znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 173/2014-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 28/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2014 doručená sťažnosť P. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prerokovanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 28/2011 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Ako   navrhovateľ   som   podal   na   OS   Bratislava   I.   návrh   na   vydanie   platobného rozkazu o zaplatenie 5.500,- € s prísl. zo dňa 17.12.2010 proti odporcovi - spoločnosti TESCO STORES SR, a. s... Bratislava....

V   predmetnom   konaní   bol   vykonaný   len   jeden   procesný   úkon,   a   to   výzva   na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 6.12.2012, ktorú súd vykonal po dvoch rokoch od podania návrhu. Vzhľadom na to, že som uhradil súdny poplatok v kolkoch a nebol vytýčený termín pojednávania v predmetnej veci, súdu som zaslal urgenciu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.3.2012. Do dnešného dňa som však   na   moju   urgenciu   nedostal   žiadnu   odpoveď   a   nebol   ani   len   vytýčený   termín pojednávania.

Predmetné konanie (súdny spor), ktorého predmetom je zaplatenie 5.500,- € s prísl., trvá už vyše 3 rokov. Od podania návrhu sa vo veci vôbec nekonalo a nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci nebol k dnešnému dňu ani len vytýčený termín pojednávania, mám za to, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k neúmerným súdnym prieťahom v prejednávanej veci.

Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Bratislava počas vyše 3 rokov od podania návrhu som podal i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Bratislava I na prieťahy v konaní zo dňa 19.2.2013, na ktorú mi však predseda súdu do dnešného dňa neodpovedal, čím porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona o súdoch, v ktorom je zakotvená zákonná lehota 30 dní na vybavenie sťažnosti odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému   na   jej   vybavenie.   Z   uvedeného   dôvodu   som   podal   opätovnú   sťažnosť predsedovi Okresného súdu Bratislava I na prieťahy v konaní zo dňa 19.12.2013, na ktorú mi   súd   odpovedal   oznámením,   že   predlžuje   lehotu   na   vybavenie   mojej   žiadosti   do 20.2.2014, pričom uvedené predĺženie lehoty nebolo zo strany OS Bratislava I dodržané, pretože do dňa podania tejto sťažnosti mi neprišlo vyrozumenie zo strany predsedníčky OS Bratislava I....

Nakoľko od podania návrhu v roku 2011 do dnešného dňa tento vyše 3-ročný súdny spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu Bratislava I dochádza k prieťahom v konaní a práve z tohto dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu pri posudzovaní, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, tiež argumentoval: „Nejedná sa pritom   o zložitú   vec a   účastníci   tohto konania   sú   súčinní.   Napriek tomu   sa   neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania   a   aj   skutočnosť,   že   konanie   do   dnešného   dňa   nebolo   právoplatne   skončené, domáham   sa   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Poukazujem   na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv. V tejto súvislosti uvádzam, že v dôsledku enormného preťahovania predmetného súdneho sporu som musel zrušiť svoje živnostenské   oprávnenie   evidované   na   Okresnom   úrade   v   Čadci   -   odbor   živnostenský č. živnostenského registra: 502-8560 dňa 9.7.2013. Stalo sa tak z dôvodu mojej druhotnej platobnej neschopnosti a nemožnosti ďalšieho podnikania a to i v dôsledku toho, že mi za prerobené priestory nezaplatil odporca, čoho sa domáham v súdnom spore vedenom pred OS Bratislava I.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo P. J... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/28/2011 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva P. J... finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-   €   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   porušovateľ   do   2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 €... na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo   sťažnosti,   ako   aj   z   jej   príloh   a   z   predloženého   súdneho   spisu   vyplýva,   že sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 5 500 € s príslušenstvom z titulu nákladov vynaložených sťažovateľom na rekonštrukciu nebytových priestorov, t. j. od 31. januára 2011 okresný súd neuskutočnil v jeho právnej veci okrem výzvy na vyjadrenie sa odporcu k podanému návrhu žiaden relevantný procesný úkon.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia   jeho   v   sťažnosti   označených   práv,   považuje   za   prostriedok   nápravy   postupu všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súdneho spisu vyplýva, že okresnému súdu bola 23. decembra   2013   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v   namietanom   konaní. Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní sp. zn. Spr. 2364/2013   z 10. januára   2014   (doručenej   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa 28. februára 2014) uviedla:

«Z obsahu spisového materiálu namietanej veci vyplýva, že od začatia konania, to je dňa 31.01.2011, kedy bol okresnému súdu Bratislava I doručený návrh vo veci samej, boli vo veci vykonané nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:

- Dňa 12.03.2012 súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej.

- Dňa 06.12.2012 súd zaslal vyjadrenie odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie.

- Dňa 05.04.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa. S poukazom na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vo veci konštatujem,   že konanie namietanej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi, a preto som Vašu sťažnosť zo dňa 19.12.2013 vyhodnotila ako dôvodnú.

Šetrením som zistila, že ku vzniku prieťahov došlo, z dôvodu nadmernej zaťaženosti jej súdneho oddelenia „25Cb“, ako aj súdnych oddelení 25 Cbcud, 25 Cbd, 25 CbPv, 4 Cbi, v ktorých je rovnako zákonnou sudkyňou. Vysoký počet vecí v jednotlivých oddeleniach a potreba ich vybavovania v poradí, v akom boli podané na súd zákonnej sudkyni, podľa jej vyjadrenia neumožnili bezprieťahový postup vo veci.

Z   dôvodu   zistených   prieťahov   som   zákonnú   sudkyňu   spolu   s   vyšším   súdnym úradníkom požiadala, aby vo veci pokračovali ďalej bez prieťahov. Priebeh konania budem priebežne sledovať až do jeho právoplatného skončenia a zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby k vzniku nových prieťahov nedošlo.

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že vo veci je nariadený termín pojednávania dňa 27.06.2014 o 09.40 hod.»

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   podanie   sťažnosti   predsedníčke   okresného   súdu 23. decembra   2013   (vybavenej   10.   januára   2014)   v   takom   krátkom   čase   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu (28. februára 2014) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno   pripísať účinky, ktoré   by inak taká   sťažnosť mohla mať,   ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo   možné   dospieť   k   záveru,   že   vyčerpanie   právneho   prostriedku,   ktorý   zákon sťažovateľovi na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa   osobitných   predpisov,   by bolo bezúspešné   a   neprinieslo ním   sledovaný   cieľ,   ani k záveru,   že   napriek   jeho   využitiu   predseda   okresného   súdu   primerane   nereagoval a nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) ako neprípustnú.

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že predsedníčka okresného súdu jeho sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   z   19.   februára   2013   nevybavila   vôbec   a   sťažnosť z 19. decembra 2013 nevybavila v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote, ústavný súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov. Z predloženého spisového materiálu, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní   z   19.   februára   2013   nebola   okresným   súdom   registrovaná   ako   doručená a predĺženie   lehoty   na   vybavenie   sťažnosti   z   19.   decembra   2013   bolo   sťažovateľovi písomne   oznámené   listom   sp.   zn.   Spr.   2364/2013   z   23.   januára   2014.   Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 28. februára 2014.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014