znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 169/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. A., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. S., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 CoE 2/08 z 28. februára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. A. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô vo d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. júna 2008 doručená   sťažnosť   J.   A.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoE 2/08 z 28. februára 2008.

Sťažovateľ vo svojej   sťažnosti   uviedol,   že sa   v postavení navrhovateľa (žalobcu) v rámci   občianskoprávneho   súdneho   konania   vedeného   pred   Okresným   súdom   Svidník (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 Er 390/2007 domáhal priznania nároku na náhradu za   bolesť   a za   sťaženie   spoločenského   uplatnenia   za   pracovný   úraz,   ktorý   utrpel   ako zamestnanec počas vykonávania práce v pracovnom pomere u zamestnávateľa (ďalej len „žalovaný“), v zmysle vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). O nároku   sťažovateľa   bolo   právoplatne   rozhodnuté,   suma   náhrady   za   bolesť   a náhrady za sťaženie   spoločenského   uplatnenia   bola   podľa   §   7   vyhlášky   z dôvodov   osobitného zreteľa   primerane   zvýšená   nad   sumu   240   000   Sk.   Sociálna   poisťovňa   svoju   viazanosť rozhodnutím súdu uznala a v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 1 CoE 2/08 sťažovateľovi vyplatila sumu 240 000 Sk. Sociálna poisťovňa pritom v priebehu celého súdneho konania nepopierala svoje povinnosti poistiteľa, iba tvrdila, že nie sú dôvody na to, aby sťažovateľovi priznala ako náhradu za bolesť vyššiu sumu, ako uvádzala vyhláška.

Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28. 2. 2008, sp. zn. 1 CoE 2/08 porušil právo   sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej   republiky   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 1 CoE 2/08 zo dňa 28. 2. 2008.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 6.732,-Sk do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   v predmetnej   veci   podal   aj   dovolanie Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky,   a to   7.   mája   2008,   práve   s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o právne dosiaľ neriešenú situáciu. Napriek tomu využíva svoje právo domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   i   na   ústavnom   súde.   Hlavným   dôvodom   je   najmä skutočnosť,   že   v prípade   odmietnutia   podaného   dovolania,   resp.   jeho   zamietnutia,   by sťažovateľ   nemohol   svoje   práva   uplatniť   na   ústavnom   súde   z dôvodu   uplynutia   lehoty na podanie sťažnosti.

Ústavné   súdnictvo   a právomoc   ústavného   súdu   sú   vybudované   predovšetkým na zásade   prieskumu   vecí   právoplatne   skončených,   v ktorých   protiústavnosť   nemožno napraviť   iným   spôsobom,   teda   predovšetkým   procesnými   prostriedkami   vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších   predpisov).   Ide   o   jeden   zo   základných   princípov,   ktoré   ovládajú   konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor,   že   v prípade   podania   mimoriadneho   opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti, je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou   meritórne nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009