znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 171/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 v konaní o   návrhu   J.   Z.,   R.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   D.,   B.,   na   preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/07-K zo 6. novembra 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo 6. novembra 2007 sp. zn. VP/04/07-K   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. januára 2008 doručený   návrh   J.   Z.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/04/07-K zo 6. novembra 2007.

Z návrhu vyplývalo, že navrhovateľovi bola rozhodnutím výboru zo 6. novembra 2007   sp.   zn.   VP/04/07-K uložená pokuta   pre   nesplnenie   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných   funkcionárov   v znení   zákona   č.   545/2005   Z.   z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon č. 357/2004“).

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza:„ Ja s napadnutým rozhodnutím nesúhlasím a mám za to, že tak samotné rozhodnutie ako aj postup orgánu, ktorý ho vydal je v rozpore so zákonom.

Podľa   čl.   9   ods.   5   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   je   Výbor   NR   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií povinný rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia konania. (...) Ako vyplýva   z napadnutého rozhodnutia Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal vo veci konať dňa 29. 1. 2007 a samotné rozhodnutie vydal dňa 6.11.2007. (...) Výbor   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   týmto   nerešpektoval   zásadu   rýchlosti konania spočívajúcu v tom, že mal vo veci rozhodnúť včas a bez zbytočných   prieťahov a jeho postup je preto v rozpore so zákonom a to konkrétne s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (...)

Rovnako mám za to, že som si povinnosť, ktorú mi stanovuje čl. 7 ods. 1 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   splnil   včas,   nakoľko   predmetné   oznámenie   som   služobným postupom cez zriaďovateľa podal v lehote 30 dní od ustanovenia do funkcie. Takýto postup som si zvolil z toho dôvodu, že zriaďovateľom a 100% akcionárom V., a. s. S. je štát, t. j. Ministerstvo Obrany SR a týmto bol dodržaný štandardný služobný postup vo vybavovaní spisovej agendy vo vertikálnom smere. Zriaďovateľ mi toto moje oznámenie vrátil s tým, aby som ho postúpil Národnej rade SR priamo, čo som aj následne bez prieťahov vykonal. (...)“

Navrhovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   označené   rozhodnutie   výboru   v   celom rozsahu zrušil.II.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 3 druhej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   ústavný   súd   v lehote   30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa   § 73a   ods. 1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konanie sa začína na   návrh   verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

III.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal skutočnosť, že výbor vo veci nerozhodol do 60 dní odo dňa začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda že nerozhodol do 60 dní od 29. januára 2007, z čoho vyvodzoval nezákonnosť postupu výboru.

Výbor vo veci začal konať 29. januára 2007 a rozhodol vo veci 6. novembra 2007.

S nedodržaním lehoty výboru sa neviažu následky neplatnosti rozhodnutí a postupu výboru   s   následkom   povinnosti   zastavenia   konania,   pretože   uvedená   lehota   je   lehotou poriadkovou.   Okrem   toho   ústavný   súd   konštatuje,   že   z ustanovení   §   73a   a 73b   zákona o ústavnom   súde   jednoznačne   vyplýva,   že   tieto   námietky   navrhovateľa   nemôžu   byť predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde (čl. 2 ods. 2 ústavy) (obdobne II. ÚS 153/07-42).

Námietku   navrhovateľa   v uvedenom   smere   preto   ústavný   súd   nezohľadnil   ako akceptovateľnú a prijateľnú.

Navrhovateľ ďalej namietal skutočnosť, že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu splnil včas, pretože predmetné oznámenie podal na príslušnom orgáne štátu (u zriaďovateľa svojho zamestnávateľa služobným postupom).

Článok   7   s názvom   „Oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových pomerov“   a   odsek   5   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   ustanovuje,   že oznámenie   podľa   odseku   1   podáva   iný   verejný   funkcionár   určený   pod   písmenom   e) určenému   výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky.   Z tohto   potom   vyplýva,   že navrhovateľ   si   mal   túto   povinnosť   splniť   priamo   na   príslušnom   výbore,   a nie   na   inom subjekte.

Túto námietku navrhovateľa v uvedenom smere ústavný súd tiež nezohľadnil ako akceptovateľnú a prijateľnú.

Pochybenia,   ktoré   navrhovateľ   vytýkal   výboru   a ktoré   možno   považovať za ospravedlnenie   vlastného   konania, v danom   prípade   neobstoja,   a to aj s prihliadnutím na jednu   zo   základných   zásad   práva   „ignoratia   legis   non   excutat“   (neznalosť   zákona neospravedlňuje),   teda   navrhovateľ   mal   poznať   obsah   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie   ako   vecne   správne potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008