znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 17/2011-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu   Milana Ľalíka vo veci sťažnosti J. H. a P. H., R., zastúpených advokátom JUDr. D. D., P., vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. H.   a P.   H.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Skalica p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C/25/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. a P. H. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie obidvom v sume po 12 000 € (slovom   dvanásťtisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Skalica   p o v i n n ý   zaplatiť   im obidvom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Skalica j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   H.   a P.   H.   trovy   právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. I. ÚS 17/2010-22   z   27.   januára   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. H. a P. H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovatelia 12. decembra 1994 podali na Okresnom súde Senica (ďalej len „súd“) „návrh o určenie hraníc nehnuteľnosti a odstránenie závadného stavu“, pričom 2. júla 1998 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o právomoci okresného súdu na prerokovanie veci. Od podania žalobného návrhu na súd vrátane postúpenia veci najvyšším súdom na okresný súd vec nie je právoplatne skončená. Po uvedení chronológie jednotlivých vo veci vykonaných úkonov   zo   strany   súdu   a okresného   súdu   a   prehľadu   ich   činnosti   za   uplynulé   obdobie sťažovatelia v podanej sťažnosti poukázali na to, že „Konanie vo veci trvá na Okresnom súde Senica a Skalica celkovo 16 rokov a doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Konanie možno označiť za neefektívne, nehospodárne a poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok. Aj   keď   jeho   priebeh   od   podania   návrhu   sa   vzhľadom   na   uskutočnené   úkony   javí   ako relatívne plynulý, množstvo vykonávaných úkonov, uskutočnených pojednávaní a opakovane vypočúvanie svedkov, ako aj vykonané znalecké dokazovanie s tým, že bolo ustanovených už 10 znalcov v tejto veci preukazuje, že konanie je poznamenané zbytočnými prieťahmi.“.

3. Sťažovatelia na základe uvedeného navrhli ústavnému súdu, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Skalici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2008 porušil práva J. H. a P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Okresnému súdu v Skalici v konaní vedenom... 3 C/25/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. a P. H. priznáva každému primerané finančné zadosťučinenie v sume 16 000 €...

4.   Okresný   súd   v Skalici   je   povinný   zaplatiť...   všetky   trovy   konania   a právneho zastúpenia...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listami sp. zn. Spr. 1531/2010 z 8. decembra 2010 a zo   14.   marca   2011   a právny   zástupca   sťažovateľov   zaujal   stanovisko   k   uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 30. marca 2011.

4.1 Predseda okresného súdu okrem uvedenia chronológie úkonov vo veci vo svojom vyjadrení   zdôraznil   náročnosť   vykonávaného   znaleckého   dokazovania,   aj   v dôsledku ktorého vec nie je dosiaľ právoplatne skončená: „Konanie nie je stále skončené, nie je to však nečinnosťou súdu, čo je zrejmé aj z vykonávania úkonov v krátkom časovom odstupe podľa   chronologického   prehľadu...   Dĺžka   konania   je   spôsobená   predmetom   konania, ktorým   je   ochrana   vlastníckeho   práva...   Keďže   sa   jedná   o nehnuteľnosti   a návrhom navrhovatelia   žiadali   určiť,   kadiaľ   vedie   hranica   medzi   ich   nehnuteľnosťami   a súd nedisponuje   takými   odbornými   vedomosťami,   aby   mohol túto   otázku   vyriešiť   sám,   bolo potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcami z príslušných odborov a odvetví, pričom zo znaleckých posudkov je tiež zrejmé, že sa jedná o zložitú vec nielen z hľadiska právneho, ale aj časovo náročného pri získavaní podkladov k vypracovaniu toho ktorého znaleckého posudku, čo tiež ovplyvňuje dĺžku súdneho konania. K dĺžke konania prispeli aj námietky účastníkov voči osobám jednotlivých znalcov, čo je tiež zrejmé z prehľadu úkonov súdu   a prejavov   účastníkov   v ňom   zachytených.   Znalecké   posudky   sa   značne   odlišovali v záveroch..., čo vyvolávalo potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania, vykonávaného buď na   návrh   účastníka   alebo   vyplývajúce   z potreby   súdu   riešiť   rozporné   znalecké   posudky a z toho   plynúce   nejednoznačné   závery   pre   rozhodnutie   o návrhu.“ Vzhľadom   na už uvedené   skutočnosti   zdôraznil   neopodstatnenosť   podanej   sťažnosti   na   ústavnom   súde, keďže „... sa nejedná o prieťahy súdu v konaní...“.

4.2 Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 30. marca 2011, ktorým reagoval na vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu,   potvrdil   prieťahy   v konaní   okresného   súdu a s poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva dôvodil tým, že „1/... navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem v danej veci, čo potvrdil aj Krajský súd v Trnave, takisto v danom prípade nemôžeme hovoriť o zložitosti veci,   pretože   existuje   nespočetné   množstvo   judikátov   ohľadom   vlastníckeho   práva a o určovaní   hraníc   medzi   pozemkami...   a návrhy   tohto   typu   tvoria   štandartnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a samo   osebe   dĺžka   17-tich   rokoch   konania, nemôže   ospravedlniť   ani   to,   keby   vec   bola   z hľadiska   právnej   alebo   skutkovej   stránky zložitá...

2/... navrhovatelia sa vždy zúčastňovali pojednávaní za účelom rýchleho skončenia veci,   na   výzvy   Okresného   súdu   skalica   reagovali   v určených   lehotách   a sťažnosťami podanými predsedovi súdu sa domáhali odstránenia prieťahov v konaní.

3/... konanie možno označiť za neefektívne, nehospodárne poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní ako celok. Aj keď sa priebeh od podania návrhu javí na uskutočnené úkony ako relatívne plynulý, množstvo vykonávaných úkonov, uskutočnených pojednávaní, vykonané znalecké dokazovanie a čakanie po toľkých rokoch na rozhodnutie ROEpu vo veci preukazuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.“.

5. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 3 C/25/2008 ústavný súd zistil:Sťažovatelia   12.   decembra   1994   podali   na   súde   žalobu   o určenie   hranice nehnuteľnosti, ktorá bola zaevidovaná najskôr pod sp. zn. Nc 1870/94 a neskôr pod sp. zn. 9 C 23/1995. Súd vykonal vo veci tieto úkony:

- 10. januára a 27. januára 1995 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na odstránenie nedostatkov podania,

-   23.   marca   1995   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   doplnenie žalobného návrhu zaslaním písomných podkladov,

- 20. marca 1995 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľov o nariadenie termínu pojednávania,

- 27. marca 1995 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľov o nariadenie termínu pojednávania,

- 11. apríla 1995 súd nariadil termín pojednávania na 3. máj 1995,

- 24., 25., 26. a 27. apríla 1995 boli súdu doručené vyjadrenia odporcov k návrhu a vyjadrenia dožiadaných štátnych orgánov,

- 3. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie súdu vo veci,

- 24. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie súdu vo veci, po výsluchu svedkov bolo odročené na neurčito,

- 1. júna 1995 bola sudkyňou súdu vypočutá odporkyňa v 3. rade v psychiatrickej liečebni,

- 12. júna 1995 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,

- 10. júla 1995 súdom ustanovený znalec Ing. H. požiadal súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku zo zdravotných dôvodov,

- 1. augusta 1995 súdom ustanovený znalec požiadal o zbavenie povinnosti podať znalecký posudok vo veci z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu,

- 3. augusta 1995 súd ustanovil ďalšieho znalca, a to Ing. J. K.,

-   24.   augusta   1995   súdom   ustanovený   znalec   Ing.   K.   požiadal   súd   o zbavenie povinnosti vykonať znalecké dokazovanie zo zdravotných dôvodov,

-   16.   októbra   1995   súd   vyzval   ustanoveného   znalca   Ing.   K.   na   vyjadrenie   sa k predpokladanému času trvania práceneschopnosti,

- 31. októbra   1995 bolo súdu   doručené písomné vyjadrenie ustanoveného znalca Ing. K.,   ktorým   oznámil   svoju   trvalú   zdravotnú   indispozíciu   na vykonanie   znaleckého dokazovania v predmetnej veci,

- 7. novembra 1995 súd nariadil termín pojednávania vo veci na 10. november 1995 z naliehavého úradného záujmu,

-   10.   novembra   1995   súd   prerušil   konanie   vo   veci   z   dôvodu   neukončeného dedičského konania po odporcovi F. M.,

-   v dňoch   4.   januára,   26.   januára   1996,   22.   februára   1996,   10.   mája   1996 a 4. novembra   1996   vyzval   súd   Notársky   úrad   JUDr.   E.   D.   na   oznámenie   ukončenia dedičského konania,

- 16. septembra 1996 a 2. decembra 1996 právny zástupca navrhovateľov požiadal súd o pokračovanie v konaní,

- 5. februára 1997 súd pokračoval v konaní a ustanovil ďalšieho znalca Ing. M., - 30. apríla 1997 súd rozhodol o ustanovení ďalšieho znalca Ing. M. M.,

- 27. mája 1997 súd zaslal spisový materiál znalcovi Ing. M. M.,

- 26. augusta 1997 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. M. M.,

- 16. októbra 1997 sa uskutočnila obhliadka nehnuteľnosti na mieste, bola spísaná zápisnica na mieste,

- 17. novembra 1997 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľov, ktorým žiadal o rozšírenie návrhu,

- 25. novembra 1997 bola súdu doručená správa z Obecného úradu v R. o úmrtí J. M.,

-   4.   decembra   1997   súd   uskutočnil   pojednávanie   vo   veci,   rozhodol   o zastavení konania vo   vzťahu   k odporcom   v I.   rade   a III.   až VII.   rade,   pripustil   rozšírenie   žaloby o sumu 17 000 Sk,

8. januára 1998 sa na súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom rozhodol o zastavení konania a vec postúpil Okresnému úradu v Skalici,

- 2. júla 1998 najvyšší súdu rozhodol o právomoci okresného súdu,

- 22. októbra 1998 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 25. november 1998,

- 20. novembra 1998 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania a odročil vec na neurčito,

- 1. decembra 1998 okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. december 1998,

- 16. decembra 1998 okresný súd uskutočnil pojednávanie vo veci a následne vec odročil na neurčito,

- 11. januára 1999 okresný súd ustanovil ďalšieho znalca Ing. P. J.,

-   2.   februára   1999   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o zloženie preddavku,

- 12. februára 1999 okresný súd rozhodol o poskytnutí preddavku znalcovi Ing. J.,

- 19. mája 1999 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok znalca Ing. J.,

- 21. mája 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 11. jún 1999,

- 11. júna, 9. júla a 12. júla 1999 boli na okresnom súde uskutočnené pojednávania vo veci a bolo vyhlásené rozhodnutie okresného súdu o žalobe,

-   13.   augusta   1999   rozhodla   predsedníčka   okresného   súdu   o predĺžení   lehoty   na písomné vypracovanie rozhodnutia,

- 8. septembra 1999 okresný súd doručoval rozhodnutie,

- 24. septembra 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie proti rozhodnutiu súdu,

-   21.   decembra   1999   bol   spisový   materiál   predložený   Krajskému   súdu   v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- 15. februára 2000 Krajský súd v Trnave rozhodol o podanom odvolaní, rozhodnutie okresného súdu zrušil,

- 9. marca 2000 bol okresnému súdu doručený spisový materiál z Krajského súdu v Trnave,

- 13. marca 2000 bolo doručované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a výzva okresného súdu na opravu žalobného návrhu,

- 28. marca 2000 bol okresnému súdu doručený upravený petit žalobného návrhu,

- 11. apríla 2000 okresný súd nariadil termín pojednávania na 4. máj 2000,

- 25. apríla 2000 okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 11. máj 2000 z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu odporcu,

- 11. mája 2000 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie vo veci, následne bolo odročené na neurčito pre účely znaleckého dokazovania,

- 15. mája 2000 okresný súd ustanovil ďalšieho znalca Ing. O. P.,

- 14. júna 2000 okresnému súdu boli doručené námietky proti ďalšiemu znaleckému dokazovaniu právnym zástupcom odporcu,

-   15.   júna   2000   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   právneho   zástupcu navrhovateľov proti povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania,

-   23.   júna   2000   okresnému   súdu   boli   doručené   námietky   právneho   zástupcu navrhovateľov proti ďalšiemu znaleckému dokazovaniu,

- 29. júna 2000 spis okresného súdu bol predložený Krajskému súdu v Trnave,

- 21. júla 2000 Krajský súd v Trnave rozhodol o zmene prvostupňového rozhodnutia okresného súdu,

- 31. júla 2000 spisový materiál spolu s rozhodnutím krajského súdu bol doručený na okresný súd,

- 3. novembra 2000 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie vo veci, bola nariadená obhliadka na mieste nehnuteľnosti na 27. november 2000,

- 24. novembra 2000 okresný súd oznámil zrušenie termínu obhliadky na mieste,

-   11.   decembra   2000   okresný   súd   oznámil   nový   termín   obhliadky   na   mieste nehnuteľnosti na 11. január 2001,

- 11. januára 2001 okresný súd vykonal dokazovanie ohliadkou nehnuteľnosti na mieste,

-   25.   januára   2001   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie   vo   veci,   nariadil dokazovanie kartografickým ústavom,

- 5. apríla 2001 okresný súd ustanovil znalca z odboru kartografie Ing. L. G.,

- 27. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené nesúhlasné stanovisko právneho zástupcu navrhovateľov k znaleckému dokazovaniu z odboru kartografie Ing. G.,

- 7. mája 2001 okresný súd nariadil termín pojednávania na 1. jún 2001 a vyžiadal si písomné podklady formou dožiadaní,

- 1. júna 2001 sa na okresnom súde konalo pojednávanie vo veci,

- 10. augusta 2001 okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. október 2001,

- 12. októbra 2001 sa na okresnom súde konalo pojednávanie vo veci,

- 28. januára 2002 nariadil okresný súd termín pojednávania vo veci na 8. február 2002,

- 8. februára 2002 sa na okresnom súde konalo pojednávanie vo veci, okresný súd rozhodol   uznesením   o zamietnutí   návrhu   na   vykonanie   dôkazu   CD   predloženým navrhovateľmi na pojednávaní, následne bolo odročené na neurčito,

-   10.   apríla   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   právneho   zástupcu navrhovateľov,

-   17.   apríla   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu odporcu,

- 25. apríla 2002 bol spisový materiál spolu s prekladacou správou predložený na Krajský súd v Trnave,

-   28.   júna   2002   krajský   súd   rozhodol   o zrušení   prvostupňového   rozhodnutia okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie,

- 9. augusta 2002 bolo uznesenie krajského súdu doručené na okresný súd,

-   19.   novembra   2002   okresný   súd   doručoval   uznesenie   krajského   súdu   a   vyzval navrhovateľa na označenie programu na vykonanie dôkazu na CD nosiči,

- 13. januára 2003 okresný súd opakoval svoju výzvu,

-   27. januára 2003 bolo okresnému súdu   doručené   písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k možnosti vykonania dôkazu na CD nosiči,

-   4.   apríla   2003   okresný   súd   opätovne   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov na doplnenie petitu žaloby,

- 11. apríla 2003 bola okresnému súdu prostredníctvom najvyššieho súdu doručená sťažnosť navrhovateľov na prieťahy v konaní,

-   24.   apríla   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľov, ktorým doplnil petit žalobného návrhu v zmysle pokynu súdu,

- 5. júna 2003 predseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu,

- 11. júla 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. júl 2003, - 24. júla 2003 bol okresným súdom nariadený termín pojednávania zrušený,

- 11. septembra 2003 bolo uskutočnené pojednávanie okresného súdu, bol vyhlásený rozsudok, žaloba bola zamietnutá,

- 2. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu,

- 26. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov,

- 31. marca 2004 bol spisový materiál doručený na krajský súd,

- 29. júna 2004 krajský súd rozhodol, zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu,

- 22. júla 2004 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené na okresný súd,

- 18. apríla 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 4. máj 2005,

- 4. mája 2005 sa na okresnom súde konalo pojednávanie pre účely realizácie dôkazu na CD nosiči, realizácia dôkazu bola neúspešná, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

-   v období   od   4.   mája   2005   do   12.   septembra   2005   okresný   súd   skúmal a zabezpečoval podmienky realizácie dôkazu na CD nosiči,

- 12. septembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. september 2005,

- 27. septembra 2005 a 28. septembra 2005 bolo uskutočnené pojednávanie vo veci, následne bolo odročené pre účely znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie, - 30. novembra 2005 okresný súd doručoval V. v B. (ďalej aj „ústav“) spisový materiál,

- 10. januára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť ústavu o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku,

- 28. februára 2006 V. v B. vypracoval znalecký posudok,

- 8. marca 2006 bol znalecký posudok ústavu doručený okresnému súdu,

- 13. novembra 2006 okresný súd nariadil   termín pojednávania na 12. december 2006,

- 12. decembra 2006 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie vo veci, bolo odročené na neurčito pre účely vypracovania geometrického plánu,

-   14.   decembra   2006   okresný   súd   ustanovil   V.   v B.   pre   účely   vypracovania geometrického plánu,

-   9.   marca   2007   okresný   súd   zaslal   ústavu   spisový   materiál   na   vypracovanie znaleckej úlohy,

- 15. mája 2007 bol spisový materiál doručený ústavu,

- 6. septembra 2007 bol okresnému súdu doručený spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudku,

- 13. mája 2008 okresný súd ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. J. V.,

- 5. decembra 2008 znalec Ing. J. V. požiadal o jednoznačné stanovenie úloh pre znalca,   podmienky   výkonu   znaleckej   činnosti,   poskytnutie   zálohy   a upravenie   ďalších podmienok,

- 5. februára 2009 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku znalcom,

- 22. apríla 2009 okresný súd rozhodol o uložení poriadkovej pokuty znalcovi,

- 18. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca,

- 1. júna 2009 bol spisový materiál predložený na krajský súd,

- 26. augusta 2009 krajský súd rozhodol o odmietnutí odvolania znalca Ing. V.,

- 8. septembra 2009 bol spisový materiál vrátený na okresný súd,

- 6. novembra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. december 2009,

-   9.   decembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie   okresného   súdu,   následne   bolo odročené na neurčito z dôvodu pokračovania v znaleckom dokazovaní Ing. V.,

-   11.   februára   2010   okresný   súd   ustanovil   ďalšieho   znalca   Ing.   R.   W.   z dôvodu nespolupráce Ing. V. so súdom,

- 22. apríla 2010 okresný súd zaslal spisový materiál znalcovi Ing. W.,

- 28. júla 2010 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku,

-   6.   augusta   2010   znalec   Ing.   W.   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku,

-   17.   augusta   2010   okresný   súd   rozhodol   o predĺžení   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku,

-   28.   novembra   2010   okresným   súdom   ustanovený   znalec   Ing.   W.   vypracoval znalecký posudok,

- 2. decembra 2010 bol znalecký posudok doručený okresnému súdu,

8. decembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 16. február 2011,

-   16.   februára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie   okresného   súdu,   následne   bolo odročené na neurčito z dôvodu rozhodnutia o pripustení, resp. nepripustení zmeny návrhu a pre účely vyžiadania správy podľa návrhu právneho zástupcu odporcu.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhali   vyslovenia   porušenia   základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   zmien   (ďalej   aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a   rozhodnutá.   Sudca   je podľa   §   117   ods.   1   OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom   je občianskoprávny spor   spočívajúci v rozhodovaní   o určení hranice   nehnuteľnosti,   ktorý   začal   podaním   žaloby   na   súde   12.   decembra   1994 sťažovateľmi.   Vychádzajúc predovšetkým   z obsahu spisu   okresného   súdu   v napadnutom konaní   a   jeho   postupu   s prihliadnutím   na   nutnosť   znaleckého   dokazovania   možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie a v tomto smere je možné súhlasiť s názorom okresného súdu vyjadreným v liste jeho predsedu zo 14. marca 2011: „Keďže   sa   jedná   o nehnuteľnosti   a návrhom   navrhovatelia   žiadali   určiť,   kadiaľ   vedie hranica medzi ich nehnuteľnosťami a súd nedisponuje takými odbornými vedomosťami, aby mohol túto otázku vyriešiť sám, bolo potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie...“ Samotnú   skutkovú   náročnosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní. Po právnej stránke ide o vec, ktorá   patrí   k štandardnej   agende   všeobecných   súdov,   ktorá   je   aj   podporne   ustálená množstvom predošlých rozhodnutí súdov ako k tomu aj poznamenali samotní sťažovatelia: „...   existuje   nespočetné   množstvo   judikátov   ohľadom   vlastníckeho   práva   a o určovaní hraníc   medzi   pozemkami...   a návrhy   tohto   typu   tvoria   štandartnú   súčasť   rozhodovacej činnosti   všeobecných   súdov   a samo   osebe   dĺžka   17-tich   rokoch   konania,   nemôže ospravedlniť ani to, keby vec bola... zložitá.“

11.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovali   na pokyny   okresného   súdu   súvisiace   napr.   s doplnením   žalobného návrhu, so zložením preddavkov na trovy znaleckého dokazovania, taktiež sami predkladali návrhy a aktívne vystupovali v konaní, ako keď svojimi podaniami z 20. marca 1995, 27. marca 1995, 16. septembra 1996 a 2. decembra 1996 urgovali už postup v konaní súdu a osobitnou sťažnosťou na prieťahy doručenou 11. apríla 2003 predsedovi okresného súdu sa dožadovali promptného postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu sa vo svojom   písomnom   vyjadrení   zo   17.   mája   2010   k podanej   sťažnosti   obmedzil   iba   na upovedomenie o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania a po jeho ukončení o nariadení ďalšieho   pojednávania   súdu „Po   vypracovaní   znaleckého   posudku   bude   vo   veci   ihneď vytýčené pojednávanie.“.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru),   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní   skutočnosti,   či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania v trvaní takmer 17 rokov, z ktorej pripadá na konanie okresného súdu v napadnutom konaní doba viac ako 12 rokov, mali za následok zistenie prieťahov, pretože okresný súd nevykonával priebežne   úkony   smerujúce   k   rýchlemu   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa sťažovatelia nachádzali. Ústavný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľov, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne, teda nezvolil si taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovatelia obrátili na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd ich z hľadiska celkového času vykonával nesústredene a neefektívne, a to najmä pri znaleckom dokazovaní, ktoré je/bude potrebné na jeho konečné rozhodnutie vo veci. S ohľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo v napadnutom konaní nariadené súdom už 12. júna 1995 a ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu pribral súd a okresný súd do konania až deviatich znalcov vrátane V. v B. a po poslednom pojednávaní uskutočnenom 16. februára 2011 okresný súd opätovne odročil pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu   ďalšieho   odborného   skúmania   podkladov   pre rozhodnutie, ako aj s prihliadnutím na zdĺhavú komunikáciu okresného súdu so znalcami napr.   pri   odovzdávaní   súdneho   spisu   znalcom   poštovou   prepravou   a prostredníctvom dožiadaného súdu, nedostatočne formulovanými otázkami pre znalca a stanovení obsahu a rozsahu jeho činnosti (ako to bolo napr. pri Ing. V.), ako aj tolerovaním viacerých období nečinnosti ustanoveného znalca (ako to bolo napr. pri V. v B., ktorý v druhom prípade spisový   materiál   vrátil   bez   vypracovania   znaleckého   posudku,   resp.   jeho   doplnenia), nemožno   považovať   za   sústredenú   činnosť   okresného   súdu   v konaní   pri   vykonávaní znaleckého   dokazovania.   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   znalecké   skúmanie   v predmetnej právnej   veci   sťažovateľov   trvá   v podstate   rovnako   dlhú   dobu   ako   samotné   namietané konanie   pred   súdmi   prvej   inštancie,   pričom   okresný   súd   má   k dispozícii   niekoľko znaleckých posudkov vrátane výsluchov znalcov na pojednávaniach súdu, ktoré sú/môžu byť podkladom   pre   jeho   rozhodnutie,   pričom   na   efektívnosť   vykonávaného   znaleckého dokazovania   poukazovali   aj   samotní   sťažovatelia,   ako   aj   odporcovia/odporca   napr. v podaniach zo 14. júna 2000 a 23. júna 2000, v ktorých súhlasne brojili proti ďalšiemu nariadenému znaleckému dokazovaniu Ing. O. P., a k málo produktívnej komunikácii so znalcami dochádzalo už v postupe súdu, ktorý potrebu znaleckého skúmania a možnosti jej realizácie znalcom vopred neprekonzultoval (ako to bolo pri Ing. H. a Ing. K.). Neefektívna činnosť okresného súdu sa ďalej prejavovala napr. aj v technickom zabezpečovaní dôkazu na CD nosiči, ktorý na pojednávaní uskutočnenom 8. februára 2002 okresný súd najprv zamietol   a následne   z dôvodu   zrušenia   svojho   rozhodnutia   krajským   súdom   pristúpil k zabezpečovaniu podmienok výkonu jeho realizácie, ku ktorej došlo až na pojednávaní okresného   súdu   v   dňoch 27.   a   28.   septembra   2005,   ako   aj   opakovaním   vykonaných dôkazov,   napr.   obhliadkou   predmetu   konania   priamo   na   mieste,   ktorá   sa   po   prvýkrát uskutočnila   16.   októbra   1997   a   opakovane 11.   januára 2001.   Ústavný   súd   k uvedeným zisteniam dodáva,   že   z pohľadu   konečného   rozhodnutia   vo veci   málo efektívna   činnosť okresného súdu až jeho neschopnosť z časového hľadiska hospodárne a plynule pokračovať v konaní aj účelným a komplexným znaleckým dokazovaním a aj ďalšími Občianskeho súdneho   poriadku   predpokladanými   dôkaznými   prostriedkami   a toto   ukončiť kvalifikovaným rozhodnutím, charakterizuje konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3 C/25/2008 ako celok. Na uvedenom konštatovaní ústavného súdu nemení nič ani jeho zistenie,   že   súdy   zúčastnené   na   rozhodovaní   v napadnutom   konaní   vykonali   spolu 20 pojednávaní, pribrali celkovo 9 znalcov z odboru geodézie a kartografie stále s novými ďalšími úlohami, ako aj skutočnosť,   že okresný   súd dvakrát aj v merite veci   rozhodol, pričom   v obidvoch prípadoch bolo jeho rozhodnutie nadriadeným krajským súdom, ako súdom odvolacím zrušené a vec bola vrátená na opätovné konanie a rozhodnutie.

12.   K tvrdeniu   odporcu   (bod   4.1),   podľa   ktorého   prieťahy   v konaní   boli/sú determinované „... predmetom konania, ktorým je ochrana vlastníckeho práva... o ktorom navrhovatelia tvrdia, že im do neho zasahuje odporca... a návrhom navrhovatelia žiadali určiť, kadiaľ vedie hranica medzi ich nehnuteľnosťami a súd nedisponuje takými odbornými vedomosťami, aby mohol túto otázku vyriešiť sám, bolo potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie   znalcami   z príslušných   odborov   a odvetví,   pričom...   sa   jedná   o zložitú   vec nielen   z hľadiska   právneho,   ale   aj   časovo   náročného   pri   získavaní   podkladov k vypracovaniu toho ktorého znaleckého posudku... “, ústavný súd uvádza, že podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (účinného do 31. augusta 2004) sú znalci povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. V   zmysle   §   17   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 263/1996   Z. z.,   ktorou   sa   vykonáva   zákon   č. 36/1967 Zb.   o znalcoch   a   tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri vyžiadaní znaleckého alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má   úkon   vykonať.   Pred   uložením   lehoty   podľa   okolností   treba   so   znalcom   alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať. Obdobne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   účinný   od 1. septembra   2004   (ďalej   len   „zákon o znalcoch,   tlmočníkoch   a prekladateľoch“)   v   §   16   ods.   2   písm.   b)   ukladá   znalcovi povinnosť   vykonávať   znaleckú   činnosť   riadne   a   v   určenej   lehote.   Okresný   súd   ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pred vykonaním   úkonu   znaleckej   činnosti   prekonzultovať   so   znalcom   znalecké   otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktorými mu zákon umožňoval odstránenie prieťahov v konaní.

13.   Ústavný   súd   už   iba   pripomína,   že   nedostatočné   personálne   obsadenie súdu, nadmerné množstvo vecí či iné prekážky nesubjektívnej povahy mohli len dočasne a v obmedzenej miere ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (m.   m. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou/nečinnosťou alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

15. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Sťažovatelia   žiadali   priznať   primerané finančné zadosťučinenie v sume po 16 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

17.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom   na doterajšiu   celkovú dĺžku konania pred súdom a okresným súdom v trvaní takmer 17 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľov, celkovo neefektívny postup okresného súdu pri vykonávaní znaleckého dokazovania, čo sa v konečnom   dôsledku   prejavilo   aj   v trovách   znaleckého   dokazovania,   ako   aj   zdĺhavým výkonom, napr. dôkazu na CD nosiči, ktorého podmienky okresný súd zabezpečoval tri roky, a opakovaním už vykonaných dôkazov, napr. obhliadkou predmetu konania priamo na mieste s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy po 12 000 € obidvom sťažovateľom za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že konanie na okresnom súde trvá od 2. júla 1998, keď   o jeho   právomoci   na   konanie   rozhodol   najvyšší   súd   v celkovej   dobe   presahujúcej 12 rokov konania. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom pozostávajúce   z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2010 (prevzatie   a príprava   zastupovania   a   písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu). Vychádzal   pritom   z vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) predstavuje celkovú sumu 303,31 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4. Ďalšími úkonmi právneho zástupcu sťažovateľov ako doplnenie podanej ústavnej   sťažnosti   z 22.   novembra   2010   a jeho   písomné   vyjadrenie   z 30.   marca   2011 k stanovisku predsedu okresného súdu z 8. decembra 2010 a 14. marca 2011 nevyhodnotil ústavný súd ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

19. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   sa   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011