. 2001, kedy prebehlo nasledujúce pojednávanie a súd prijal uznesenie č. 8 C 38/95-222, ktorým prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci 10 C 198/01

-od   3.   4.   2001   až   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti,   keď   nebolo   rozhodnuté o odvolaní zo sťažovateľov 1/, 2 zo dňa 11. 4. 2001 proti uzneseniu o prerušení konania 8 C 38/95-222 resp. ani nebol spisový materiál 8 C 38/95 doručený na Krajský súd v Žiline na rozhodnutie o odvolaní a námietke zaujatosti sudcu JUDr. Š. Z. k zbytočným   prieťahov   v konaní,   čím   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľov   1,   2 zakotvené v Ústave SR, čl. 48 odst. 2.

(...) Ústavný súd SR prikazuje podľa § 56 odst. 3 písm. a) zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby Okresný súd Dolný Kubín v konaní č. 8 C 38/95 zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším zbytočným prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom 1, 2 podľa § 56 odst. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení   neskorších   predpisov   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50.000,-   Sk   a ukladá Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil sťažovateľom 1, 2 spoločne a nerozdielne sumu 50.000,- Sk“.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. B., listom z 11. novembra 2003 sp. zn. Spr 787/03 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 1. decembra 2003.

Predseda okresného súdu v relevantnej časti svojho prípisu uviedol, že:„Žaloba bola Okresnému súdu v Dolnom Kubíne doručená 9. 6. 1995. V tom čase vec vybavoval JUDr. J. V. ako sudca Okresného súdu Dolný Kubín, pobočka Námestovo a tento dňa 1. 2. 1996 vyzval na doplatok súdneho poplatku a taktiež o zapožičanie k veci sa vzťahujúcich spisových materiálov zo Správy katastra v Dolnom Kubíne. Prvé pojednávanie vo   veci   prebehlo   22.   2.   1996,   ktoré   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   12.   3.   1996 z dôvodu   znovupredvolania   navrhovateľky   v 2.   rade,   vyžiadania   spisu   bývalej   okresnej privatizačnej komisie Dolný Kubín o dražbe prevádzkovej jednotky Autocamping a chatová osada Oravice, ktorá prebehla 28. 6. 1991, ďalej za účelom vyžiadania spisu KS Banská Bystrica a Pozemkového úradu Dolný Kubín, ako aj záložnej zmluvy od Správy katastra Dolný Kubín. Na pojednávaní konanom dňa 12. 3. 1996 boli predmetné spisové materiály oboznámené,   bol   vypočutý   navrhovateľ   v 1.   rade,   navrhovateľka   v 2.   rade,   odporca a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia. Znalec podal znalecký posudok dňa 10. 5. 1996. Nasledujúce pojednávanie bolo vykonané 14. 5. 1998, kedy bol vypočutý právny zástupca navrhovateľov, právny   zástupca   odporcu   a pojednávanie   bolo   opätovne   odročené   z dôvodu   zisťovania doručenia   zásielok,   ako   aj   za   účelom   zisťovania   dátumu   úmrtia   niektorých   účastníkov zmluvy   V1487/94   zo   dňa   21.   11.   1994,   neplatnosti   ktorej   sa   domáhal   odporca.   Ďalšie pojednávanie prebehlo 18. 2. 1999, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ohliadky. Ohliadka   bola   vykonaná   27.   5.   1999   za   účasti   účastníkov   konania.   Právny   zástupca navrhovateľov   sa   niekoľkokrát   v tomto   období   obrátil   na   súd   so   žiadosťou   o vytýčenie termínu   pojednávania.   Dňa   3.   4.   2001   právny   zástupca   odporcu   podal   súdu   návrh   na prerušenie konania v zmysle 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože v tomto čase prebiehalo konanie, v ktorom sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu a to vo veci Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 10 C 198/01, v ktorom sa Mgr. V. Z. domáhal proti   odporcom   Ing.   A.   K.   a spol.   určenia,   že   pozemok   zapísaný   na   LV   č.   1900   k.   ú. Vitanová patrí do dedičstva po poručiteľke A. O. zomrelej 8. 5. 1998 a tiež určenia, že M. O.   je   spoluvlastníkom   tých   istých   pozemkov.   Na   pojednávaní   konanom   3.   4.   2001   súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia konania vedeného pod sp.   zn.   10 C 198/01. 11. 4. 2001 doručil právny zástupca navrhovateľov súdu odvolanie proti uzneseniu o prerušení   konania   zo   dňa   3.   4.   2001   a   taktiež   námietku   zaujatosti   voči   konajúcemu sudcovi.   Uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   23   Co   2194/02   bolo   uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Opatrením predsedu Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. 6 zo dňa 21. 2. 2003 bola vec v súlade s rozvrhom práce na rok 2003 pridelená na ďalšie konanie náhodným výberom JUDr. P. B. Tento sudca dňa 20. 3. 2003 požiadal Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra Tvrdošín   o zaslanie   aktuálneho   výpisu   z LV   č.   2647   k.   ú.   Tvrdošín   ohľadne   parcely č. 12160/9.   Predmetný   výpis   bol   súdu   doručený   bezodkladne.   Dňa   26.   5.   2003   bola priznaná náhrada znalcovi Ing. P. S. za podanie znaleckého posudku. 29. 10. 2003 konajúci sudca   vyžiadal   snímky   z katastrálnej   mapy   a spis   bývalej   správy   katastra   Dolný   Kubín týkajúci   sa   kúpnej   zmluvy,   ktorej   predmetom   boli   spoluvlastnícke   podiely   na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 1900 k. ú. Vitanová. Doposiaľ ku vytýčeniu termínu pojednávania nedošlo, pretože JUDr. B. je zákonným sudcom od 21. 2. 2003 a vzhľadom na komplikovanosť problematiky a vyžiadanie si listinných podkladov nemožno konštatovať, že by vo veci priebežne nekonal.

Záverom uvádzam, že v zmysle § 30 ods. 1 a 2 Zákona o ústavnom súde netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie“.

Právny   zástupca   sťažovateľov   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„Po oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. Spr 787/03 z 11. 11. 2003 uvádzame, že aj z obsahu citovaného vyjadrenia vyplýva, že v konaní č. 8 C 38/95 došlo v nami uvádzaných štádiách súdneho konania k prieťahom v súdnom konaní. Tieto prieťahy sú podľa nášho názoru preukázané v období od 10. 5. 1996 do 21. 4. 1998, od 27. 5. 1999 do 3. 4. 2001 a napokon od 3. 4. 2001 až doteraz.

Priamym dôkazom o prieťahoch v súdnom konaní je napokon samotný súdny spis č. 8 C 38/95 Okresného súdu v Dolnom Kubíne.

Netrváme preto v zmysle § 30 odst.   1 a 2 zákona o Ústavnom súde na tom, aby o prijatej sťažnosti prebehlo ústne pojednávanie a žiadame, aby Ústavný súd vydal nález v zmysle našej sťažnosti zo dňa 9. 12. 2002.

Zároveň   uvádzame,   že   si   uplatňujeme   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré žiadame poukázať na účet nášho právneho zástupcu, Mgr. I. P., komerčného právnika,...“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci   v primeranej   lehote   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorej   prerokovanie   na   ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 38/95:

Dňa 9. júna 1995 podali sťažovatelia okresnému súdu žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti Mgr. V. Z., (ďalej len „žalovaný“).

Dňa   1.   februára   1996   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   doplatku súdneho poplatku, ktorý vyzvaní uhradili 14. februára.

Dňa 22. februára 1996 a 12. marca 1996 sa uskutočnili vo veci pojednávania, pričom ostatné bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru   geodézie.   Uznesenie   o ustanovení   znalca   bolo   písomne   vyhotovené   20.   marca 1996.Dňa 10. mája 1996 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok.Dňa   21.   apríla   1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby sa   písomne   vyjadrili k znaleckému posudku. Sťažovatelia tak učinili 9. mája 1998.

Dňa 14. mája 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom zadováženia správ.

Dňa 21. mája 1998 k písomnému vyjadreniu sťažovateľov k podanému znaleckému posudku zaujal písomné stanovisko žalovaný.

Dňa 18. februára 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ohliadky.

Dňa 27. mája 1999 bola vykonaná ohliadka za účasti účastníkov konania.Dňa 3. apríla 2001 bolo vo veci pojednávanie, na ktorom na návrh právneho zástupcu žalovaného okresný súd uznesením č.   k. 8 C 38/95-222 prerušil   napadnuté konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 198/01.Dňa 11. apríla 2001 podali sťažovatelia proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o prerušení konania odvolanie a zároveň podali námietku zaujatosti konajúceho sudcu.Dňa 8. júna 2001 sa k odvolaniu sťažovateľov proti prerušeniu konania písomne vyjadril žalovaný.

Dňa 5. decembra 2002 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline, aby rozhodol o odvolaní   proti   uzneseniu   z 3.   apríla   2001,   ktorým   bolo   konanie   prerušené,   a zároveň rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti.

Dňa   31.   decembra   2002   Krajský   súd   v Žiline   uznesením   sp.   zn.   23   Co   2194/02 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; rozhodol aj o vznesenej námietke zaujatosti. Spis bol okresnému súdu doručený 2. februára 2003.Dňa 20. marca 2003 konajúci sudca požiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie aktuálneho výpisu   LV   č.   2647,   kat.   úz.   Tvrdošín.   Okresnému   súdu   bol   uvedený   výpis z evidencie nehnuteľností doručený obratom.

Dňa 26. mája 2003 bola uznesením č. k. 8 C 38/95-264 priznaná znalcovi náhrada z titulu znalečného.

Dňa 29. októbra 2003 si konajúci sudca vyžiadal dokumentáciu z katastrálneho úradu a dal pripojiť spis okresného súdu sp. zn. 10 C 198/01.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   obdobne   aj   v čl.   6   ods.   1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 8 C 38/95, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako žalobcovia, došlo k porušeniu ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná vec je   zložitá   (napr.   súvislosť   s iným   konaním,   znalecké   dokazovanie,   ohliadka),   avšak doterajšiu dĺžku konania nemožno ospravedlniť len touto okolnosťou.

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v napadnutej veci od 10. mája 1996 do 21. apríla 1998, t. j. viac   ako   dvadsaťtri   mesiacov,   od   27.   mája   1999   do   3.   apríla   2001,   t.   j.   dvadsaťdva mesiacov, a od 8. júna 2001 do 5. decembra 2002, t. j. takmer osemnásť mesiacov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše päť rokov neboli vykonané vo veci žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   počas súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom článku   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú nečinnosť okresného súdu a vzhľadom na to, že ani od 2. februára 2003 do konca roka 2003 neboli   vo   veci   vykonané   efektívne   úkony   smerujúce   k odstraňovaniu   právnej   neistoty sťažovateľov,   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním   účastníkov   konania,   ale postupom   okresného súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   z   titulu   primeraného   finančného   zadosťučinenia „spoločne a nerozdielne sumu 50.000,- Sk“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je žiadnou garanciou na to, aby okresný súd nepokračoval v nečinnosti v napadnutom konaní, a iba konštatovanie porušenia označených základných práv nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, no najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za   primerané   finančné   zadosťučinenie v požadovanej výške 50 000 Sk. Ústavný súd však nepovažoval za odôvodnené jej priznanie spoločne a nerozdielne, ale spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku pod bodom 3 tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   vo   výške   12   400   Sk   z dôvodu   trov   ich   právneho   zastúpenia   advokátom Mgr. I. P., Z., tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie   sťažnosti   z 9.   augusta   2002   a písomné stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 1. decembra 2003). Za dva úkony vykonané v roku 2002 patrí odmena v sume po 3 900 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 100 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2003, patrí odmena v sume 4 270 Sk a režijný paušál 128 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3,   §   24   ods.   3   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkom sumu 12 400 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004