SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 17/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Martinom Puchallom, PhD., konateľom advokátskej kanceláriePUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupoma rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3z 30. júna 2014 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Prešoveč. k. l/l KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 a im predchádzajúcim postupom orgánovčinných v trestnom konaní a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3 z 30. júna 2014 v spojení s postupom a rozhodnutímKrajskej prokuratúry v Prešove č. k. l/l KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnomkonaní.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností v podstatnom vyplýva, že sťažovateľnamieta spôsob vybavenia jeho návrhu na podanie mimoriadneho dovolania zo stranyGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), keď tentonávrh generálna prokuratúra, považujúc ho za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov postúpila podaním č. k. IV/6 GPt128/14/1000-3 z 30. júna 2014 na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Prešove (ďalej len„krajská prokuratúra“), ktorá vyrozumela sťažovateľa o jeho vybavení podaním č. k. 1/l KPt799/12/7700-38 z 25. septembra 2014 tak, že ho odložila ako nedôvodný.
3. Podstatu dôvodov tejto sťažnosti (bod 2) okrem podanej sťažnosti na ústavnomsúde sťažovateľ namietal aj v rámci opakovaného podnetu z 19. novembra 2014, ktorýdoručil generálnej prokuratúre a zároveň ho priložil k sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľpoznamenal, „že ústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti...“.
4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vydal nález:„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPtl 28/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9.2014 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1PV46/10/7707-106 porušené bolo.
3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje.
4. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 sa zrušuje a vec sa Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov vracia na ďalšia konanie.
5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu. alternatívne:
1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestne stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707-106 porušené bolo.
3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje a vec sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vracia na ďalšia konanie.
4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súdmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba týmisťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhaťochrany svojich práv pred iným súdom (orgánom verejnej moci) prostredníctvom inýchprávnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zozákladných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu nakonanie o nich.
7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, resp.iné orgány verejnej moci, ktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákonyna konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvoupodľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práva základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobámzaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásadasubsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdudo právomoci všeobecných súdov (orgánov verejnej moci), ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následnéhorozhodnutia generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a im predchádzajúci postuporgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s ich rozhodovaním o jeho návrhu napodanie mimoriadneho dovolania zo strany generálnej prokuratúry z hľadiska rešpektovaniajeho práva na súdnu a inú právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces), v dôsledkuporušenia ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podanímopakovaného podnetu z 19. novembra 2014 (bod 3) preskúmania postupu generálnejprokuratúry aj samotnej vecnej stránky.
9. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na generálnej prokuratúrea zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretožeo ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať generálnaprokuratúra.
10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09), že v prípade podaniaopravného prostriedku (ďalšieho podnetu) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavnásťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku(v danom prípade o ďalšom podnete). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti budepovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veciZvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebovo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutémuopravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).
11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšíminávrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol akoneprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015