znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 172/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2003 prerokoval sťažnosť M. G., K., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. S., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   II   pod   sp. zn.   31   Cb   424/98 a vo veci   jeho   návrhu   na   vynesenie   rozsudku   proti   Slovenskej   správe   letísk   Bratislava, Letisku Košice, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2003   doručené   podanie   M.   G.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   komerčným právnikom JUDr. J. S., K., označené ako „Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a Návrh na vynesenie rozsudku“ (ďalej len „sťažnosť“), ktorou namietal porušenie jeho práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 Cb 424/98 a žiadal vyniesť tento rozsudok: „1. Žalovaný, t. j. Slovenská správa letísk Bratislava, Letisko Košice 041 75 Košice je povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi istinu vo výške 269 443,- Sk s 16 percentným úrokom z omeškania od 3. 06. 1996 do zaplatenia ako aj súdny poplatok vo výške 10 776,- Sk na účet žalobcu, ako aj trovy právneho zastúpenia komerčného právnika JUDr. S. J. na účet právneho zástupcu. 2. Ministerstvo spravodlivosti SR za porušenie ústavného práva žalobcu podľa ods. 2 § 48 ústavného   zákona   č.   460/1992   Zb.   za   prieťahy   v súdnom   konaní   sa   zaväzuje   zaplatiť žalobcovi sumu 100 000,- Sk do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Práve o takýto prípad ide vo veci návrhu na vynesenie rozsudku vo vzťahu k Slovenskej správe letísk Bratislava, Letisku Košice (bod 1 petitu sťažnosti).

2.   Pokiaľ   sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   cit.   článku   ústavy   Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zároveň toto ministerstvo zaviazať zaplatiť mu sumu 100 000 Sk (bod 2 petitu sťažnosti), ústavný súd konštatuje, že zo skutočností uvedených v sťažnosti nevyplýva, že toto ministerstvo v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 424/98 alebo inak porušilo označené právo sťažovateľa. Žiadna skutočnosť tvrdená v sťažnosti neumožňuje dospieť k záveru o existencii priamej súvislosti medzi namietaným porušením   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a týmto   ministerstvom.   Podľa   konštantnej judikatúry   ústavného   súdu,   ak ústavný   súd   nezistí   priamu   súvislosť   medzi   namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť odmietne (napr. sp. zn. I. ÚS 127/02).

Z týchto dôvodov   bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť, tak ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2003