znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 173/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. R., V., a D. R., D., zastúpených advokátom JUDr. P. M., D., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. R. a D. R. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   R.,   V.,   a D.   R.,   D.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v dedičskom   konaní   vedenom   pod sp. zn. D   1340/98   (podľa   sťažovateľov   pôvodne   vedenom   aj   pod   sp. zn. D   1114/91 a D 646/94).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažnosť sa týka porušenia našich práv, ku ktorému došlo tým, že Okresný súd v Martine nekonal vo veci D 1114/94, D 646/94, D 1340/1998 dedičské konanie po nebohom I. R. (...), ktorý zomrel 6. 5. 1991. (...)

Touto sťažnosťou sa domáhame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky:

1. podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. po predbežnom prerokovaní tento návrh prijal na konanie

2. v konaní   vyslovil,   že   Okresný   súd   v Martine   svojím   nekonaním   v uvedenej   veci porušil ústavné práva navrhovateľov a to najmä:

* podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

3. podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

4. Podľa   §   50   ods.   3   citovaného   zákona   domáham   sa   primeraného   finančného zadosťučinenia a to v rozsahu po 250.000,- Sk

5. v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. uložil, aby účastníci konania úplne uhradili naše trovy konania.“

Sťažovatelia uvedené nasledovne odôvodnili:„Slovenská republika svojím nekonaním porušila naše ústavné práva. Na základe čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým   vykonávaným   dôkazom.   Pretože   Okresný   súd   v Martine   ani   po   podaní   našich sťažností   v našej   veci   nekonal   porušil   tým   ustanovenia   §   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

V uvedenej veci bol úmrtný list po nebohom I. R. doručený na štátne notárstvo v M. 3. 5. 1991 a vec bola zapísaná pod č. D 1114/91. Už v čase doručenia úmrtného listu bývalé ŠN v M. vedelo, že sme závetní dedičia, pretože závet bol spísaný do notárskej zápisnice pod č. NZ 559/90.

Už od tohto času mali s nami jednať ako s dedičmi, pretože v notárskej zápisnici boli uvedené   všetky   naše   osobné   údaje.   My   sme   sa   viacerými   sťažnosťami   domáhali,   aby dedičské konanie v uvedenej veci bolo vykonané, podali sme viac sťažností na prieťahy v konaní a aj iné. Všetko je to zaevidované jednak na Okresnom súde v Martine a aj na Krajskom súde v Žiline.

Dedičské konanie v uvedenej veci D 1340/1998 bolo ukončené uznesením Okresného súdu v Martine dňa 30. 5. 2005.

Uvedenej nápravy sa domáhame, pretože nečinnosť súdu bola zjavná o čom svedčí aj list predsedu Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 10. 2000, v ktorom sú opísané jednotlivé pochybenia súdov a aj iné listiny, napr.: uznesenie Krajského súdu v Žiline 9 Co 3155/00. Vzhľadom k tomu, že v uvedenej veci, v jednoduchom dedičskom konaní od smrti poručiteľa bolo vydané dedičské rozhodnutie po dobe dlhšej ako 14 rokov je dôvod, aby sme dostali primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch.

Žiadame   priznať   nemajetkovú   ujmu   v čiastke   po   250.000,- Sk.   Toto   finančné ohodnotenie predstavuje len malú čiastku z toho, keby sme ako vlastníci mohli nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Pri prenájme uvedených nehnuteľností by sme za uvedené obdobie získali viac ako požadujem priznať.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľov,   že   postupom   okresného   súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98 došlo k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 11. augusta 2005. Je nesporné, že sťažovatelia sa o „inom zásahu“ do ich práv, a to že v napadnutom dedičskom konaní malo dôjsť k zbytočným prieťahom, dozvedeli najneskôr 17. mája 2005, keď uzavreli dohodu o vyporiadaní   predmetného   dedičstva,   tak   ako   to   vyplýva   z uznesenia   okresného   súdu z 30. mája   2005   sp.   zn.   D   1340/98,   2   Dnot   246/98.   Napriek   tomu   sťažnosť   doručili ústavnému súdu po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom na jej podanie.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005