znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 172/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Z. H., V., Ing. E. H., D., Ing. P. H., V., a G. H., V., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 23/99 a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. H., Ing. E. H., Ing. P. H. a G. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2005 doručená   sťažnosť   Z.   H.,   V.,   Ing.   E.   H.,   D.,   Ing.   P.   H.,   V.,   a G.   H.,   V.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prístup   k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a práva   na   spravodlivé   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 23/99 a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že: «V roku 1999 sa začalo občianske súdne konanie na Okresnom súde v Komárne pod č. 4 C 23/99 medzi navrhovateľom,   A.   H.,   (...)   proti   odporcovi:   C.   V.   o   zaplatenie   113.178,10   Sk   z   titulu bezdôvodného   obohatenia.   Prvostupňový   súd   priznal   len   čiastku   55.888,-   Sk   spolu s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol. Odporca podal odvolanie; odvolacie konanie sa   viedlo   na   Krajskom   súde   v   Nitre   č.   k.   7   Co   368/01   a 7   Co   369/01.   Odvolací   súd odvolanie odporcu odmietol z dôvodu, že subjekt označený v žalobe „C. V.“ neexistuje, rozhodnutie nie je možné doručiť, preto sa nemôže stať právoplatným a vykonateľným. V roku 2002 navrhovateľ zomrel; v dedičskom konaní dedičstvo pripadlo zákonným dedičom, t. j. manželke a deťom navrhovateľa. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie tejto ústavnej   sťažnosti   odvodzujeme   z   §   460   Občianskeho   zákonníka   ako   aj   z   dedičských rozhodnutí. (...)

Následne   sme   si   vyžiadali   stanovisko   Ministerstva   kultúry   SR   k   otázke   právnej subjektivity C. V. Ministerstvo kultúry SR ako ústredný orgán štátnej správy pre veci cirkví a náboženských spoločností vo svojom stanovisku č. MK-6365/2003-320 zo dňa 28. 1. 2004 potvrdilo, že C. V. má právnu subjektivitu a že jednotlivé organizačné zložky R. mohli vystupovať pod rôznymi názvami, teda aj pod názvom R. V., pričom ide o totožný subjekt v rámci R. Vzhľadom na stanovisko MK SR a vzhľadom na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, kde súd dostatočne sa vyporiadal s právnou subjektivitou C. V. ako aj vzhľadom na to, že odporca je dostatočne určiteľný (so zreteľom na to, že v obci V. iná reformovaná cirkev   neexistuje)   vo   februári   sme   podali   podanie   na   Okresný   súd   v Komárne,   ktoré podanie sme označili ako dovolanie. Do dnešného dňa sme neobdržali rozhodnutie o našom podaní. V decembri 2004 toto naše podanie ešte bolo na Okresnom súde v Komárne bez toho, aby sa s ním zaoberalo. Rovnako sme nepochodili na Okresnom súde v Komárne vo svojej snahe dosiahnuť vydanie opravného uznesenia na opravu tejto zrejmej nesprávnosti. (...)

Okresný súd v Komárne odvolávajúc sa na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Nitre odmieta vyznačiť právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku ako aj vydať opravné uznesenie alebo aspoň zamietnuť návrh na vydanie opravného uznesenia. (...)

Domnievame sa, že predmetným konaním Okresného súdu v Komárne boli porušené naše základné práva a slobody:

- čl. 46 ods. 1) Ústavy SR - právo na prístup k súdu a právo na súdnu a inú právnu ochranu (a to tým, že Okresný súd v Komárne odmieta vykonať súdnictvo nevydaním rozhodnutia o našom podnete na opravu rozsudku)

- čl. 48 ods. 2) Ústavy SR - právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (a to tým, že naše podanie z februára 2004 nie je vybavené procesne relevantným spôsobom)

- čl. 20 ods. 1) Ústavy SR - právo vlastniť majetok (a to tým, že našej pohľadávke nebola poskytnutá   náležitá   právna   ochrana   v   nadväznosti   na   rozhodnutie   Okresného   súdu v Komárne a Krajského súdu v Nitre)

- čl. 6 ods. 1) Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd - právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote (a to tým, že nedostatočným výkonom procesných úkonov zo strany súdu sme boli poškodení na majetku).

Postupom   Okresného   súdu   v   Komárne   a   Krajského   súdu   v   Nitre   sme   utrpeli majetkovú škodu, keď našej pohľadávke súdy neposkytli náležitú právnu ochranu. Rovnako sme utrpeli ujmu nemajetkovú spočívajúcu v tom, že pôvodnému navrhovateľovi - manželovi a   otcovi   sme nemohli   postaviť   náhrobný   kameň.   Peniaze,   ktoré   by   sme   vysúdili   pred Okresným súdom v Komárne a pred Krajským súdom v Nitre sme pôvodne chceli použiť práve na tento účel. (...)

Navrhujeme preto, aby Ústavný súd SR po vykonanom dokazovaní vydal tento nález: Ústavný súd vyslovuje, že právo sťažovateľov na prístup k súdu a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy SR, právo sťažovateľov na prejednanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2)   Ústavy   SR,   právo   sťažovateľov   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1) Ústavy SR a právo sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1) Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd bolo porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Komárne konať vo veci bez zbytočného odkladu.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01 zo dňa 30. 11. 2001 a vec vracia Okresnému súdu v Komárne na ďalšie konanie. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 55.888,- Sk s prísl.»

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   l   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľov na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 23/99 a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01.

Z vyznačenej doložky právoplatnosti na fotokópii napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01 - ktorú sťažovatelia pripojili   k svojej   sťažnosti   -   vyplýva,   že   uvedené   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 18. marca 2002.

1. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože napadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 4 C 23/99 v spojení s uznesením krajského súdu z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01 bolo 18. marca 2002 právoplatne skončené a pretože predmetná sťažnosť bola podaná v čase (27. júla 2005), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali aj to, že v napadnutom konaní pred okresným súdom dochádza k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože vo februári 2004 „sme podali podanie na Okresný súd v Komárne, ktoré podanie sme označili ako dovolanie. Do dnešného dňa sme neobdržali rozhodnutie o našom podaní“.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na vyššie uvedený účel tohto základného práva (I. ÚS 27/02).

K uvedenému   treba   dodať,   že   požiadavka   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. na konanie v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (mutatis mutandis I. ÚS 3/02 a I. ÚS 86/02).

V danom   prípade   sťažovatelia namietajú porušenie   svojho   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v štádiu prípravy dovolacieho konania okresným súdom. Sťažovatelia podali „dovolanie“ proti uzneseniu krajského súdu z 30. novembra 2001 sp. zn. 7 Co 368/01, 7 Co 369/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2002. Predmetné „dovolanie“ doručili sťažovatelia okresnému súdu „vo februári 2004“.

Podľa § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže podať dovolanie do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   na   súde,   ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Podanie návrhu na začatie konania (v danom prípade dovolacieho konania), ktorý nespĺňa   predpísané   náležitosti,   resp.   objektívne   a subjektívne   podmienky   prípustnosti dovolania   tak,   ako   si   to   vyžaduje   príslušný   procesný   predpis,   je   spravidla   prejavom nedostatočného záujmu takéhoto účastníka konania o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa tento účastník konania nachádzal počas súdneho konania, ktoré takýto jeho návrh vyvolal (mutatis mutandis I. ÚS 41/02).

Hoci   v danej   veci   nebol   postup   okresného   súdu   pri   predkladaní   dovolania sťažovateľov príslušnému súdu bez prieťahov, podľa názoru ústavného súdu ho nemožno s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (dovolanie bolo podané po uplynutí viac ako dvoch   rokov   od   právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia)   a účel   základného   práva zaručeného v citovanom článku ústavy považovať za porušenie tohto práva sťažovateľov. Nebola to totiž uvedená nečinnosť okresného súdu, ktorá sa v rozhodujúcej miere podieľala na tom, že došlo k vytvoreniu procesnej prekážky brániacej odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v konaní pred okresným súdom nachádzali. Sťažovatelia tým, že podali dovolanie, ktoré je prima facie neprípustné, prakticky konali proti naplneniu účelu zaručeného   základného   práva,   porušenie   ktorého   teraz   v konaní   pred   ústavným   súdom namietajú.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti postup okresného súdu v konaní v napadnutom štádiu konania považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd   namietaný   postup   všeobecného   súdu   mohol   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie kvalifikovať ako porušenie označených základných práv sťažovateľov, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

3. Rovnako podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľov na vydanie opravného uznesenia zo 17. mája 2005 doteraz, najmä vzhľadom na   krátkosť   uvedeného obdobia,   nemožno na   základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005