znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 17/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného JUDr. Martinom Cibuľom, M. Pišúta 919/2, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tpo/24/2013-160 z 28. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len   „krajský   súd“)   č.   k.   1   Tpo/24/2013-160   z 28.   mája   2013   (ďalej   len   „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   postupu   všeobecných   súdov   pri   rozhodovaní o väzbe vytýka predovšetkým to, že „Krajský súd v Žiline pri rozhodovaní o sťažnosti, resp. v   konaní,   ktoré   predchádzalo   vyneseniu...   napadnutého   uznesenia,   porušil   označené základné práva... v tom smere, že sťažovateľovi nevytvoril žiaden priestor na obhajobu, keď o podanej sťažnosti rozhodol hneď na druhý deň (28. 05. 2013) po tom, ako bolo uznesenie Okresného   súdu   Námestovo   doručené   obhajcovi   sťažovateľa   (27.   05.   2013),   hoci   len odvtedy sa najskôr mohol obhajca obvineného oboznámiť s jeho písomným odôvodnením a konkrétnymi dôvodmi vzatia obvineného do väzby. Až doručením písomného vyhotovenia uznesenia   okresného   súdu   a   oboznámením   sa   s   jeho   obsahom   mal   sťažovateľ   reálnu možnosť predniesť námietky, ktoré má proti dôvodom tohto uznesenia a až následným dňom mohol najskôr poslať písomné odôvodnenie sťažnosti, no vtedy už odvolací súd o sťažnosti (ústne   zahlásenej)   rozhodol.“. Podľa   názoru   sťažovateľa   mal „Krajský   súd   v Žiline... uvedenú   situáciu   riešiť   ústavne   konformným   výkladom   ust.   §   302   ods.   2   Tr.   poriadku a o sťažnosti mal rozhodovať na verejnom zasadnutí alebo v inom termíne a umožniť tak účasť obvineného na súdnom konaní a nie ho vylúčiť z prejednania sťažnosti“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1. ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy... Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 05. 2013. sp. zn.: 1 Tpo/24/2013, porušené boli. Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 05. 2013, sp. zn.: 1 Tpo/24/2013 sa zrušuje.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

6. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom.

7. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotný návrh, bez podpisu osoby sťažovateľa alebo jeho právneho zástupcu, čím tak konal v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uvedený nedostatok nebol odstránený ani do času rozhodovania ústavného súdu.

9.   V   súvislosti   s uvedeným nedostatkom   ústavný súd   pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp.   zn.   II.   ÚS   117/05   z   11.   mája   2005   napr.   uviedol:   „Podľa   §   18   ods.   2   zákona č. 586/2003 Z.   z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014