znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 172/07-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka,   zo   sudcu   Milana   Ľalíka   a   sudkyne Marianny Mochnáčovej   v konaní   o návrhu   Ing.   J.   G.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   H., Advokátska kancelária H., s. r. o., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/96/06-K z 29. januára 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/96/06-K z 29. januára 2007 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bol 30. apríla 2007 doručený   návrh   Ing.   J.   G.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   doplnený   15.   mája   2007,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/96/06-K z 29. januára 2007 (ďalej aj „rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“)   v spojení   s   §   73a   a   §   73b   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Z návrhu   a jeho   doplnenia   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 47 500 Sk, pretože porušil povinnosť,   ktorá   mu   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu, podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch (ďalej aj „oznámenie“) za predchádzajúci kalendárny rok.

Navrhovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   uvádza,   že   na posúdenie a rozhodnutie, či jeho konanie bolo v rozpore s označeným ustanovením ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu,   bolo   potrebné   ustáliť   a   vysloviť   právny   názor   k začiatku výkonu verejnej funkcie člena výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond národného majetku“), u ktorého treba uplatniť aj ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 92/1991 Zb.“), podľa ktorého členovia výboru sú zamestnancami   fondu,   v spojení   s   §   42   ods.   2   Zákonníka   práce   (ak   osobitný   predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie   štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku   vykonávania   funkcie   vedúceho   zamestnanca   v   priamej   riadiacej   pôsobnosti štatutárneho   orgánu,   pracovný   pomer   s   týmto   zamestnancom   sa   zakladá   písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní), a v nadväznosti na uvedené ustanovenia   jednoznačne   stanoviť   dátum,   keď   došlo   u navrhovateľa   k začiatku   výkonu verejnej funkcie.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol:„Do funkcie člena Výkonného výboru Fondu národného majetku (v skratke aj VV FNM SR) som bol rozhodnutím Prezídia Fondu národného majetku SR vymenovaný dňa 18. 08. 2006.

Dňa   21.   08.   2006   sa   uskutočnilo   z podnetu   viceprezidenta   Prezídia   a predsedu Výkonného výboru FNM SR Ing. A. H. zvolané stretnutie nominantov, na ktorom som si prevzal   menovací   list   Prezídia   FNM   SR   –   oznámenie   o menovaní   do   funkcie   člena Výkonného výboru FNM SR. Po prevzatí menovacích listín aj s ďalšími kolegami, predseda Výkonného výboru Ing. H. následne konštatoval, že všetci prítomní desiati nominanti za členov   VV   FNM   SR   prevzali   svoje   menovacie   dekréty,   čím   vyjadrili   súhlas   zo   svojim menovaním a Výkonný výbor sa týmto stal uznášania schopným. Následne toho istého dňa 21. 08. 2006 na návrh predsedu zasadol Výkonný výbor (ako na 39. riadnom zasadnutí VV FNM SR) prvý krát v tomto novom zložení a ako prvý akt rozhodovania si zvolil zo svojich radov   dvoch   podpredsedov   do   svojho   štatutárneho   orgánu.   Účelom   tohto   aktu   bolo dokončenie kreovania funkcionárov VV FNM SR pre sformulovanie návrhu na zápis zmien v štatutárnom orgáne FNM SR v Obchodnom registri.

V   bode   rôzne   programu   rokovania   VV   FNM   SR   dňa   21.   08.   2006   (bez   zápisu uznesenia) zvolený podpredseda VV FNM SR JUDr. D. L. informoval, že členovia VV FNM SR sa majú stať zamestnancami FNM SR a tiež sa neformálne dohodlo, že deň nástupu do práce so vznikom pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy s Fondom národného majetku SR, ktorý mal byť aj dňom riadneho ujatia sa menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší termín, a to na deň 01. 09. 2006.... Na to, aby sa členovia Výkonného výboru FNM mohli riadne ujať výkonu svojej funkcie, museli splniť dve (súbežne stanovené) podmienky, a to: (1) byť menovaní Prezídiom FNM SR do funkcie člena Výkonného výboru a zároveň (2) sa   stať   zamestnancom   fondu,   čiže   uzavrieť   pracovnú   zmluvu,   znejúcu   na   danú funkciu s dohodnutým určitým dátumom nástupu do práce, t. j. so stanovením dňa začatia   vykonávania   určenej   funkcie,   čo   je   rovné   aj   ujatiu   sa   výkonu   verejnej funkcie.“

Na   základe   uvedených   skutočností   bol   navrhovateľ   toho   názoru,   že   tieto   dve podmienky vyplývajú priamo zo zákona č. 92/1991 Zb., ako aj Štatútu fondu národného majetku. Podľa názoru navrhovateľa aj pri dátume „ujatia sa funkcie“ účasťou na prvom zasadnutí výkonného výboru fondu národného majetku, aj pri dátume, keď mu vznikol pracovný   pomer   k fondu   národného   majetku,   povinnosť   uloženú   ústavným   zákonom o ochrane verejného záujmu splnil v určenej lehote, a to z dôvodu, že výkonu funkcie člena výkonného výboru sa ujal po uzavretí pracovnej zmluvy s fondom národného majetku 1. septembra 2006 po tom, ako do funkcie člena výkonného výboru fondu národného majetku bol   vymenovaný   18.   augusta   2006   a oznámenie výboru   podal   na poštovú   prepravu   19. septembra 2006.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd „preskúmal   a následne   zrušil   Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, č. r. VP/96/06-K zo dňa 29. januára 2007 podľa ustanovenia § 73b ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním“.

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. I. ÚS 172/07 z 27. septembra 2007 ho podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.

Výbor   vo   svojom   stanovisku   č.   VP/96/06-K   zo   17.   októbra   2007   uviedol,   že nesúhlasí   s názorom   navrhovateľa   a že   výbor   rozhodol   na   základe   úplne   zisteného skutkového stavu a vecne správne, pretože:

«Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   si v predmetnej   veci   vyžiadal   nielen   stanovisko   verejného   funkcionára   podľa   čl.   9   ods.   4 ústavného   zákona,   ale   i vyjadrenie   a podklady   od   predsedu   Prezídia   Fondu   národného majetku   Slovenskej   republiky   P.   Š.   Súčasťou   vyjadrenia   menovaného   z 19.   12.   2006   je i menovací dekrét z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že Ing. J. G. bol do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006. V tomto rozhodnutí je explicitne uvedené, že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“.   Sme   toho   názoru,   že   uvedený   dokument   je   jediným   relevantným   dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že výbor sa nevysporiadal „so špecifickou situáciou jeho prípadu, ktorá súvisí s interpretáciou zákonného ustanovenia určujúceho začiatok zákonnej lehoty pre podanie oznámenia, ktorou je právna skutočnosť ujatie sa funkcie. O tom, že si bol verejný funkcionár vedomý svojej funkcie   svedčí   i fakt,   že   sa   zúčastnil   na   „prvom“   rokovaní   Výkonného   výboru   Fondu národného   majetku   Slovenskej   republiky   22.   8.   2006,   pričom   Výkonný   výbor   Fondu národného majetku Slovenskej republiky i s jeho účasťou konal a rozhodoval. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia konania, je   to   výhrada   skutkovo   opodstatnená,   ale   právne   nerelevantná,   keďže   ide   o lehotu poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani neplatnosť   následného   rozhodnutia   o uložení   sankcie.   Je   potrebné   uviesť,   že   konanie v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo možné túto lehotu dodržať.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie potvrdil.II.

Z obsahu návrhu a jeho príloh, ako aj vyjadrenia výboru zistil   ústavný súd tento skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní:

Prezídiom fondu národného majetku bol navrhovateľ 18. augusta 2006 vymenovaný do funkcie člena Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Dňa 21. augusta 2006 prevzali všetci členovia výkonného výboru menovacie dekréty a zároveň sa uskutočnilo 39. riadne zasadnutie výkonného výboru, na ktorom zvolili podpredsedov výkonného   výboru.   Navrhovateľ   bol   prijatý   na   základe   menovania   Prezídiom   fondu národného majetku z 18. augusta 2006 do pracovného pomeru vo fonde národného majetku 1.   septembra   2006.   Zápisom   v obchodnom   registri   z 28.   septembra   2006   je   vyznačená skutočnosť, že navrhovateľ sa ako člen výkonného výboru stal štatutárnym orgánom od 18. augusta 2006.

Predseda Prezídia fondu národného majetku listom č. L-14791/2006 z 19. decembra 2006   oznámil   výboru,   že   navrhovateľ   bol   18.   augusta   2006   uznesením   Prezídia   fondu národného   majetku   č.   21/CLXIX/06   zvolený   za   člena   výkonného   výboru   a na   základe pracovnej zmluvy z 11. septembra 2006 mu vznikol pracovný pomer 1. septembra 2006. Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ   podal   písomné   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu na poštovú prepravu 19. septembra 2006.

Z dôvodu nedodržania lehoty na podanie oznámenia v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal výbor uznesením č. 46 zo 16. októbra 2006 proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ustanovenia čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za porušenie povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie.

V súlade s ustanovením čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyzval výbor navrhovateľa, aby sa k veci vyjadril. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 30. septembra 2006 namietol správnosť údaja uvádzaného výborom, ku ktorému sa mal ujať verejnej funkcie. Nepopieral, že bol vymenovaný do funkcie 18. augusta 2006, avšak tvrdil, že funkcie sa ujal až vtedy, keď mu vznikol pracovný pomer, t. j. 1. septembra 2006. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť zastával názor, že oznámenie výboru, ktoré podal na poštovú prepravu 19. septembra 2006, uskutočnil v 30-dňovej zákonnej lehote.

Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/96/06-K   z 29.   januára   2007   výbor   konštatoval,   že navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   v zmysle   čl.   2   ods.   l   písm.   zj)   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu nepodal oznámenie včas, teda v lehote ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a zároveň mu za porušenie tejto povinnosti uložil podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokutu v sume 47 500 Sk (suma zodpovedajúca mesačnému platu verejného funkcionára).Rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/96/06-K   z 29.   januára 2006   bolo navrhovateľovi doručené 2. apríla 2007.

III.

Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   je   verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie.

Podľa čl. 2 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o   ochrane verejného   záujmu   začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa druhej vety čl. 9 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie   je   začaté   dňom,   keď   orgán   podľa   odseku 1   urobil   prvý   úkon   voči   verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní   takéhoto   rozhodnutia   pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je v uvedenom prípade konečné.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Navrhovateľ vo svojom   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia   výboru   namietal, že z jeho   strany   nedošlo   k porušeniu   povinnosti   podať   oznámenie   do   30   dní   od   ujatia   sa verejnej funkcie. Taktiež namietal, že výbor nedodržal lehotu podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže nerozhodol do 60 dní od začatia konania.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov, v rámci ktorého plní ústavný súd funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane   verejného záujmu v kompetencii ústavného súdu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného   súdu   v tomto   konaní   –   zrušenie   napádaného   rozhodnutia   výboru   (ak   senát ústavného   súdu   po   jeho   preskúmaní   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdenie rozhodnutia výboru   (ak   po   jeho   preskúmaní   dospeje   senát   ústavného   súdu   k záveru,   že   konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Ústavný súd sa pri preskúmaní namietaného rozhodnutia výboru obmedzil iba na posúdenie   otázky,   či   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   (ne)porušil   svoju   povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, príslušné písomné oznámenie.

Pokiaľ   ide   o námietku   navrhovateľa   týkajúcu   sa   procesného   postupu   výboru v súvislosti s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu),   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnom   konaní   došlo k prekročeniu 60-dňovej lehoty (konanie začaté 16. októbra 2006, rozhodnutie vydané 29. januára 2007). Napriek tomu ústavný súd k tejto otázke iba opätovne konštatuje, že v danom prípade v relevantnej právnej úprave absentuje úprava následkov prekročenia tejto lehoty, jej uplynutie sa nespája so žiadnymi sankčnými účinkami, ide teda o poriadkovú lehotu, prekročenie ktorej nemá za následok stratu oprávnenia výboru rozhodnúť vo veci (podobne IV. ÚS 3/07, III. ÚS 25/07, III. ÚS 165/07).

Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/96/06-K z 29. januára 2007 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že ako verejný funkcionár – člen výkonného výboru fondu národného majetku nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie.

Právnou skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je „ujatie sa výkonu verejnej funkcie“, ktorá určuje začiatok tejto lehoty.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že do funkcie člena výkonného výboru bol vymenovaný   rozhodnutím   Prezídia   fondu   národného   majetku   18.   augusta   2006,   dekrét o vymenovaní si prevzal na zasadnutí výkonného výboru, ktoré sa uskutočnilo 21. augusta 2006,   a   pracovnú   zmluvu   s fondom   národného   majetku   podpísal   11.   septembra   2006, pričom vznik pracovného pomeru bol v zmluve dohodnutý a určený na 1. september 2006.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, treba podľa názoru ústavného súdu prihliadať na povahu a účel uvedenej lehoty. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu totiž neobsahuje ustanovenia upravujúce pravidlá počítania ním ustanovených lehôt.

Zmyslom   a účelom   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   zabezpečiť právny   mechanizmus   ochrany   verejného   záujmu   pri   výkone   verejných   funkcií,   ktorý spočíva   v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich funkcie.

V záujme tohto cieľa uvedený ústavný zákon ukladá verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu činností, funkcií a zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou. Na druhej strane čl. 7 (ale napr. aj čl. 8 ods. 5, 6 a čl. 9 až 11) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   konštituuje   mechanizmus kontroly   dodržiavania   uvedených povinností a obmedzení, v rámci ktorého je verejným funkcionárom okrem iného uložená povinnosť vykonať v ustanovenej lehote určitý úkon (podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1). S uplynutím uvedenej lehoty nie je bezprostredne spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov priamo sa týkajúcich vykonávanej verejnej funkcie, resp. činností, funkcií a zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou.

Z hľadiska   účelu   a charakteru   možno   preto   lehotu   ustanovenú   v čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   považovať   za   lehotu   procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy zrejmé, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   medzeru   citovaného   zákona   v otázke   pravidiel   na počítanie určenej lehoty treba preklenúť použitím analógie legis, a teda použiť obvyklú, v tejto otázke prevažujúcu, právnu úpravu. Toto stanovisko opiera ústavný súd o princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol dôvodne domnievať, že orgán štátnej moci   aplikujúci   právny   predpis   vyplní   jeho   medzeru   spôsobom   v praxi   aplikácie   práva obvyklým,   a síce   už   spomínanou   analógiou   zákona.   Komparáciou   najdôležitejších hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   sa   možno   dopracovať   k jednoznačným pravidlám   počítania   procesných   lehôt   (porovnaj   §   122   Občianskeho   zákonníka,   §   57 Občianskeho súdneho poriadku, § 136 Trestného zákona, § 63 Trestného poriadku, § 27 Správneho poriadku, § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov). V zmysle týchto zásad do plynutia procesnej lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo   ku skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Ak   koniec   lehoty   pripadne   na   sobotu, nedeľu   alebo   sviatok,   je   posledným   dňom   lehoty   najbližší   nasledujúci   pracovný   deň. Procesná   lehota   je   zachovaná   aj   vtedy,   ak   bolo   oznámenie   podané   v posledný   deň príslušnému   orgánu,   alebo   ak   bolo   tomuto   orgánu   adresované   a odovzdané   na   poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku.

Otázku   interpretácie   pojmu   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   už   ústavný   súd judikoval a ďalej zotrváva na tomto stanovisku (III. ÚS 24/07, III. ÚS 165/07, IV. ÚS 177/07),   v zmysle   ktorého   dňom   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   treba   rozumieť   deň,   keď   sa   verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie. V zmysle § 35 bodu 2 zákona č. 92/1991 Zb. bol právny   status   navrhovateľa   konštituovaný   vymenovaním   Prezídiom   fondu   národného majetku, preto treba v jeho prípade za okamih ujatia sa výkonu verejnej funkcie považovať dátum prijatia uznesenia Prezídia fondu národného majetku, ktorým bol do verejnej funkcie menovaný, t. j. 18. august 2006.

Ústavný   súd   aplikujúc   uvedené   závery   na   zistený   skutkový   stav   konštatuje,   že navrhovateľ sa   výkonu   verejnej funkcie ujal 18.   augusta   2006, v dôsledku   čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 19. august 2006. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 17. september 2006, ktorý bol dňom pracovného pokoja (nedeľa). V zmysle už citovaných zásad počítania procesných lehôt sa stal posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 18. septembra 2006. Navrhovateľ podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu adresované výboru na poštovú prepravu 19. septembra 2006, v dôsledku čoho zákonom určená procesná lehota nebola zachovaná.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch. V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/96/06-K z 29. januára 2007 týmto nálezom potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008