znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 169/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. C., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. C. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2012 doručená sťažnosť P. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.

2. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľ videl v tom, že hoci od začatia konania uplynulo viac ako 3 roky a 10 mesiacov, do podania sťažnosti vec nebola právoplatne skončená, a to aj napriek tomu, že 14. decembra 2011 podal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy, na ktorú zatiaľ odpoveď nedostal.  

3.   Sťažovateľ   preto   navrhol   ústavnému   súdu   prijať   nález,   v ktorom   skonštatuje porušenie označeného základného práva sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu, prikáže mu konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania 269,58 €.

4.   Po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   ju   musí   pre neprípustnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), a to z nižšie uvedených dôvodov.

5. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje procesný prostriedok na ochranu ústavným poriadkom zaručených základných práv a slobôd fyzickej (právnickej) osoby, ktorý je voči ostatným prostriedkom, ktoré slúžia jednotlivcovi na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Táto zásada je vyjadrená v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred jej podaním ústavnému súdu 19. marca 2012   podal   14.   decembra   2011   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v označenom konaní.

7. Ústavný súd však ustálene judikuje (I. ÚS 365/2011), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je v prvom rade poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám v primeranej dobe odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Sťažovateľ sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal necelé 3 mesiace potom, ako   podobnú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podal   predsedovi   súdu,   preto   ju   možno hodnotiť zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú)   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej (I. ÚS 365/2011).

9.   Postup   sťažovateľa   v okolnostiach   daného   prípadu   preto   nemožno   považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namietal,   tiež   vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v súlade   s pravidlami,   ktoré   s uplatnením daného   prostriedku   súvisia.   Nekonanie   týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom postupe   má   za   následok   nesplnenie   sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03).

10. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná, preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby po   splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   a v tomto   uznesení   uvedených   skutočností, sťažovateľ v prípade ďalších prieťahov na strane okresného súdu podal ústavnému súdu novú sťažnosť.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012