znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 173/04-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. L., M., zastúpeného advokátom JUDr. D. T., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 13 C 62/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2   13   C   62/96 p o r u š i l   základné právo   JUDr.   M.   L.,   aby sa   jeho vec prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému súdu   Bratislava III   v konaní vedenom   pod sp.   zn. V-2 13 C 62/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. M. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 8. októbra 2004 č. k. I. ÚS 173/04-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. L., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 13 C 62/96 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 11. 04. 1996 som podal na Okresný súd Bratislava - vidiek (teraz Okresný súd Bratislava III) návrh na vyporiadanie BSM (...). Od októbra roku 2001 do dnešného dňa t. j. za dva a pol roka nebolo vytýčené žiadne pojednávanie a vo veci vysporiadania BSM sa vôbec nekoná.

Z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Bratislava III vo veci vyporiadania BSM som dňa   21.   02.   2003   podal   sťažnosť   na   Krajský   súd   v Bratislave   a   dňa   24.   02.   2003   na Ministerstvo spravodlivosti SR. (...)

Listom č. spr. 2083/03 zo dňa 04. 03. 2003 Krajský súd v Bratislave mi oznámil, že moja   sťažnosť   zo   dňa   21.   02.   2003   bola   postúpená   na   priame   vybavenie   predsedovi Okresného súdu Bratislava III.

Ministerstvo spravodlivosti SR, listom č. 2386/03-51/342-C zo dňa 06. 03. 2003, mi oznámilo, že moju sťažnosť zo dňa 24. 03. 2003 taktiež odstúpilo predsedovi Okresného súdu Bratislava III spolu so žiadosťou, aby predmetnú vec prešetril a o výsledku šetrenia ma priamo písomne upovedomil. (...)

Dňa 30. 5. 2003 mi bolo doručené upovedomenie z Okresného súdu Bratislava III č. spr. 2045/2003 zo dňa 09. 05. 2003 vo veci podania sťažnosti na prieťahy v konaní sp. zn. V-2 13 C 62 /96. Predseda okresného súdu moju sťažnosť vyhodnotil za nedôvodnú. (...) Prieťahy v tomto konaní pokračovali naďalej a preto som dňa 13. 11. 2003 podal žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na Krajský súd v Bratislave a dňa 12. 11. 2003 opätovnú sťažnosť na prieťahy v tomto konaní ministrovi spravodlivosti. (...)

Krajský súd v Bratislave listom spr.: 2083/03 zo dňa 12. 01. 2004 mi oznámil, že predlžuje lehotu (bez uvedenia lehoty) na vybavenie mojej žiadosti z toho dôvodu, lebo predseda   a   podpredseda   Okresného   súdu   Bratislava   III   napriek   prípisom   predsedníčky Krajského súdu v Bratislave na výzvu vôbec nereagujú.

S   opätovnou   sťažnosťou   na   prieťahy   v   súdnom   konaní   adresovanou   ministrovi spravodlivosti som bol usmernený na predsedníčku Krajského súdu v Bratislave. (...) Dňa 23. 06. 2004 mi bolo doručené upovedomenie Okresného súdu Bratislava III spr.   2045/2003 vo veci podania sťažnosti na prieťahy v konaní sp. zn. V-2 13 C 62/96. Sťažnosť zo dňa 12. 11. 2003 a 13. 11. 2003 bola vyhodnotená predsedom Okresného súdu Bratislava III za dôvodnú. (...)

Okresný   súd   Bratislava   III   napriek   opätovne   podaným   sťažnostiam   na   prieťahy v konaní V-2 13 C 62/96 vo veci nekoná už viac ako dva a pol roka. Vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava III doteraz trvá necelých 9 rokov. (...)

Podľa môjho názoru, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované články Ústavy Slovenskej republiky, Okresný súd Bratislava III vo veci vyporiadania BSM pod sp. zn.   V-2   13   C   62/96   svojou   nečinnosťou   spôsobil   to,   že   došlo   a   naďalej   dochádza v mojom prípade k porušovaniu môjho základného ústavného práva zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o prerokovaní veci na súde bez zbytočných prieťahov. (...) Tiež   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   ako   i   dĺžku   súdneho   konania   na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 13 C 62/96 som toho názoru, že mi patrí i finančné   zadosťučinenie   v   zmysle   čl.   127   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   vo   výške 150 000,-   Sk   od   porušovateľa   nášho   ústavného   práva   zakotveného   v   článku   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom   na   vyššie   citované   skutočnosti,   s poukazom   na   vyššie   citované   články Ústavy Slovenskej republiky žiadam, aby ústavný súd (...) vydal nasledovné rozhodnutie: Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   nekonaním   Okresného   súdu Bratislava III v občianskoprávnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. V-2 13 C 62/96 došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v predmetnej právnej veci konal a rozhodol bez prieťahov a zakazuje   sa   mu   v   pokračovaní   porušovania   ústavného   práva   sťažovateľa   zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o prerokovaní jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom finančného zadosťučinenia 150 000 Sk v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy tohto konania“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. K., listom z 10. júna 2005 sp. zn. Spr. 3721/04 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 24. júna 2005.

2. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „(...) Vo veci som sa dvakrát vyjadroval k sťažnostiam navrhovateľa za prieťahy v konaní, a to dňa 2. 5. 2003 (č. l. 240-425) a dňa 6. 5. 2004 (č. l. 433).

V prvom   prípade   bola   sťažnosť   vyhodnotená   ako   nedôvodná   (č.   l.   418),   pričom neskôr   bola   žiadosť   o prešetrenie   spôsobu   vybavenia   tejto   sťažnosti   vyhodnotená   ako opodstatnená (č. l. 439) a v druhom prípade ako dôvodná (č. l. 431).

Vzhľadom   k tomu,   že   od   posledného   zisťovania,   resp.   prešetrovania   pobytu odporkyne,   ktorá   má   ustanoveného   opatrovníka,   čo   však   nezbavuje   súd   povinnosti prešetrovať naďalej jej pobyt, resp. dôvodnosť trvania ustanovenia opatrovníka, uplynul rok,   rozhodol   som opätovne   prešetriť   pobyt   odporkyne   a následne urýchlene   ustanovím znalcov.

Podotýkam,   že   dvakrát   v týždni   pojednávam,   v oddelení   mám   okolo   300 nevybavených   vecí   najmä   vecí   vyporiadania   BSM   a ochrany   osobnosti,   ktoré   som   šesť rokov vybavoval špecializovane, posledné dva roky som vybavil okolo 350 vecí Spr. ročne, takmer všetko sťažnosti a právne pomoci.

Na ústnom pojednávaní netrvám. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedol:

„(...) na Váš prípis zo dňa 20. júna 2005 Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie na Vašom súde.

Taktiež si môj klient uplatňuje trovy právneho zastúpenia v tejto veci a žiadam, aby súd priznal môjmu klientovi trovy právneho zastúpenia voči Okresnému súdu Bratislava III vo výške 49 742,- Sk. Táto advokátska odmena je za úkony právnej služby a to: 1. príprava a prevzatie   zastúpenia   2.   spísanie   sťažnosti   3.   stanovisko   sťažovateľa   k vyjadreniu Okresného   súdu   Bratislava   III   k jeho   sťažnosti.   (...).   Žiadam,   aby   Ústavný   súd   uložil Okresnému   súdu   Bratislava   III   povinnosť zaplatiť   sťažovateľovi ako   náhradu   jeho   trov konania sumu vo výške 49 792,- Sk na číslo môjho účtu (...).

(...)   Skutočnosti,   ktorými   predmetný   súd   sa   snaží   ospravedlniť   prieťahy   v konaní vedenom   na   tomto   súde   pod   sp.   zn.   V-2-13   C   62/96   sú   nedôvodné.   Naposledy   súd v predmetnej   veci   pojednával   dňa   25.   10.   2001,   kde   bolo   pojednávanie   odročené   na neurčito za účelom doplnenia znaleckého dokazovania znalcami na ocenenie hnuteľných vecí a nehnuteľností. Od tejto doby Okresný súd Bratislava III vyhotovil len uznesenie zo dňa   27. 9. 2002   sp.   zn.   V-2-13   C   62/96   o nariadení   znaleckého   dokazovania   znalcom z odboru oceňovania elektroniky Ing. I. N., ale k dnešnému dátumu, tento znalec doplňujúci znalecký posudok pravdepodobne ani nevypracoval, lebo žiadny zo strany súdu nám nebol doručený a iný znalec, teda najmä z odboru oceňovania nehnuteľností nebol ustanovený, aby doplnil ocenenie nehnuteľností účastníkov na v B., lebo žiadne uznesenie súdu v tejto veci nám tento nedoručil. Pokiaľ by Okresný súd Bratislava III takéto uznesenia vydal aspoň v roku 2002, predmetné konanie, ak by aj nebolo ukončené, by výrazne pokročilo a predpokladám, že by mohlo byť aj ukončené resp. mohlo by byť krátko pred ukončením, nakoľko odporkyňa mala v konaní ustanoveného opatrovníka pre konanie.

Nie   je   dôvodné   tvrdenie   Okresného   súdu   Bratislava   III,   že   k plynulému   konaniu v tejto veci nemohlo dôjsť tiež z dôvodu, že súd zisťoval opätovne po roku pobyt odporkyne. Súd   v danej   veci   predsa   mohol   zisťovať   priebežne   pobyt   odporkyne   a súčasne   nariadiť potrebné   doplňujúce   dokazovanie   príslušnými   znalcami   a sledovať,   či   títo   znalci v primeranej lehote podajú doplňujúce znalecké posudky resp. ich urgovať, ak by posudok po uplynutí stanovenej lehoty nepodali. Okresný súd Bratislava III takto nekonal v tejto veci a preto je zrejmé, že spôsoboval svojou nečinnosťou v tejto veci prieťahy. Naviac, Okresný súd Bratislava III nebol schopný ani v primeranej lehote Vášmu súdu zaslať predmetný vyššie citovaný svoj spis,   čím spôsoboval podľa môjho názoru prieťahy v konaní aj na Vašom súde ohľadne ústavnej sťažnosti môjho klienta. (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. V-2 13 C 62/96:

Dňa 11. apríla 1996 podal sťažovateľ na okresnom súde (v tom čase na Okresnom súde Bratislava - vidiek) návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti A. L. (neskôr H.), pôvodne bytom v M. (ďalej len „odporkyňa“). Súčasťou podania bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 62/96.

Dňa 3. mája 1996 súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu v lehote 15 dní.Dňa 5. júna 1996 súd urgoval odporkyňu, aby zaslala vyjadrenie k návrhu na začatie konania a tiež k návrhu na vydanie predbežného opatrenia v lehote 5 dní, pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 4. júna 1996 odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 13. júna 1996 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 12. júl 1996.Dňa   18.   júna   1996   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne   k návrhu na vyporiadanie BSM.

Dňa 12.   júla 1996   sa   uskutočnilo vo veci   pojednávanie, ktoré   bolo odročené na neurčito s tým, že vo veci bude vydané uznesenie o predbežnom opatrení.

Dňa   30.   júla   1996   súd   uznesením   č.   k.   13   C   62/96-78   rozhodol   o predbežnom opatrení, ktorým uložil odporkyni, aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktorým by bránila sťažovateľovi v užívaní sporných nehnuteľností, a upravil aj spôsob užívania motorového vozidla účastníkmi konania.

Dňa   19.   júla   1996   odporkyňa   doručila   súdu „podanie“ pre „náležité   zistenie skutkového stavu“.

Dňa   20.   augusta   1996   odporkyňa   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 30. augusta 1996 odporkyňa doručila súdu „dôvody odvolania“.

Dňa 17. septembra 1996 súd doručil odvolanie odporkyne sťažovateľovi s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní.

Dňa 24. októbra 1996 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporkyne.

Dňa   13.   februára   1997   bol   okresnému   súdu   vrátený   spis   z krajského   súdu   spolu s uznesením z 31. októbra 1996 sp. zn.13 Co 431/96, ktorým krajský súd sčasti vyhovel odvolaniu odporkyne.

Dňa 19. marca 1997 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 15. máj 1997.Dňa 15. mája 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito aj s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal doručiť súdu v lehote 3 dní kópiu kúpnej zmluvy preukazujúcej predaj motorového vozidla.

Dňa 19. mája 1997 odporkyňa doručila súdu podanie, v prílohe ktorého zaslala tiež kópiu svojho návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý podala (v tom čase) na inom súde.Dňa 19. mája 1997 sťažovateľ doručil súdu „doplnenie informácie na žiadosť súdu“.Dňa 28. mája 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby prešetrila, či odporkyňa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia 8. apríla 1997 a či už v tejto veci bolo rozhodnuté.

Dňa   27.   júna   1997   odporkyňa   navrhla   prerušiť   napadnuté   konanie   až   do právoplatného ukončenia konania vo veci sp. zn. 9 C 101/97, v ktorom sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadom auta patriaceho do BSM, ktoré mal sťažovateľ predať.Dňa 11. septembra 1997 bol spísaný úradný záznam o tom, že v spise chýba spisový obal sp. zn. Nc 505/97, preto nie je možné zistiť, či o súvisiacom predbežnom opatrení bolo už rozhodnuté.

Dňa 16. októbra 1997 bol spísaný úradný záznam o tom, že vec sp. zn. 9 C 101/97 na okresný súd napadla 17. júna 1997 a dovtedy nebola rozhodnutá.

Dňa   17.   októbra   1997   sudkyňa   nariadila   pojednávanie   na   4.   november   1997 a urgovala pripojenie spisu sp. zn. 9 C 101/97.

Dňa   27.   októbra   1997   odporkyňa   požiadala   súd   o zmenu   termínu   pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právnej zástupkyne na území Slovenskej republiky.

Dňa 19. novembra 1997 právna zástupkyňa odporkyne splnomocnila substitučným zastupovaním M. H.

Dňa 4. novembra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. december 1997 z dôvodu neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne.

Dňa   11.   decembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na výkon funkcie na iný súd.

Dňa 12. decembra 1997 bol k veci pripojený rozvodový spis účastníkov sp. zn. V-2 10 C 21/95.

Dňa 4. februára 1998 sudkyňa nariadila pojednávanie na 26. február 1998.Dňa   26.   februára   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 26. marec 1998 s tým, že odporkyňa bude predvolaná pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 9. marca 1998 bola súdu oznámená nová adresa právnej zástupkyne odporkyne.Dňa 17. marca 1998 sťažovateľ doručil súdu „vyjadrenie k výpovedi odporkyne na pojednávaní 11. decembra 1997“.

Dňa 26. marca 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. apríl 1998.Dňa 9. apríla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. apríl 1998.Dňa 8. apríla 1998 odporkyňa predložila súdu vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa, ktoré jej bolo doručené na pojednávaní 11. decembra 1998.

Dňa 30. apríla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. máj 1998.Dňa 19. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania ohľadom hnuteľných i nehnuteľných vecí.

Dňa 1. júla 1998 sudkyňa vyhotovila uznesenie č. k. V-2 13 C 62/96-176, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie nehnuteľností a taktiež na ocenenie hnuteľností.

Dňa 3. augusta 1998 sťažovateľ zložil na súde zálohu na znalecké dokazovanie. Dňa 10. augusta 1998 bol súdu doručený znalecký posudok na ocenenie hnuteľností.Dňa 31. augusta 1998 súd uznesením č. k. V-2 13 C 62/96-15 nariadil vypracovať znalecký posudok na ocenenie investícií do nehnuteľností.

Dňa 25. septembra 1998 bol súdu doručený znalecký posudok o zostatkovej hodnote bytového zariadenia.

Dňa 6. novembra 1998 súd prípisom požiadal právnu zástupkyňu odporkyne, aby jej klientka umožnila znalcovi, ktorý má vypracovať znalecký posudok na ocenenie investícií do nehnuteľností, vstup na nehnuteľnosť v B., a to pod hrozbou uloženia jej poriadkovej pokuty 5 000 Sk.

Dňa 27. januára 1999 súd uznesením priznal odmenu znalcom.Dňa 8. marca 1999 právny zástupca sťažovateľa požiadal súd, aby prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru zabezpečil prístup znalcovi na nehnuteľnosť v B.

Dňa   18.   marca   1999   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   odporkyne,   aby   jej   klientka umožnila výkon znaleckých úkonov znalcovi, a to pod hrozbou uloženia jej poriadkovej pokuty 5 000 Sk.

Dňa 19. apríla 1999 znalec doručil súdu kópiu žiadosti zo 16. apríla 1999, ktorou požiadal odporkyňu o sprístupnenie nehnuteľnosti.

Dňa 27. apríla 1999 bol úpravou kancelárii súdu daný pokyn na doručenie uznesení o priznaní odmien znalcom.

Dňa   30.   septembra   1999   bol   doručený   súdu   znalecký   posudok   č.   114/1999   na ocenenie   nehnuteľností   a   znalecký   posudok   č.   115/1999   na   ocenenie   investícií   do nehnuteľností.

Dňa 15. novembra 1999 bolo nariadené pojednávanie na 3. december 1999.Dňa   3.   decembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 11. február 2000 s tým, že odporkyňa bude predvolaná prostredníctvom polície.

Dňa   25.   januára   2000   konajúci   sudca   požiadal   políciu   o doručenie   predvolania zrejme omylom sťažovateľovi, a nie odporkyni.

Dňa   9.   februára   2000   právna   zástupkyňa   odporkyne   oznámila   súdu,   že   od 2. decembra 1999 už nezastupuje odporkyňu v napadnutom konaní.

Dňa 11. februára 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. apríl 2000 s tým, že odporkyňa bude predvolaná prostredníctvom polície.

Dňa 16. februára 2000 Okresné oddelenie Policajného zboru v R. oznámilo súdu, že sťažovateľ a odporkyňa sa na adrese v M. nezdržiavajú.

Dňa   10.   apríla   2000   súd   oznámil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   že   termín pojednávania určený na 12. apríl 2000 bude zrušený.

Dňa 3. mája 2000 bolo nariadené pojednávanie na 31. máj 2000.Dňa 4. mája 2000 súd požiadal Okresné oddelenie Policajného zboru, B., o doručenie súdnej zásielky odporkyni.

Dňa 31. mája 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30. jún 2000 s tým, že súd predvolá odporkyňu aj prostredníctvom polície.

Dňa 1. júna 2000 súd požiadal políciu o doručenie predvolania pre odporkyňu. Dňa 6. júna 2000 polícia oznámila súdu, že zásielku na uvedenej adrese nemohla doručiť, pretože nikto neotváral dvere.

Dňa   30.   júna   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 12. september 2000 s tým, že súd požiada políciu o predvedenie odporkyne.

Dňa 12. júla 2000 bol súdu doručený prípis polície, ktorým oznámila, že na súdom uvedenej adrese, nemohli odporkyni doručiť zásielku, pretože na zvonenie nikto neotváral.Dňa 6. septembra 2000 súd pojednávanie nariadené na 12. september 200 odročil na 6. október 2000 s tým, že odporkyňa bude predvedená políciou.

Dňa 7. septembra 2000 sťažovateľ požiadal súd, aby odporkyňu vypočul v mieste jej bydliska, keďže spôsobuje prieťahy v konaní.

Dňa 14. septembra 2000 právny zástupca sťažovateľa požiadal súd, aby odporkyni ustanovil opatrovníka, keďže jej pobyt sa ani po viacnásobnom šetrení nepodarilo zistiť.Dňa   6.   októbra   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 10. november   2000   s tým,   že   súd   ustanoví   odporkyni   opatrovníka,   ktorého   predvolá   na pojednávanie.

Dňa 16. októbra 2000 polícia oznámila súdu, že odporkyňu nebolo možné predviesť na pojednávanie, pretože v mieste jej trvalého bydliska nik neotváral dvere. Iný jej pobyt sa nepodarilo zistiť.

Dňa 31. októbra 2000 súd uznesením č. k. V-2 13 C 62/96-319 ustanovil súdnu tajomníčku D. V. za opatrovníčku odporkyne.

Dňa 10. novembra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré pre neprítomnosť opatrovníčky bolo odročené na 12. január 2001 s tým, že mal byť požiadaný znalec Ing. M. o predloženie odborného posudku všeobecnej ceny nehnuteľnosti.

Dňa   4.   januára   2000   súd   upovedomil   účastníkov   o zmene   termínu   pojednávania „z dôvodu oceňovania nehnuteľnosti všeobecnou cenou“.

Dňa 29. januára 2001 súd nariadil pojednávanie na 21. marec 2001.Dňa   12.   marca   2001   súd   uznesením   č.   k.   V-2   13   C   62/96-328   ustanovil   znalca Ing. M. na určenie všeobecnej (trhovej) ceny nehnuteľnosti.

Dňa   21.   marca   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre   neprítomnosť opatrovníčky odporkyne odročené na 5. apríl 2001.

Dňa   5.   apríla   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie   bez   prítomnosti   opatrovníčky odporkyne, pričom pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 2001.

Dňa 19. apríla 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, opatrovníčka odporkyne opäť nebola prítomná. Pojednávanie bolo odročené na 17. máj 2001.

Dňa 24. mája 2001 sťažovateľ zložil zálohu na znalecké dokazovanie.Dňa 16. mája 2001 znalec Ing. M. doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 17. mája 2001 sa uskutočnilo pojednávanie bez opatrovníčky odporkyne, pričom pojednávanie bolo odročené na 28. jún 2001.

Dňa 27. júna 2001 bolo do spisu založené ospravedlnenie opatrovníčky odporkyne pre neúčasť na pojednávaní 28. júna 2001.

Dňa   28.   júna   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie   bez   opatrovníčky   odporkyne. Pojednávanie bolo odročené na 5. september 2001.

Dňa 5. septembra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. september 2001. Opatrovníčka odporkyne nebola prítomná.

Dňa   20.   septembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   opatrovníčka   odporkyne nebola prítomná, pojednávanie bolo odročené na 25. október 2001.

Dňa   25.   októbra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktoré   sa   opatrovníčka odporkyne nedostavila. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „súd vo veci ustanoví znalcov“.

Dňa 22. augusta 2002 znalec Ing. I. S. urgoval zaplatenie znalečného.Dňa 27. septembra 2002 súd uznesením č. k. V-2 13 C 62/96-412 ustanovil znalca z odboru   slaboprúdová   elektrotechnika,   odvetvie   odhad   hodnoty   elektrických a elektronických zariadení.

Dňa 21. októbra 2002 ustanovený znalec oznámil súdu, že nie je mu jasný bod 12 znaleckej   úlohy   podľa   uvedeného   uznesenia,   a požiadal   súd   o   preddavok   na   znalecké dokazovanie.

Dňa 24. októbra 2002 sťažovateľ zložil zálohu na znalecké dokazovanie.Dňa   7.   mája   2004   súd   požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   B. o prešetrenie   pobytu   a zamestnávateľa   odporkyne   a   požiadal   Register   obyvateľov Slovenskej   republiky   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   o zistenie trvalého aj prechodného bydliska odporkyne.

Dňa   18.   mája   2004   register   obyvateľov   oznámil   súdu,   že   odporkyňa   má   adresu trvalého bydliska v M.

Dňa 13. júna 2005 súd požiadal register obyvateľov o zistenie a oznámenie terajšieho a prechodného bydliska odporkyne, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B., o prešetrenie adresy   pobytu   a zamestnávateľa   odporkyne   a Ú.   S.   p.   B.   o oznámenie   adresy   bydliska a zamestnávateľa odporkyne.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o vyporiadanie   BSM   vedenom   pod   sp.   zn.   V-2   13   C   62/96,   v ktorom sťažovateľ   vystupuje   ako   navrhovateľ,   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadanie BSM môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s určovaním jeho masy   a   jeho   hodnoty   znaleckým   dokazovaním   z viacerých   odvetví.   Doterajší   zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Treba ďalej konštatovať, že konanie v danej veci (od podania návrhu 11. apríla 1996 až dosiaľ) trvá na okresnom súde bez jediného rozhodnutia vo veci samej viac ako 9 rokov. Táto dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   zjavne   neprimeraná   dĺžka   napadnutého   konania   nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Čo sa týka správania odporkyne, to možno hodnotiť ako obštrukčné   rovnako   ako   jej   opatrovníčky,   ktorá   -   hoci   bola   deväťkrát   predvolaná   -   sa nezúčastnila ani raz na nariadených pojednávaniach napriek tomu, že ide o pracovníčku okresného   súdu.   Okresný   súd   však   správanie   opatrovníčky   neodôvodnene   toleroval. V danom prípade však podiel odporkyne, resp. jej opatrovníčky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé, deväť rokov trvajúce konanie okresného súdu a najmä správanie odporkyne podstatne neovplyvnilo napadnuté konanie po 31. októbri 2000, teda po tom, ako jej bola ustanovená opatrovníčka.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane dlhodobo a bezdôvodne nečinný, a to konkrétne od 4. januára 2000 do 29. januára 2001 (dvanásť mesiacov) od 25. októbra 2001 do 27. septembra 2002 (jedenásť mesiacov) a od 21. októbra 2002 až dosiaľ (viac ako tridsaťdva mesiacov). Okresný súd v ostatne uvedenom období nereagoval ani len na dopyt znalca, ktorého ustanovil, a vykonával iba šetrenie ohľadne pobytu odporkyne, ktoré mohol realizovať aj pri súčasnom pokračovaní v konaní. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím   ospravedlniteľná, pretože počas viac ako štyroch   rokov a siedmich   mesiacov   súd prakticky nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Obranu zákonného sudcu spočívajúcu v tvrdení, že „v oddelení mám   okolo   300   nevybavených   vecí“,   čo   malo   byť   objektívnou   príčinou   spôsobených prieťahov,   nemožno   akceptovať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   opakovane vyslovil (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkom   súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 150 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti   2. júla 2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 27. júna 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), t. j. spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľovi suma 9 340 Sk, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 11 991 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005