znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 172/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry   v   Žiline   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. Kd   180/11   a postupom   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1   a 2,   čl.   14,   čl.   17 a čl.   18 v spojení   s čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.   Kd   180/11   a   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: «V nadväznosti na obsah textu príloh, z ktorých vyplýva presný skutkový a právny stav, na ktorých obsah sprostredkovane odkazujem   (bez   duplicitného   prepisu   a   zvýšenej   pracnosti   rukopisu),   si   dovolím   prejsť priamo k meritórnym námietkam.

Som   presvedčený,   že   upovedomenia   (oznámenia)   Okresnej   prokuratúry   Žilina (č. PD 137/11-8),   Krajskej   prokuratúry   Žilina   a   najmä   Generálnej   prokuratúry   SR   sú založené   na   nesprávnom   právnom   posúdení   právomoci   prokuratúry   a   relevantných ustanovení zákona o prokuratúre, pričom tieto sú svojvoľné, protiústavné, procesne i vecne nesprávne a neprípustné s negatívnym diskriminačným dopadom do všetkých v sťažnostnom petite expressis verbis špecifikovaných základných práv a priamym negatívnym následkom odmietnutia   spravodlivosti   (denegatio   justitia)   u   orgánu   inej   právnej   ochrany   v zmysle čl. 46 ods. 1 in fine ústavy, predstavujúc tak tzv. „iný (protiústavný) zásah“ v zmysle čl. 127 ods. 2 alinea prvá in fine ústavy v organickom spojení s ust. § 56 ods. 1 in fine a ods. 2 alinea druhá ústavy, vo forme protiústavného a nezákonného (ďalej len „protiústavný“) (procesného)   postup   zavŕšeného   protiprávnym   upovedomením   (oznámením)   v   príkrom rozpore s objektívnym procesným a hmotným (materiálnym) právom, pretože v napadnutej veci existuje (štandardná) právomoc prokuratúry preskúmavať postup, nečinnosť (pasivitu) a   zákonnosť   či   ústavnosť   protestnej   listiny   („protestu“)   pri   prenesenom   výkone   štátnej správy na samosprávu (čl. 71 ods. 1 ústavy), resp. pri výkone samosprávy (§ 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení či § 4 ods. 2 zák. 416/2001 Z. z. v P. z. ficito legis) v súlade s ust. § 20 ods. 1, 2 písm. a) b) a § 21 ods. 1 písm. a) bod 2, 3, a 4 zákona o prokuratúre, inak   ktorých   porušenie   týmto   namietam.   Okrem   uvedených   vád   namietam,   že   GP   SR nesprávne právne posúdila posledný ďalší opakovaný podnet, lebo je nepochybné, že prvý podnet   vybavený   Okresnou   prokuratúrou   v   Žiline   smeroval   proti   nečinnosti   (pasivite), protestu a postupu ako inému zásahu do namietaných práv mestom KNM ako protestným orgánom   a   opakovaný   podnet   fakticky   smeroval   už   proti   Okresnej   prokuratúre   Žilina z iných   dôvodov,   a   síce   odmietnutia   spravodlivosti   (denegatio   iustitiae)   ako   novému a ďalšiemu protiprávnemu zásahu, pričom ďalší opakovaný podnet vybavený GP SR mal rovnaký predmet ako opakovaný podnet, čím z procesného a obsahového hľadiska išlo o (prvý)   podnet   a   opakovaný   podnet,   hoci   boli   nesprávne   označené,   čím   nebola rešpektovaná ďalšia zásada posudzovať podania vždy iba podľa obsahu ex officio. Konštatujúc uvedené s podporou právnych záverov vyslovených Ústavným súdom SR v nálezoch pod sp. zn. II. ÚS 4/2011 a III. ÚS 172/2010 je nepochybné, že prokurátor protiprávne ani len nezdôvodnil primeraným a presvedčivým spôsobom svoje závery, ktoré sú tým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj v extrémnom rozpore s obsahom dotknutého   dozorového   spisu   a   skutkovým   stavom,   ale   aj   neposkytol   podnecovateľovi (sťažovateľovi) ústavne konformným spôsobom (postupom) náležitú a nevyhnutnú právnu ochranu ex officio v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 in fine ústavy a práve týmto   primárne,   sekundárne   a   terciálne   plne   právne   zodpovedá   za   pretrvávajúci protiprávny   zásah   realizovaný   mestom   KNM,   OP   Žilina,   KP   Žilina   konzumovaných právnou zodpovednosťou GP SR.

Pokiaľ ide o námietky porušovania ostatných materiálnych práv v petite konštatujem, že zavinením prokuratúry nedošlo k obnoveniu stavu a odstráneniu nečinnosti v konaní mesta pod č. 2545/2011, ktoré síce dodatočne na opakovanú žiadosť vydalo protest, ale tento je ako právny úkon absolútne neplatný jednak preto, že neobsahuje správne pečiatky (v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1, 2b, 3 z. č. 63/93 Z. z.), že bol realizovaným oneskorene a v inom ako platobnom mieste a nezákonným, nepovereným orgánom mesta formálne podpísaný primátorom neprítomným pri protestovaní, čím je protest z 8. 8. 2011 absolútne neplatný a jeho nesprávne vyhotovenie priamo negatívne zasahuje do súkromnej a majetkovej sféry v rozpore s právami a článkami 16 ods. 1, 19 ods. 2, 20 ods. 1, 3, 4 ústavy ako aj čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, pretože bez protestu pri vista zmenke neexistuje deň splatnosti (§ 34 ods. 1 alinea prvá čl. I. arg. e contrario Z a ŠZ č. 191/1950 Zb.) popri tom nemožno zmenkovú pohľadávku ani len uplatniť na súde v zmysle § 101 in fine v spojení s § 102 Obč. zák. v nadväznosti na splatnosť a vznik práv podľa čl. 48 ods. 1 bod 1., 2., 3., 4. čl. I Z a ŠZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., čím je fakticky znemožnené právo na súd a prístup k nemu.

Z relevantnej judikatúry ÚS SR a ESĽP nepochybne vyplýva, že právo na súd (súdnu ochranu) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. čl. 46 ods. 1 ústavy) sa stricto sensu nevzťahujú iba   na   samotné   súdne   konanie,   ale   aj   na   ostatné   štádia,   ktoré   súdnemu   konaniu predchádzajú a ktoré po nich nasledujú. Možno teda uzavrieť, že záruky zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru či čl. 46 ods. 1 ústavy v širšom chápaní sa bezpochýb vzťahujú aj na protestné konanie mesta a ďalšie konania na prokuratúre v danej veci na toto nadväzujúce a právne konzumujúce právnu zodpovednosť a protiprávny stav, ktorý nebyť nelegálneho postupu už nemusel vôbec existovať a pretrvávať na ujmu sťažovateľa, ak by sa v každom stupni inej právnej ochrany postupovalo lege artis, teda ústavne konformným spôsobom, rešpektujúc primárne princípy zakotvené v Ústave (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy) a v ust. § 415 Obč. zák. či § 3 ods. 1 a nasl. Obč. zák., inak ktorých porušenie týmto namietam.»

S ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v   ktorom   vysloví,   že   postupom   krajskej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Kd 180/11,   ako   aj   postupom   generálnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. VI/2 Gd 276/11 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, zakáže generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre v predmetných konaniach pokračovať v porušovaní ním označených   práv   a   prikáže   im   obnoviť   stav   pred   ich   porušením,   prizná   mu   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 € „spolu s exponenciálnym všeobecným úrokom z omeškania v ročnej (per annum) úrokovej sadzbe expressis verbis podľa § 3 ods. 1 a 2 NV SR   č.   87/1995Z.   z.   z denného   súčtu   nezaplateného   finančného   zadosťučinenia a súhrnu nezaplateného príslušenstva (úroku z omeškania) a to odo dňa nasledujúceho po 1. 7. 2011, inak po dni doručenia tejto sťažnosti po uplynutí lehoty na plnenie podľa tohto nálezu pro futuro,   až   do   zaplatenia   vrátane   (dňa   zaplatenia),   všetko   v   lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   (doručenia)   tohto   nálezu   sa   zaväzujú   solidárne   zaplatiť   Generálna prokuratúra SR a krajská prokuratúra Žilina k rukám sťažovateľa“, ako aj náhradu trov konania.

V sťažnosti sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   krajskej   prokuratúry   v   konaní   vedenom pod sp. zn. Kd 180/11,   ako   aj   postupom   generálnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11. K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť odložením ním podaného opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou, ako aj odložením jeho ďalšieho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou. Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra aj generálna prokuratúra   mali preskúmať zákonnosť a ústavnosť protestnej   listiny   vydanej v súlade   so   zákonom   č.   191/1950   Sb.   Zákon   zmenkový   a šekový   v znení   neskorších predpisov,   pretože bola mestom   K. ako   orgánom   územnej samosprávy   vydaná v   rámci preneseného výkonu štátnej správy.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podnetom z 15. júla 2011 doručeným Okresnej prokuratúre Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) 20. júla 2011 sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K. vo veci jeho žiadosti o inkaso, resp. vykonanie protestu zmenky pod č. 245/2011, ktorý bol doplnený podaním z 28. júla 2011. Okresná prokuratúra vybavila jeho podnet prípisom č. k. Pd 137/11-8 zo 6. septembra 2011, v ktorom konštatovala, že v konaní o vydaní protestu proti zmenke, mesto K. nevystupuje v pozícii orgánu územnej samosprávy, ale ide o právny vzťah medzi občanom a obcou, a preto okresná prokuratúra s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) a § 21 zákona č. 153/2001 Z. z o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nie je oprávnená zasahovať do súkromno-právnych vzťahov.

Okresnej   prokuratúre   bol   doručený   19.   septembra   2011   podnet   sťažovateľa, v ktorom   vyjadroval   svoj   nesúhlas   s jemu   doručenou   odpoveďou   okresnej   prokuratúry sp. zn. Pd 137/11 zo 6. septembra 2011 na jeho podnet z 20. júla 2011. Okresná prokuratúra uvedený   podnet   sťažovateľa   posúdila   ako   opakovaný   podnet,   ktorý   z   dôvodu   vecnej príslušnosti   postúpila   podaním   sp.   zn.   Pd   165/11   z   23.   septembra   2011   na   vybavenie krajskej prokuratúre.

Krajská   prokuratúra   následne   na   opakovaný   podnet   sťažovateľa   odpovedala podaním sp. zn. Kd 180/11 zo 16. novembra 2011, v ktorom okrem iného uviedla: «Po preskúmaní spôsobu vybavenia Vášho predchádzajúceho podnetu okresnou prokuratúrou som sa so závermi okresnej prokuratúry prezentovanými v predmetnom vybavení k rozsahu pôsobnosti prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad orgánmi verejnej správy stotožnil. Zmenka patrí k právnym inštitútom súkromného práva. Právne vzťahy, ktoré vznikajú používaním   zmeniek,   sú   vo   svojej   podstate   právnymi   vzťahmi   záväzkovej   (obligačnej) povahy, vyznačujúcimi sa určitými osobitosťami.

Zmenkový protest môžeme definovať ako písomné osvedčenie obsiahnuté vo verejnej listine, ktoré na žiadosť oprávnenej osoby objednávateľa spisuje na to povolaná osoba v postavení protestného orgánu za tým účelom, aby si objednávateľ protestu zabezpečil zákonom   požadovaný   dôkaz,   ktorým   osvedčuje   existenciu,   resp.   neexistenciu   určitých právnych   skutočností   nevyhnutných   k   výkonu   alebo   zachovaniu   niektorých   zmenkových práv. Úkon spojený s vykonaním protestu nemožno považovať za akt, ktorým by protestný orgán   autoritatívnym   spôsobom   rozhodoval   o   právach,   právom   chránených   záujmoch a povinnostiach fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy. Jedná sa o úkon vykonávaný   v   oblasti   súkromnoprávnych   vzťahov,   svojim   charakterom   podobný osvedčovaniu právne relevantných skutočností notárom. Samotná protestná listina teda nie je výsledkom rozhodovacej alebo pravotvornej činnosti protestného orgánu, jedná sa skôr o dôkazný prostriedok pre súdny spor.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších zmien prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Ako   už   správne   okresná   prokuratúra   poukázala   vo   svojom   vybavení   v   súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

2. smerníc,   uznesení,   úprav,   opatrení   a   iných   právnych   aktov   vydaných   na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len „opatrenie“),

3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“),

4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí. Z   takto   zákonom   vymedzenej   pôsobnosti   prokuratúry   pri   vykonávaní   dozoru   nad dodržiavaním   zákonnosti   orgánmi   verejnej   správy   vyplýva,   že   predmetom   preskúmania okrem   predpisov   vydávaných   orgánmi   verejnej   správy,   môžu   byť   v   zmysle   citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) bod. 2, 3, 4 zákona o prokuratúre len akty vydávané na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy a iba postup pri ich vydaní. Vami namietaný postup týkajúci sa vykonávania úkonov v oblastí súkromného práva nie je možné subsumovať pod predmetnú zákonnú definíciu.

Nakoľko som rovnako ako podriadená prokuratúra dospel k záveru, že namietaný postup Mesta K. nemôže byť preskúmaný orgánmi prokuratúry, Váš opakovaný podnet zo dňa 11. 09. 2011 týmto odkladám. Vaša požiadavka na vykonanie vstupu do konkrétne neoznačeného súdneho konania bude predmetom samostatného vybavenia.

V   závere   Vás   poučujem,   že   v   zmysle   §   34   ods.   2   zákona   o   prokuratúre   ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.»

Generálnej prokuratúre bol následne 28. novembra 2011 doručený ďalší opakovaný podnet   sťažovateľa   z   23.   novembra   2011,   v   ktorom   namietal   vybavenie   jeho predchádzajúcich podnetov okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 137/11 a   krajskou   prokuratúrou   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kd   180/11   v   súvislosti s preskúmaním zákonnosti postupu orgánov územnej samosprávy K. v zmenkovom konaní.

Generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa z 23. novembra 2011 odpovedala podaním č. k. VI/2 Gd 276/11-8 z 27. januára 2012, v ktorom uviedla:„Zistil som, že Váš ďalší opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti, ktorých prešetrenie by mohlo priniesť iný spôsob vybavenia Vašich podnetov v tejto veci.

Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Váš ďalší opakovaný podnet prijatý 28. novembra 2011 vybavovať nebude.

Súčasne Vám s poukázaním na § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení opätovne oznamujem, že ani Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci, pokiaľ v nich neuvediete nové skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude.“

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   je   nepochybne   aj   právo   dotknutej   osoby   požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03 a III. ÚS 133/06, I. ÚS 138/09).

Podľa   §   31   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktoré   smeruje   k   tomu,   aby   prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví nadriadený   prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v   ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   krajská   prokuratúra   v   prípise č. k. Kd 180/11-6 zo 16. novembra 2011 podrobne a presvedčivo reagovala na relevantné sťažovateľove námietky smerujúce k preskúmaniu zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K. vo   veci   vykonania   protestu   zmenky.   Závery   krajskej   prokuratúry,   podľa   ktorých preskúmanie   postupu   orgánu   územnej   samosprávy   v   prípade   vydania   právneho   aktu (osvedčenie, protest proti zmenke) v rámci realizácie preneseného výkonu štátnej správy na orgán územnej samosprávy, ktorý však zároveň nezakladá svojimi účinkami priamo alebo sprostredkovane   dotknutým   osobám   práva   a   povinnosti,   nemôže   byť   predmetom preskúmania v rámci dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, nemožno podľa ústavného súdu považovať za arbitrárny. Samotná skutočnosť, že krajská prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajská   prokuratúra   vo   svojom   podaní zo 16. novembra 2011 sťažovateľa poučila, že jeho ďalším opakovaným podnetom sa bude zaoberať   iba   v   prípade,   ak   bude   obsahovať   nové   skutočnosti   v   súlade   s   §   34   zákona o prokuratúre. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by už neboli   predmetom   preskúmania   jeho   opakovaného   podnetu   a   ktoré   by   zároveň   uviedol vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 23. novembra 2012. S ohľadom na to možno podľa   ústavného   súdu   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   ďalšieho opakovaného podnetu z 23. novembra 2012 premietnutý do prípisu č. k. VI/ 2 Gd 276/11-8 z 27. januára 2012 považovať za súladný so zákonom o prokuratúre a zároveň nezasahujúci do sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   nezistil,   že   by   opakovaný   podnet   a   ďalší   opakovaný   podnet   neboli riadne   podľa   zákona   o   prokuratúre   preskúmavané   nadriadeným   prokurátorom   podľa platných právnych noriem, ako to tvrdí sťažovateľ, a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru a dodatkového   protokolu,   ktorá   by   eventuálne   mohla   byť   posudzovaná   osobitne po prípadnom možnom prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti krajskej prokuratúre aj generálnej prokuratúre v konaniach označených sťažovateľom a   rozhodol   o   jej   odmietnutí   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012