znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 173/2012-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. W., B., zastúpeného A., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   8   a   čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn 16/09 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. W. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2012 doručená sťažnosť Mgr. J. W., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného A., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn 16/09 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len   „OR   PZ“)   sp.   zn.   ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011   pri   výzve   na   vydanie   vecí   a   ich fyzickom odobratí 7. marca 2012 (ďalej len „výzva na vydanie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako «... advokát zapísaný v zozname advokátov... je na základe udelenej plnej moci právnym zástupcom rakúskeho štátneho občana pána S. V...

Plná   moc   sa   týka   zastupovania   S.   V  .   v   konaní   vedeného   pred   Okresnou prokuratúrou Bratislava I (ďalej len „OP BA I“), č. k. 2 Pn 16/2009.

S. V. je v Rakúsku obvinený z hospodárskej trestnej činnosti. Na základe dožiadania rakúskych orgánov bola dňa 18. februára 2009 vykonaná Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Bratislava   I   (ďalej   len   „OR   PZ   BA   I“) v konaniach s č. p. ORP-V-11-1/2009-I-JKP a č. p. ORP-V-11-2/2009-I-JKP prehliadka iných priestorov a pozemkov v budove P... v B... Príkazy na prehliadku boli nariadené výlučne na priestory spoločností M. s. r. o. a M., a. s.

V rámci tejto Prehliadky bola prehľadaná aj kancelária S. V... Bol zaistený celý rad dokumentov...

S.   V.   a   spoločnosť   M.   svojimi   podnetmi   na   OP   BA   I,   Krajskú   prokuratúru   v Bratislave a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) namietali nezákonnosť   vykonanej   Prehliadky,   žiadali   preskúmať   postup   osôb   vykonávajúcich Prehliadku, pričom požadovali aj vrátenie jemu odňatých vecí.

Po tom, čo GP SR upovedomila S. V. a spoločnosť M. upovedomením č. k. V3 Gn 71/08-28 zo dňa 15. júna 2009, že ich opakovaný podnet odkladá ako neopodstatnený, obrátil sa S. V. a M. s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Dňa 25. júna 2009 GP SR oznámila S. V., že všetky zaistené veci boli odovzdané spolu   s   dokladmi   o   vykonaných   úkonoch   právnej   pomoci   dožadujúcemu   Štátnemu zastupiteľstvu V.».

Ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 172/2010-77 zo 7. decembra 2010 (ďalej len „nález“)   rozhodol   tak,   že   okrem   iného   vyslovil   porušenie   základného   práva   S.   V. zaručeného v čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom   OR   PZ   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ORP-V-11-1/2000   v   súvislosti s prehliadkou   iných   priestorov   a pozemkov   18.   februára   2009   a   postupom   generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08, porušenie základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. V/3 Gn 71/08   a   jej   upovedomením   o vybavení   podnetu   z   15.   júna   2009.   Ústavný   súd rozhodol tiež o zrušení upovedomenia generálnej prokuratúry o vybavení podnetu č. k. V/3 Gn   71/08-28   z   15.   júna 2009   a   zakázal   generálnej   prokuratúre   v   konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08 pokračovať v porušovaní základného práva S. V. zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva: «GP SR listom z 9. februára 2011 požiadala dožadujúci rakúsky orgán o vrátenie tak originálov, ako aj kópií vecí a dokumentov zaistených pri Prehliadke... Zároveň žiadala, aby akékoľvek záznamy takýchto neoprávnene zaistených vecí a dokumentov na všetkých nosičoch informácií boli účinne zničené...

uznesením OR PZ BA I, č. p.: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 zo dňa 01. 02. 2012 za účelom   naplnenia   Nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   mali   byť   nezákonné zaistené veci vrátené S. V.

Voči tomuto rozhodnutiu podal Sťažovateľ sťažnosť... Sťažnosť... OP BA I uznesením zo dňa 2Pn 16/2009-45 zo dňa 27. februára 2012... zamietla ako nedôvodnú a súčasne OP BA I predvolala Sťažovateľa na úkon – odovzdanie vecí na 7. marca o 09.00. Sťažovateľ bol predvolaný pod hrozbou, že v prípade ak sa bez ospravedlnenia   nedostaví   na   stanovený   termín   k   prevzatiu   vecí,   bude   to   považované za odmietnutie samotného prevzatia s prihliadnutím, akoby k takémuto úkonu došlo. Sťažovateľ sa... na spomínaný úkon dostavil. Úkonu   sa   okrem   prokurátorky   OP   BA   I   zúčastnili   aj   vyšetrovateľka   OR   PZ BA I a ďalší vyšetrovateľ z OR PZ BA I.

Po   zbežnom   preskúmaní   boli   Sťažovateľovi   fyzicky   vrátené   predmety   a   bola   mu predložená zápisnica o vrátení veci, ktorú prítomné osoby podpísali...

Sťažovateľ následne vrátené veci uložil do svojej aktovky. Bezprostredne na to bolo Sťažovateľovi vyšetrovateľkou OR PZ BA I oznámené, že rakúska strana doručila novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a preto bol Sťažovateľ ústne vyzvaný na vydanie vecí podľa § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) pod hrozbou odňatia veci (§ 91 Trestného poriadku), ako i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty (§ 70 Trestného poriadku) a prípadné odovzdanie príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.

Sťažovateľ   túto   výzvu   vyšetrovateľa   na   vydanie   vecí   pod   hrozbou   odňatia   vecí a disciplinárnych opatrení uposlúchol a veci vydal, o čom bola spísaná zápisnica o vydaní veci OR PZ BA I zo dňa 7. marca 2012 pod č. k. ORP-BA I-OKP-DOZ-171/2011.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Štátneho zastupiteľstva vo V. je zo dňa 14. apríla 2011.

Zo zápisnice o vydaní vecí nie je zrejmé, ktorý orgán požiadal Sťažovateľa o vydanie vecí a miesto, kde sa vydanie vecí uskutočnilo.

Je nepochybné, že táto žiadosť bola adresovaná GP SR, pričom táto uložila OP BA I zabezpečiť realizáciu tohto dožiadania.

Sťažovateľ   ako   právny   zástupca   pána   S.   V.   namietol   do   zápisnice   nezákonnosť úkonu, predovšetkým s poukazom na existujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom zároveň uviedol, že podrobnejšie námietky voči úkonu budú uvedené v písomnom podaní.

Sťažovateľ   požiadal   OP   BA   I o poskytnutie   kópie   dožiadania   rakúskeho   Štátneho zastupiteľstva a súčasne požiadal o odklad vydania opätovne zaistených vecí dožadujúcemu orgánu do vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Len pre úplnosť Sťažovateľ uvádza, že GP SR realizuje proces vydania veci pre účely trestného konania vedeného proti S. V. prostredníctvom dožiadania Štátneho zastupiteľstva vo V., R. pod číslom 608 St 1/08 zo dňa 14. apríla 2011, ktoré však Sťažovateľovi nebolo predložené.»

Sťažovateľ   poukazuje na skutočnosť,   že „...   Voči   ústnej   výzve   na   vydanie   vecí sťažnosť nie je prípustná. Postup polície a prokuratúry je možné preskúmať podnetmi podľa zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   a   Trestného poriadku.“. Sťažovateľ   poukazuje   na   ustanovenie   §   53   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   a   uvádza,   že   podľa   neho   je   splnená   požiadavka   dôvodov   hodných osobitného   zreteľa „...   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   procesnú   históriu,   predovšetkým nerešpektovanie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky GP SR, jeho flagrantného porušenia   opätovným   zaistením   vecí,   ktoré   boli   nezákonným   spôsobom   zaistené a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka) je podkladom pre realizovanie nových úkonov s rovnakým cieľom a najmä hrozbu okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na právach tak Sťažovateľa ako aj S. V... Ústavný súd... sa preto môže zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, aj bez vyčerpania opravných prostriedkov, ktoré však voči výzve na vydanie veci nie sú zákonom dané alebo iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo slobôd účinne poskytuje.“.

Sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že „Trestný   poriadok   nič   nehovorí   o   možnosti opätovného zaistenia vecí bezprostredne pri postupe podľa § 97 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku...   je...   toho   názoru,   že   vzhľadom   na   charakter   zaistených   vecí   (elektronická komunikácia   s   právnymi   poradcami   a   spolupracovníkmi   pána   S.   V.,   dáta   osobnej   a pracovnej   povahy),   je   povinný   ako   advokát   rešpektovať   právo   klienta   na   zachovanie práva“.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 a § 129 ods. 2 Trestného poriadku a následne uvádza: „Pokiaľ teda bol Sťažovateľovi vyzvaný na vydanie vecí, ktoré podliehali režimu § 89 ods. 2 Trestného poriadku, bol takýto postup nezákonný, pretože bola Sťažovateľovi uložená povinnosť v rozpore so zákonom...

Je jednoznačné, že osoba Sťažovateľa ako advokáta S. V. bola využitá OR PZ BA I, OP   BA   I   a   GP   výlučne   na   konvalidáciu   pochybení   pri   realizácii   prehliadky   dňa   18. februára 2009 a pôvodného dožiadania.

Sťažovateľovi aj napriek jeho ústnej žiadosti nebolo pred vydaním vecí ani počas jeho   realizácie   predložené   dožiadanie   rakúskeho   orgánu   v   písomnej   podobe   ani k nahliadnutiu, nemohol tak účinným spôsobom chrániť práva a záujmy svojho klienta. Orgány činné v trestnom konaní prostredníctvom žiadosti o vydanie vecí (nezákonné zaistených)   konali   nad   rámec   Trestného   poriadku,   pričom   pri   úkonoch   realizovaných orgánmi činnými v trestnom konaní neboli zachované a rešpektované Sťažovateľove práva ako advokáta, ktorý plní úlohy pri zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd.“

Porušenie čl. 16 ods. 1 ústavy „Sťažovateľ vidí v postupe orgánu verejnej moci prostredníctvom vyšetrovateľky OR PZ BA I a to tým, že po tom ako mu boli vrátené veci, bol ústne vyzvaný na vydanie vecí pod hrozbou odňatia veci, čím došlo k zásahu do osobnej integrity Sťažovateľa.

K porušeniu... práv Sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby došlo tým, že mu nebola poskytnutá možnosť v dostatočnej miere disponovať s predmetnými vecami v súkromí. Sťažovateľovi   bolo   zabránené   v   súvislosti   s   dispozíciou   s   vecami   ich   odovzdať klientovi bez toho aby utrpel ako advokát ujmu postupom vyšetrovateľky OR PZ BA I, keďže Sťažovateľ   v   pozícii   advokáta   má   povinnosť   chrániť   záujmy   svojho   klienta   a   vykonáva úkony v mene klienta. Vyšetrovateľka OR PR BA I vykonala zásah do integrity Sťažovateľa nad rámec právnej úpravy Slovenskej republiky, keď neposkytla Sťažovateľovi v dostatočnej miere právo na súkromie.

Sťažovateľ   pod hrozbou   disciplinárnych   opatrení   a možného zákroku prítomných vyšetrovateľov nesmel opustiť priestory OP BA I a nemal tak inú možnosť, ale len strpieť úkony zo strany OP BA I, t. j. nebol mu poskytnutý žiaden priestor na oboznámenie klienta so stavom vo veci a môcť sa tak aktívne brániť voči úkonom prokuratúry.

Zásah   do   práva   na   nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   bol   aj   v   rozpore s existujúcim Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže predmetné veci boli získané nezákonným postupom a zhojenie daného stavu, nebolo možne vykonať len s dôvodu potrieb OP BA I na úkor práv Sťažovateľa.“.

Porušenie čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že „Vzhľadom na postup orgánov   činných   v   trestnom   konaní   nerešpektujúc   predmetný   Nález   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   ktorým   bezprostredne   po   vrátení   časti   vecí   Sťažovateľovi   vyzvali Sťažovateľa   na   ich   opätovné   vydanie,   zasiahli   do   nerušeného   výkonu   ústavného   práva Sťažovateľa   na   ochranu   listového   tajomstva,   tajomstva   dopravovaných   správ   a   iných písomností a ochranu osobných údajov.

Je nepochybné, že Sťažovateľ po prevzatí vrátených vecí mal veci oprávnene u seba a pri sebe na základe obsahu udelenej plnej moci právnym zástupcom S. V. a v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Zásahom orgánov činných v trestnom konaní, ktorým bol Sťažovateľ ústne vyzvaný na   vydanie   oprávnene   držaných   vecí,   došlo   priamo   k   porušeniu   ústavného   práva   na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných   údajov,   nakoľko   obsah   vydaných   vecí   preukázateľne   tvorili   okrem   iných   aj písomnosti súkromnej povahy a e-mailová korešpondencia.

Z dikcie uvedených ustanovení Ústavy vyplýva, že nikto, ani štátne orgány, či orgány činné v trestnom konaní, nie sú oprávnené s výnimkou zákonom ustanovených prípadov porušovať   listové   tajomstvo   ani   tajomstvo   iných   písomností   a   záznamov   verejnej   alebo súkromnej povahy...

Subjektom ochrany je rovnako odosielateľ ako aj adresát písomností.“.

Porušenie čl. 35 ods. 1 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že „Spôsobom realizovania vydania veci bezprostredne po vydaní nezákonne zaistených vecí voči Sťažovateľovi, nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní u Sťažovateľa rešpektovaná ochrana výkonu profesie advokáta, čím Sťažovateľ nemohol vykonávať svoje základné práva a povinnosti dané Zákonom o advokácii.

Zo strany orgánov činných v trestnom konaní v uvedenej veci nebola rešpektovaná ochrana profesie advokáta a teda Sťažovateľovi nebolo umožnené plniť svoj u úlohu pri zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Nakoľko orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o udelení plnomocenstva Sťažovateľovi, nemohli odňať vec bez toho, aby si preverili zákonnú prekážku vydania veci, ktorou   je   oslobodenie   od   povinnosti   mlčanlivosti   definovanej   v   §   89   ods.   2   Trestného poriadku.

V   dôsledku   okamžitej   (ústnej)   výzvy   o   vydanie   veci   nasledujúcej   po   jej   vydaní Sťažovateľovi, nebolo Sťažovateľovi umožnené realizovať svoje právo na výkon povolania, ktorým je najmä chránenie a presadzovanie práv a záujmov klienta podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii.

Sťažovateľovi   nemohla   byť   vec   odňatá,   nakoľko   nebol   oslobodený   od   klienta   od zákonnej povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej s § 23 ods. 1 Zákona o advokácii.

Zároveň v dôsledku okamžitej žiadosti o vydanie veci nasledujúcej po jej vydaní Sťažovateľovi,   nebola Sťažovateľovi umožnená možnosť mať prístup k svojmu klientovi, možnosť   poradiť   sa   s   ním   a   teda   v   konečnom   dôsledku   zastupovať   klietka   v   súlade s ustanoveniami   profesijných   noriem,   čím   bola   postupom   orgánov   činných   v   trestnom konaní Sťažovateľovi odňatá možnosť uplatňovať ústavné právo klienta na obhajobu. Postup OP BA I, OR PZ BA I a GP pri opätovnom zaistení vecí negoval inštitút advokáta.

Sťažovateľ je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá za výkon advokácie poberá od pána S. V. (fyzickej osoby, spotrebiteľa) odmenu.

Orgány činné v trestnom konaní konali pri výzve na vydanie veci so Sťažovateľom ako   s   bežnou   fyzickou   osobou,   pričom   výzvou   na   vydanie   vecí   sám   Sťažovateľ   získal postavenie zúčastnenej osoby.

Sťažovateľ bol takýmto nezákonným postupom obmedzený pri výkone advokátskeho povolania.   Skutočnosť,   že   oprávnenia   ustanoveného   advokáta   boli   zo   strany   orgánov činných v trestnom konaní obmedzené na minimum, zásadným protiústavným spôsobom obmedzili výkon Sťažovateľovej podnikateľskej činnosti.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky,   postupom   Okresnej prokuratúry   Bratislava   I   v   konaní   so   sp.   zn.   2Pn   16/2009   a   postupom   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, číslo konania: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 pri   výzve   na   vydanie   vecí   a   ich   fyzickom   odobratí   dňa   7.   marca   2012   boli   porušené základné práva Mgr. J. W.

podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy (právo na ukladanie povinností na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd)

podľa článku 16 ods. 1 Ústavy (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia)

podľa čl. 22 ods. 1, 2 Ústavy (listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ, nedotknuteľnosť privátnej korešpondencie)

podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy (právo na výkon povolania a podnikania) článku 8 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, právo na účinné prostriedky nápravy pred národným orgánom aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností).

Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky,   Okresnej   prokuratúre Bratislava I a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava I sa prikazuje, aby obnovili stav pred porušením základných práv a slobôd.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 a čl. 13 dohovoru   postupom   generálnej   prokuratúry,   postupom   okresnej   prokuratúry   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn 16/09 a postupom OR PZ v konaní č. ORP-BAI-DOZ-171/2011 pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta a   ktorý   jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Ako   je   zrejmé   zo   sťažnosti,   sťažovateľ   si   možnosť   obrátiť   sa   na   prokuratúru s podnetom na preskúmanie postupu OR PZ, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre uvedomoval, avšak túto možnosť nevyužil.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   nevyčerpal   uvedené   prostriedky   ochrany   svojich   základných a iných práv z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú „... nerešpektovanie Nálezu Ústavného súdu... GP SR, jeho flagrantného porušenia opätovným zaistením vecí, ktoré boli nezákonným spôsobom zaistené a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka) je   podkladom   pre   realizovanie   nových   úkonov   s   rovnakým   cieľom   a   najmä   hrozbu okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na právach tak Sťažovateľa ako aj S. V.“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   nálezom   ústavného   súdu   bolo   vyslovené   porušenie základných a iných práv S. V., a nie sťažovateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že dôvod, pre ktorý   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil   porušenie   základných   a   iných   práv   S.   V.,   bola skutočnosť,   že   kompetentný   štátny   orgán   vykonal   prehliadku   kancelárie,   ktorá   bola   v prenájme S. V., a následne zaistil dokumenty, ktoré boli vo vlastníctve S. V., a to napriek tomu, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sa vzťahoval iba na kancelárie, ktoré boli v užívaní spoločnosti M., s. r. o. Nejde o rovnaký postup orgánov činných v trestnom konaní, keďže vo veci sťažovateľa išlo o príkaz na vydanie vecí, a nie príkaz na prehliadku iných priestorov. Ústavný súd taktiež nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že hrozba okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom sa môže akýmkoľvek spôsobom dotknúť sťažovateľa, keďže, ako zo sťažnosti vyplýva, osobou trestne stíhanou rakúskymi orgánmi je S. V., a nie sťažovateľ. Ani samotná skutočnosť, že rovnaké veci boli zaistené   pri   prehliadke,   o   ktorej   rozhodol   nálezom   ústavný   súd,   a   boli   aj   vydané sťažovateľom   v dôsledku   postupu   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   proti   ktorému smeruje   sťažnosť,   neznamená,   že   ide   o   dôvod   hodný   osobitného   zreteľa,   pre   ktorý   by ústavný súd   sťažnosť   neodmietol   pre   nevyčerpanie opravných   prostriedkov   alebo iných právnych prostriedkov v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   nevyužil   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu účinný   právny   prostriedok   nápravy   proti   porušovaniu   jeho   základných   a   iných   práv a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   Uvedené   skutočnosti   preto   zakladajú   dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

V   závere   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľ   neudelil   A.,   splnomocnenie   na zastupovanie vo veci sťažnosti proti postupu generálnej prokuratúry.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012