znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 171/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. R., B., vo veci porušenia jej základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu   Bratislava   IV   č.   k.   25   P   212/06-29   zo   4.   septembra   2006   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 313/06 z 28. februára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. A. R. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. júna 2007 doručená sťažnosť JUDr. A. R. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci porušenia jej základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 25 P 212/06-29 zo 4. septembra 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 313/06 z 28. februára 2007.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 19. júna 2006 okresnému súdu návrh na určenie zročného výživného pre svoje maloleté deti L. R., a M. R.. Okresný súd   uznesením   č. k. 25   P   212/06-29   zo   4.   septembra   2006   konanie   o úprave   výkonu rodičovských práv a povinností k dcére L. zastavil s odôvodnením, že dcéra L. nadobudla 16. októbra 2005 plnoletosť, má teda spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je aktívne   legitimovaná   na   podanie   návrhu   na   výživné.   Proti   uvedenému   rozhodnutiu   sa sťažovateľka odvolala s odôvodnením, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že výživné pre maloleté dieťa po dosiahnutí jeho plnoletosti nie je možné vymáhať súdnou cestou, a vychádzajúc z jej známej judikatúry (sťažovateľka je advokátkou, pozn. ústavného súdu) aktívne legitimovanou na podanie návrhu na určenie a priznanie zaostalého výživného pre maloleté dieťa je aj po dovŕšení jeho plnoletosti matka tohto dieťaťa. Krajský súd odôvodnenie sťažovateľky odmietol a uznesením sp. zn. 11 CoP 313/06 z 28. februára 2007 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nasledovne:„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25 P 212/06-29 zo 4. 9. 2006, ktorým   súd   zastavil   konanie   v časti   o úprave   výkonu   rodičovských   práv   a povinností k plnoletej L. R. (...) v spojitosti uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 313/06   z 28.   2.   2007,   ktorým   bolo   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   potvrdené,   bolo porušené právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v čl. 46 Ústavy SR.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25 P 212/06-29 zo 4. 9. 2006, ktorým   súd   zastavil   konanie   v časti   o úprave   výkonu   rodičovských   práv   a povinností k plnoletej L. R. (...) v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 313/06 z 28. 2. 2007, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

3. Vzhľadom na mimoriadne necitlivý prístup súdu k rozhodovaniu v predmetnej veci žiadam priznať symbolické finančné zadosťučinenie vo výške 10 000.- Sk.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Čo   sa   týka   oprávnenej   osoby   na   podanie   sťažnosti   ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ak ide o ochranu jej základných práv. Namietať porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby.   Zákonný   zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv kým zákonné zastúpenie trvá, ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia.

Sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietanými uzneseniami podala sťažovateľka v mene svoje dcéry L., ktorá je   od 16. októbra 2005 plnoletá, a tým aj oprávnená sama iniciovať konanie pred ústavným súdom.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá je zjavne neoprávnenou osobou na jej podanie, ústavný súd sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007