znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 170/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   M.,   bytom   D.,   zastúpeného   advokátom JUDr. P. Ž., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom (do 1. januára 2005 pred zlúčením s Okresným súdom Trenčín   pôvodne   na   Okresnom   súde   Nové   Mesto   nad   Váhom)   pod sp. zn. NM Er 1010/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM Er 1010/99 p o r u š i l základné právo M. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM   Er   1010/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 25. augusta   2005   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   M.,   bytom   D.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   P.   Ž.,   D.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   (do   1. januára   2005   pred   zlúčením   s okresným súdom pôvodne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom) pod sp. zn. NM Er 1010/99.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 20. júla 1997 podal na Exekútorskom úrade v T. „návrh na vykonanie exekúcie pre zaplatenie 430 000 Sk“. Súdna exekútorka vydala 22. októbra 1999 pod č. k. EX 511/99-9 upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal   povinný   10.   novembra   1999   námietky.   Súdna   exekútorka   námietky   predložila Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na rozhodnutie až 17. januára 2001. Predmetná vec bola prevzatá okresným súdom 1. januára 2005 v súvislosti so zrušením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Podľa tvrdenia sťažovateľa o námietkach okresný súd dosiaľ nerozhodol. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2.

3.   Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného   práva   podľa   označeného   článku   ústavy,   priznal   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa 26. septembra 2005 (Spr. 1390/05) k veci vyjadril poverený predseda okresného súdu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   nevyužil   možnosť   zaujať   stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu (v podaní z 12. októbra 2005 len uviedol, že súhlasí s tým, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania vo veci“).

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených písomností, z vyjadrenia okresného súdu a zo spisu sp. zn. NM Er 1010/99 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

A

1.Súdny exekútor Mgr. E. M., Exekútorský úrad pri Okresnom súde v T. (ďalej len „exekútor“),   požiadal   27.   júla   1999   okresný   súd   o udelenie   poverenia   na   výkon exekúcie vo veci oprávneného, t. j. sťažovateľa, proti povinnému M. Š. z D. (ďalej len „povinný“) pre zaplatenie 430 000 Sk.

2.Okresný súd 24. septembra 1999 udelil pre súdneho exekútora poverenie č. 5304-002317 na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. Er 1010/99, Ex 511/99. Povinný podal

10. novembra 1999 proti exekúcii námietky.

3.Exekútor   9.   júna   2000   predložil   okresnému   súdu „spisový   materiál...,   aby   súd rozhodol o námietkach“, a dodatočne na základe výzvy okresného súdu 17. januára 2001 aj požadované písomnosti vrátane námietok povinného.

4.Okresný   súd   6.   februára   2002   predvolal   sťažovateľa   a povinného   na   pohovor, ktorého   termín   stanovil   na   15.   február   2002.   Povinný   sa   13.   februára   2002 ospravedlnil z dôvodu pobytu mimo územia Slovenska.

5.Na výsluchu (pohovore) sťažovateľ oznámil adresy dvoch svedkov, ktorých žiadal vypočuť (J. G. a I. P.).

6.Okresný súd 15. februára 2002 predvolal povinného a svedkov na pohovor, termín ktorého stanovil na 7. marec 2002. Na č. l. 25 a 26 súdneho spisu sú prehlásenia vyššie menovaných svedkov zo 14. novembra 2001 (ich podpisy overené notárom

13. februára 2002), že žiaden z nich „... nikdy nebol pri odovzdávaní peňazí, sumy 430 000 Sk dňa 28. mája 1999 M. Š. pánovi M. M.“.

7.Na výsluchu konanom 7. marca 2002 (prítomný sťažovateľ, jeho právny zástupca a povinný) povinný tvrdil, že peniaze sťažovateľovi „vyplatil“ 28. mája 1999 pred vyššie uvádzanými svedkami. Okresný súd rozhodol, že výsluch bude pokračovať

22. marca 2002 a svedkovia budú predvedení prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru N. (požiadavka bola doručená Obvodnému oddeleniu Policajného zboru N. 8. marca 2002). Polícia 28. marca 2002 oznámila okresnému súdu, že I. P. sa zdržiava v Nemecku a J. G. nebol v čase pokusu o predvedenie v mieste svojho trvalého bydliska.

8.Exekútor 2. septembra 2003 žiadal okresný súd o zaslanie rozhodnutia o námietkach povinného.

9.Právny zástupca sťažovateľa 9. júla 2004 žiadal „konajúci súd o oznámenie, či už bolo o námietkach povinného rozhodnuté“.

10. Okresný   súd   30.   septembra   2004   vyzval   povinného   na predloženie „originálu, prípadne   overenej   fotokópie   dohody   o vyrovnaní   pôžičky...“   na   preukázanie   jeho tvrdenia   (výzva   doručená   povinnému   9.   októbra   2004).   Povinný   výzvu   splnil

20. októbra 2004 osobným doručením notárom overenej (20. október 2004) listiny, podľa ktorej sťažovateľ za prítomnosti svedkov I. P. a J. G. prevzal 28. mája 1999 sumu 430 000 Sk.

11. Exekútor 10. novembra 2004 urgoval zaslanie rozhodnutia o námietkach povinného.

12. Sudca okresného súdu Ing. M. M. poveril 1. júna 2005 vyššiu súdnu úradníčku Bc. R. Š. «konaním a rozhodovaním vo veciach „Er“ napadnutých bývalým sudcom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.»

13. Podľa   úradného   záznamu   z 21.   júna   2005   vyššia   súdna   úradníčka   konštatovala („bolo   zistené“), „že   bude   potrebné   vykonať   konfrontáciu   medzi   oprávneným..., povinným... a svedkami...“

14. Vyššia súdna úradníčka 12. júla 2005 vyzvala povinného na predloženie originálu listiny označenej ako „Vyrovnanie pôžičky“ z 28. mája 1999 v lehote 10 dní.

15. Vyššia   súdna   úradníčka   8. septembra 2005 predvolala na výsluch stanovený na

13. október 2005 účastníkov konania a svedkov I. P. a J. G. (o doručenie predvolania svedkov požiadala Obvodné oddelenie Policajného zboru).

16. Súdny spis sp. zn. NM Er 1010/99 bol predložený ústavnému súdu 30. septembra 2005.

B

V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2102/05   z 27.   júna   2005   na   sťažovateľovu   sťažnosť   na prieťahy v konaní zo 6. júna 2005 predseda okresného súdu uviedol, „...Vaša sťažnosť je prípustná   a tiež   opodstatnená...   Táto   situácia   však   nebola   spôsobená   Okresným   súdom Trenčín, ktorý predmetnú vec prevzal až dňa 1. 1. 2005 v súvislosti so zrušením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý bol vo veci konajúcim súdom.“

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM Er 1010/99 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2.   Poverený   predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr   1390/05 z 26. septembra 2005 podal chronologický popis priebehu doterajšieho konania a uviedol: „... Rozhodovanie   o námietkach   povinného   proti   exekúcii   patrí   v rozhodovacej   praxi všeobecných súdov k bežným. Vzhľadom na túto skutočnosť nepokladám predmetnú právnu vec za skutkovo, či právne zložitú... Z predmetného súdneho spisu sp. zn. NM Er 1010/99 som nezistil žiadne prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku...   Z predmetného   súdneho   spisu   sp.   zn.   NM   Er   1010/99   som   nezistil   žiadne prieťahy   v konaní,   ktoré   by   spôsobil   sťažovateľ   alebo   iný   účastník   konania.   Prieťahy v konaní však boli spôsobené súdnou exekútorkou, ktorá bola poverená súdom vykonaním predmetnej   exekúcie.   Súdna   exekútorka   námietky   povinného   proti   exekúcii,   ako   aj vyjadrenie oprávneného k nim doručila súdu na rozhodnutie až dňa 17. 1. 2001, hoci tieto jej boli doručené už dňa 10. 11. 1999, resp. 25. 11. 1999. Súdna exekútorka tak spôsobila prieťahy v konaní za obdobie od 10. 11. 1999 (podanie námietok povinným proti exekúcii u súdnej exekútorky) do 17. 1. 2001 (predloženie námietok povinného súdu)... Som toho názoru, že prieťahy v konaní, ktoré spôsobil Okresný súd Trenčín, resp. bývalý Okresný súd Nové Mesto nad Váhom možno konštatovať za obdobie od 17. 1. 2001 (deň predloženia námietok povinného   súdu)   do   6.   2.   2002   (sudca stanovil   termín   výsluchu   oprávneného a povinného)   a za   obdobie   od   28.   3.   2002   (súdu   doručená   správa   príslušného   OO   PZ o dôvodoch nepredvedenia svedkov k výsluchu) do 8. 9. 2005 (stanovenie nového termínu výsluchu účastníkov a svedkov)... Prieťahy v konaní, ktoré boli pôsobené Okresným súdom Trenčín,   resp.   bývalým   Okresným   súdom Nové   Mesto nad Váhom   vo vyššie uvedených obdobiach možno považovať za zbytočné...“.

3.   Právny zástupca   sťažovateľa nevyužil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu (pozri bod 4 I. časti odôvodnenia).

4.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

5. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

5.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania nebola v posudzovanej veci závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) veci vedenej v konaní pred okresným súdom a ani vyvolaná správaním sťažovateľa (pozri bližšie   chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   súdneho   konania   –   bod   A II.   časti odôvodnenia). Napokon, potvrdil to vo svojom vyjadrení aj poverený predseda okresného súdu (pozri bod 2 III. časti odôvodnenia).

5.2. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 17. januára 2001 (predloženie námietok súdu) do 6. februára 2002 (predvolanie účastníkov na pohovor) t. j. vyše jedného roka,

- od 28. marca 2002 (oznámenie policajného orgánu) do 30. septembra 2004 (výzva povinnému), t. j. vyše dvoch rokov a šiestich mesiacov,

- od   20.   októbra   2004   (odpoveď   povinného   na   výzvu)   do   12.   júla   2005   (výzva povinnému), t. j. vyše ôsmich mesiacov,teda spolu v trvaní vyše štyroch rokov a dvoch mesiacov okresný súd nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu o námietkach povinného (resp. bol nečinný).

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že prihliadol aj na ďalšie predĺženie konania,   a   to   od   10.   novembra   1999   (podanie   námietok   povinným   proti   exekúcii)   do 17. januára 2001 (predloženie námietok okresnému súdu) t. j. v trvaní vyše 14 mesiacov, spôsobeného súdnou exekútorkou (pozri bod 2 a 3 II. časti odôvodnenia).

5.3.   Vzhľadom   na všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5.4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1.   Sťažovateľ   požadoval „s poukazom   na   uvedené   prieťahy   v konaní“ priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk.

6.2. Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa (pozri body 5.1 až 5.3 tejto časti), ako aj na skutočnosť, že okresný súd ako vecne príslušný štátny orgán nepostupoval v súlade   s účelom   konania   o výkon   rozhodnutia,   ktorým   je   dosiahnutie   urýchleného vymoženia povinnosti (práva) uloženej vykonateľným rozhodnutím, považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania   a   písomné   podanie   (sťažnosť)   z 1.   augusta   2005.   Odmena   za   jeden   úkon právnych služieb je (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005