SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 170/08-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 8 C 122/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 122/05.
Zo sťažnosti a z jej príloh (ako aj zo spisového materiálu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 8/07) vyplýva, že sťažovateľ podal 20. apríla 2005 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia 50 000 Sk s prísl. Uznesením okresného súdu č. k. 8 C 122/05-19 z 20. septembra 2005 (ďalej aj „uznesenie z 20. septembra 2005“) bolo konanie v tejto veci prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04, ktoré však bolo na základe odvolania sťažovateľa uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušené.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že okresný súd „okrem obštrukcií a jalových úkonov nevykonal nič“. Dňa 23. júla 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, avšak okresný súd prieťahy v uvedenom konaní podľa neho dosiaľ neodstránil.
Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby vyslovil, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/05 porušené, prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov konania.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
K sťažnosti sťažovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania veci vyjadril zákonný sudca v tejto veci, ktorý v rámci svojho vyjadrenia okrem iného uviedol: „Súd svojimi úkonmi pripravoval vec na vytýčenie pojednávania, ktoré vzhľadom na celkovú zaťaženosť súdu a stav vecí v súdnom oddelení (k 30. 4. 2008 81 vecí starších ako 2r) sa predpokladá do 31. 8. 2008, ale pochybením v organizácii práce sa omeškal v rozhodnutí o ustanovení zástupcu z radov advokátov. Doterajšie vybavovanie veci okrem personálnych okolností na strane súdu bolo poznačené aj správaním navrhovateľa, ktorý sa nevyjadril podľa obsahu výzvy súdu. Vec budem ako sudca osobne prednostne sledovať, aby podľa možností bol predpokladaný termín nariadenia pojednávania dodržaný.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/05.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (m. m. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m. I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).
Ústavný súd sa stotožňuje s tvrdením okresného súdu, podľa ktorého sťažovateľ nerešpektovaním jeho výzvy taktiež prispel k predĺženiu uvedeného konania a v tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (III. ÚS 255/05).
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh v tejto veci 20. apríla 2005. Okresný súd uznesením z 20. septembra 2005 uvedené konanie prerušil. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 36/07 z 30. marca 2007 zrušil uznesenie o prerušení konania z 20. septembra 2005. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu doručený späť 11. mája 2007. Sťažovateľ okresnému súdu 21. mája 2007 predložil rozhodnutia týkajúce sa iných súdnych konaní, ktorých bol účastníkom a v ktorých bol oslobodený od platenia súdneho poplatku. Dňa 23. júla 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v uvedenom konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Okresný súd 17. augusta 2007 vyzval odporcu v predmetnom konaní, aby sa k podanému návrhu vyjadril. Sťažovateľ bol zároveň vyzvaný na predloženie aktuálnych podkladov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Podaním doručeným 30. augusta 2007 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že mu odmieta predložiť vyžiadané podklady pre jeho šikanózny prístup a pre poštové náklady spojené s doručením zásielky. Okresný súd uznesením zo 6. mája 2008 rozhodol o neustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi.
Z uvedeného prehľadu priebehu doterajšieho konania vyplýva, že konanie v predmetnej veci dosiaľ trvá tri roky. Z celkovej doby tohto konania nemožno na ťarchu napadnutého okresného súdu započítať obdobie, v ktorom sa spis v tejto veci nachádzal na krajskom súde v dôsledku odvolania podaného sťažovateľom proti uzneseniu z 20. septembra 2005.
S prihliadnutím na celkovú dĺžku tohto konania a so zameraním sa predovšetkým na postup okresného súdu v predmetnom konaní po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní (23. júla 2007) možno podľa ústavného súdu konštatovať, že v období od 17. augusta 2007, keď okresný súd vo vzťahu k účastníkom tohto konania vykonal jednoduché procesné úkony, až do 6. mája 2008, keď vydal uznesenie o neustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi, postup okresného súdu nemožno hodnotiť ako konanie s prieťahmi, ktoré by malo za následok porušenie základných práv sťažovateľa. Takýto postup ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah v konaní, ktorý však nenadobudol intenzitu porušenia základných práv sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. mája 2008