znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 170/2016-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podsp. zn. Rvp 10223/2015 – sp. zn. Rvp 10226/2015 vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žilinea jeho rozsudkami sp. zn. 10 Co 612/2014 z 26. marca 2015 (sp. zn. Rvp 10223/2015),sp. zn. 6 Co 864/2014 z 25. marca 2015 (sp. zn. Rvp 10224/2015), sp. zn. 8 Co 801/2014z 30. marca 2015 (sp. zn. Rvp 10225/2015) a sp. zn. 8 Co 14/2015 z 30. marca 2015(sp. zn. Rvp 10226/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 10223/2015 až sp. zn. Rvp 10226/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10223/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júla 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkami sp. zn. 10 Co 612/2014z 26. marca 2015, sp. zn. 6 Co 864/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 8 Co 801/2014z 30. marca 2015 a sp. zn. 8 Co 14/2015 z 30. marca 2015 (ďalej len „rozsudky krajskéhosúdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v postavenížalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“),ktorých predmetom bolo rozhodovanie o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmyv zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresných súdov v exekučnýchkonaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkami, ktorými boli žalobné nárokysťažovateľky zamietnuté. Proti týmto rozsudkom podala sťažovateľka odvolania, krajskýsúd však v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutia okresných súdov potvrdil akovecne správne. Podľa názoru sťažovateľky vo veci nerozhodoval nestranný sudca a mali byťporušené aj zásady kontradiktórneho konania. Z týchto i ďalších v sťažnosti uvedenýchdôvodov podala sťažovateľka ústavnému súdu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavynamietajúc porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v petite podaných sťažností vzhľadom na uvedené žiada, aby ústavnýsúd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie ňou označených práv postupom krajskéhosúdu, ako i napadnutými rozsudkami krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia krajskéhosúdu, predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primeranéfinančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

Sprihliadnutímnaobsahsťažnostívedenýchústavnýmsúdompodsp. zn. Rvp 10223/2015 až sp. zn. Rvp 10226/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť uvedených sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní obsahu predmetných sťažností týkajúcich sanapadnutých rozsudkov krajského súdu v kontexte svojich zistení dospel k záveru, žepoužitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, v skutkových okolnostiach, ktoré bolipodstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlýchprípadov, ktoré boli posudzované ústavným súdom, ako aj krajského súdu, voči ktorémusťažnosti smerujú, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známedôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku.

Keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky vočinapadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie istédôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa pretoústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí(I. ÚS 369/2014, I. ÚS 373/2014, II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015,II. ÚS 506/2015, IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014), ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyzdôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako ajs poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právona rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo naúspechvkonaní(obdobnenapr.II. ÚS 218/02,III. ÚS 198/07,I. ÚS 265/07,III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnejneopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016