znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 17/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť AGADOS Slovakia, s. r. o., so sídlom P., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 28 Cb 162/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 162/02 porušil právo AGADOS Slovakia, s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   Cb   162/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   AGADOS   Slovakia,   s.   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   AGADOS   Slovakia,   s.   r.   o., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 8 416 Sk (slovom osemtisícštyristošestnásť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej na účet advokáta JUDr. M. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2005 č.   k.   I. ÚS   17/05-8 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť AGADOS Slovakia, s. r. o., so sídlom P. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 162/02.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že „Dňa   16.   4.   2002   bol   navrhovateľom   podaný   na Okresnom   súde   Bratislava   I návrh   proti   odporcovi:   KOOPERATIVA   poisťovňa,   a.   s., so sídlom B., na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 23.920,20 Sk s príslušenstvom, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť žalobcovi sumu 23.920,20 Sk, úroky z omeškania v sume 0,05 % denne za každý deň omeškania počítaný od 25. 10. 2001, súdny poplatok ako aj trovy právneho zastúpenia a paušálnu odmenu spolu v sume 3.540,- Sk. (...) Dňa 4. 6. 2002 vydal Okresný súd Bratislava I platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sumu 23.920,20 Sk spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň od 25.   10.   2001   až   do   zaplatenia,   trovy   konania   vo   výške   1.195,-   Sk   a náklady   právneho zastúpenia vo výške 3.540,- Sk. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor,   ktorým   sa   domáhal,   aby   súd   predmetný   platobný   rozkaz   zrušil,   vo   veci   vytýčil pojednávanie a žalobu ako neodôvodnenú zamietol (...). Navrhovateľ, svojím vyjadrením k odporu zo dňa 7. 10. 2002, s týmto tvrdením nesúhlasil (...).

Keďže   od posledného   úkonu   v konaní,   t.   j.   od   vyjadrenia   navrhovateľa k odporu uplynulo   viac   ako   osem   mesiacov,   navrhovateľ   podal   dňa   9.   6.   2003   na   Okresný   súd Bratislava I žiadosť o nariadenie pojednávania. Vzhľadom na to, že tejto žiadosti nebolo vyhovené,   bola   dňa   17.   10.   2003   podaná   navrhovateľom   predsedovi   Okresného   súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní. Vzhľadom na to, že súd nereagoval ani na túto sťažnosť,   bola   dňa   31.   4.   2004   navrhovateľom   podaná   opätovná   žiadosť   o urýchlenie konania   a nariadenie   pojednávania,   avšak   aj   táto   žiadosť   ostala   do   dnešného   dňa   bez odozvy. (...)

Nakoľko Okresný súd Bratislava I do dnešného dňa v právnej veci navrhovateľa: AGADOS Slovakia, s. r. o., P. proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., so sídlom B., o zaplatenie 23.920,20 Sk s príslušenstvom, vo veci samej po dobu viac ako rok a pol od posledného úkonu nerozhodol ani nevytýčil prvé pojednávanie, porušuje tým ústavné právo navrhovateľa v zmysle článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. (...)

Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ navrhuje, aby Ústavný súd vydal tento nález:

1. Nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   I v právnej   veci   navrhovateľa:   AGADOS Slovakia,   s.   r.   o.   (...)   proti   odporcovi:   KOOPERATIVA   poisťovňa,   a.   s.   (...), o zaplatenie 23.920,20 Sk s príslušenstvom, sp. zn. 28 Cb 162/02, bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu, aby v predmetnej právnej veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške 10.000,- Sk“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom Mgr. M. L., listom z 23. februára 2005 sp. zn. Spr. 2163/03 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. marca 2005.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné skutočnosti: „V   úvode   svojho   vyjadrenia   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   netrvám   na   ústnom prejednaní prijatej ústavnej sťažnosti.

Tvrdenia sťažovateľa sú pravdivé, okrem ním uvádzanej skutočnosti, a to, že súd mu neposlal odpoveď na jeho sťažnosť. V prílohe Vám zasielam kópiu odpovede na sťažnosť.“Z uvedenej odpovede podpredsedníčky súdu JUDr. I. H. vyplýva:„ Odpoveď na sťažnosť: (...) bola mi doručená Vaša sťažnosť zo dňa 14. 10. 2003. Vo veci som nezistila subjektívne zavinený prieťah v konaní. Zákonná sudkyňa ma informovala, že vo veci vytýči termín pojednávania na január alebo február 2004“.

2. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) Aj z vyjadrenia odporcu je teda zrejmé, že v predmetnom konaní na Okresnom súde   Bratislava   I nekonaním   odporcu   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a teda   k porušeniu ústavného   práva   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov. Skutočnosť, či bola v danom prípade navrhovateľa doručená odpoveď odporcu na   sťažnosť   navrhovateľa   na   prieťahy   v konaní,   považuje   navrhovateľ   v danej   veci   za právne irelevantnú.   (...) oznamuje navrhovateľ súdu,   že netrvá na ústnom pojednávaní, nakoľko ústne pojednávanie v danej veci nie je nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci.“

Sťažovateľka,   ktorá   je   platiteľkou   dane   z pridanej   hodnoty   oznámila   ústavnému súdu, že si „uplatňujem trovy právneho zastúpenia vo výške 8 415,70 Sk (...) za dva úkony právnej služby. (...) Trovy právneho zastúpenia žiadam uhradiť na účet“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 Cb 162/02:

Dňa 16.   apríla   2002   doručila   obchodná   spoločnosť   AGADOS   Slovakia,   s.   r.   o., okresnému súdu proti obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. (ďalej len „odporkyňa“), návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 23 920,20 Sk.

Dňa 14. mája 2002 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 10. júna 2002 súd vydal platobný rozkaz. Dňa 26. júna 2002 odporkyňa doručila súdu odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 28. júna 2002 vydal súd uznesenie, ktorým uložil odporkyni zaplatiť súdny poplatok.

Dňa 29. júla 2002 bola vec prevedená do registra Cb pod sp. zn. 28 Cb 162/02. Dňa 30 augusta 2002 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila odpor sťažovateľke na vyjadrenie.

Dňa 8. októbra 2002 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k odporu. Dňa 10. júna 2003 sťažovateľka požiadala súd o nariadenie pojednávania. Dňa   21.   februára   2004   konajúca   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby oznámila účastníkom konania, že predpokladané pojednávanie bude v druhom polroku 2005 alebo v prvom polroku 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie 23 920,20 Sk vedenom pod sp. zn. 28 Cb 162/02, v ktorom sťažovateľka   vystupuje   ako   navrhovateľka,   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   dĺžka   tohto   obchodnoprávneho   konania, podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný od 8. októbra 2002 až dosiaľ, pričom z oznámenia konajúcej sudkyne z 21. februára 2004 adresovaného   sťažovateľke   vyplýva,   že „predpokladané   pojednávanie   bude   v druhom polroku 2005 alebo v prvom polroku 2006“. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná (a prípadná nečinnosť v druhom polroku 2005 alebo prvom polroku 2006   nie   je   ústavne   konformným   spôsobom   odôvodnená),   pretože   počas   dvoch   rokov a piatich   mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného   súdu.   Oznámenie   okresného   súdu   o predpokladanom   termíne   pojednávania nezbavuje súd   zodpovednosti   za   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 10 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v požadovanej výške 10 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške zaokrúhlene 8 416 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 28. decembra 2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 3. marca 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk   (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľke suma 9340 a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný   paušál   150   Sk   (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu 11 991 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 398,20 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú zaokrúhlene celkove sumu 14 390 Sk. Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   a tieto   trovy vyčíslila v sume 8 415,70 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi   -   jej   priznal   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v požadovanej   výške (zaokrúhlene), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005