znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 17/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom   JUDr.   Martinom   Puchallom,   PhD.,   konateľom   advokátskej   kanceláriePUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľačl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupoma rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3z 30.   júna   2014   v   spojení   s   postupom   a   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry   v   Prešoveč. k. l/l KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 a im predchádzajúcim postupom orgánovčinných v trestnom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola26. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3 z 30. júna 2014 v spojení s postupom a rozhodnutímKrajskej prokuratúry v Prešove č. k. l/l KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnomkonaní.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností v podstatnom vyplýva, že sťažovateľnamieta   spôsob   vybavenia   jeho   návrhu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   zo   stranyGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), keď tentonávrh generálna prokuratúra, považujúc ho za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   postúpila   podaním   č.   k.   IV/6   GPt128/14/1000-3 z 30. júna 2014 na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Prešove (ďalej len„krajská prokuratúra“), ktorá vyrozumela sťažovateľa o jeho vybavení podaním č. k. 1/l KPt799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 tak, že ho odložila ako nedôvodný.

3. Podstatu dôvodov tejto sťažnosti (bod 2) okrem podanej sťažnosti na ústavnomsúde sťažovateľ namietal aj v rámci opakovaného podnetu z 19. novembra 2014, ktorýdoručil generálnej prokuratúre a zároveň ho priložil k sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľpoznamenal, „že ústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti...“.

4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vydal nález:„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPtl 28/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9.2014 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1PV46/10/7707-106 porušené bolo.

3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo   dňa   30.   6.   2014   v   spojení   s   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry   Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje.

4. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 sa zrušuje a vec sa Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov vracia na ďalšia konanie.

5.   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu. alternatívne:

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestne stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 porušené bolo.

3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo   dňa   30.   6.   2014   v   spojení   s   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry   Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje a vec sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vracia na ďalšia konanie.

4.   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   je   povinná   uhradiť   sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súdmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba týmisťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhaťochrany svojich práv pred iným súdom (orgánom verejnej moci) prostredníctvom inýchprávnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zozákladných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu nakonanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, resp.iné   orgány   verejnej   moci,   ktoré   sú   povinné   vykladať   a   aplikovať   príslušné   zákonyna konkrétny   prípad   v   súlade   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvoupodľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práva základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobámzaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásadasubsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov   ústavného   súdudo právomoci všeobecných súdov (orgánov verejnej moci), ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

8.   Podstatou   námietok   sťažovateľa   je   právne   posúdenie   postupu   a   následnéhorozhodnutia   generálnej   prokuratúry   a krajskej   prokuratúry   a   im   predchádzajúci   postuporgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s ich rozhodovaním o jeho návrhu napodanie mimoriadneho dovolania zo strany generálnej prokuratúry z hľadiska rešpektovaniajeho práva na súdnu a inú právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces), v dôsledkuporušenia   ktorých   sa   domáhal   ako   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   aj   podanímopakovaného   podnetu   z   19.   novembra   2014   (bod   3)   preskúmania   postupu   generálnejprokuratúry aj samotnej vecnej stránky.

9. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na generálnej prokuratúrea zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretožeo ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať generálnaprokuratúra.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09), že v prípade podaniaopravného prostriedku (ďalšieho podnetu) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavnásťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po   rozhodnutí   o   takomto   opravnom   prostriedku(v danom   prípade   o   ďalšom   podnete).   Pritom   lehota   na   podanie   takejto   sťažnosti   budepovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veciZvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebovo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutémuopravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšíminávrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol akoneprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015