znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 170/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 8 C 122/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 122/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh (ako aj zo spisového materiálu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 8/07) vyplýva, že sťažovateľ podal 20. apríla 2005 okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia 50 000 Sk s prísl. Uznesením okresného súdu   č.   k. 8 C 122/05-19 z 20. septembra 2005 (ďalej aj „uznesenie z 20. septembra 2005“) bolo konanie v tejto veci prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod   sp.   zn.   Ps   12/04,   ktoré   však   bolo   na   základe   odvolania   sťažovateľa   uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušené.

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal,   že   okresný   súd „okrem   obštrukcií   a jalových úkonov   nevykonal   nič“. Dňa   23.   júla   2007   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   prieťahy predsedovi okresného súdu, avšak okresný súd prieťahy v uvedenom konaní podľa neho dosiaľ neodstránil.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd,   aby   vyslovil,   že   jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/05 porušené, prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov konania.

V závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   taktiež   požiadal   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

K sťažnosti sťažovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania   veci   vyjadril   zákonný   sudca   v tejto   veci,   ktorý   v rámci   svojho   vyjadrenia okrem iného uviedol: „Súd svojimi úkonmi pripravoval vec na vytýčenie pojednávania, ktoré vzhľadom na celkovú zaťaženosť súdu a stav vecí v súdnom oddelení (k 30. 4. 2008 81 vecí starších ako 2r) sa predpokladá do 31. 8. 2008, ale pochybením v organizácii práce sa omeškal   v rozhodnutí   o ustanovení zástupcu   z radov   advokátov.   Doterajšie   vybavovanie veci   okrem   personálnych   okolností   na   strane   súdu   bolo   poznačené   aj   správaním navrhovateľa, ktorý sa nevyjadril podľa obsahu výzvy súdu. Vec budem ako sudca osobne prednostne   sledovať,   aby   podľa   možností   bol   predpokladaný   termín   nariadenia pojednávania dodržaný.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   pred   ústavným   súdom   je   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 122/05.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (m.   m.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (m. m. I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

Ústavný   súd   sa   stotožňuje   s tvrdením   okresného   súdu,   podľa   ktorého   sťažovateľ nerešpektovaním   jeho   výzvy   taktiež   prispel   k predĺženiu   uvedeného   konania   a v   tejto súvislosti   pripomína   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už   vyslovil,   že   k právu   účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (III. ÚS 255/05).

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh v tejto veci 20. apríla 2005. Okresný súd uznesením z 20. septembra 2005 uvedené konanie prerušil. Na základe   odvolania   podaného   sťažovateľom   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Co   36/07 z 30. marca   2007   zrušil   uznesenie   o prerušení   konania   z 20.   septembra   2005.   Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu doručený späť 11. mája 2007. Sťažovateľ okresnému súdu 21. mája 2007 predložil rozhodnutia týkajúce sa iných súdnych konaní, ktorých   bol   účastníkom   a v ktorých   bol   oslobodený   od   platenia   súdneho   poplatku.   Dňa 23. júla   2007   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   prieťahy   v uvedenom   konaní   adresovanú predsedovi okresného súdu. Okresný súd 17. augusta 2007 vyzval odporcu v predmetnom konaní, aby sa k podanému návrhu vyjadril. Sťažovateľ bol zároveň vyzvaný na predloženie aktuálnych podkladov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Podaním doručeným 30. augusta 2007 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že mu odmieta predložiť vyžiadané podklady pre jeho šikanózny prístup a pre poštové náklady spojené   s doručením   zásielky.   Okresný   súd   uznesením   zo   6.   mája   2008   rozhodol o neustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi.

Z uvedeného   prehľadu   priebehu   doterajšieho   konania   vyplýva,   že   konanie v predmetnej veci dosiaľ trvá tri roky. Z celkovej doby tohto konania nemožno na ťarchu napadnutého okresného súdu započítať obdobie, v ktorom sa spis v tejto veci nachádzal na krajskom   súde   v dôsledku   odvolania   podaného   sťažovateľom   proti   uzneseniu z 20. septembra 2005.

S prihliadnutím na celkovú dĺžku tohto konania a so zameraním sa predovšetkým na postup okresného súdu   v predmetnom konaní po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní (23. júla 2007) možno podľa ústavného súdu konštatovať, že v období od 17. augusta 2007, keď   okresný   súd   vo   vzťahu   k účastníkom   tohto   konania   vykonal   jednoduché   procesné úkony,   až   do   6.   mája   2008,   keď   vydal   uznesenie   o neustanovení   právneho   zástupcu sťažovateľovi, postup okresného súdu nemožno hodnotiť ako konanie s prieťahmi, ktoré by malo   za   následok   porušenie   základných   práv   sťažovateľa.   Takýto   postup   ústavný   súd hodnotí   ako   ojedinelý   prieťah   v konaní,   ktorý   však   nenadobudol   intenzitu   porušenia základných práv sťažovateľa.

Z uvedených   dôvodov   preto   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008