znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 169/06-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť H. A. a O. A., R., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. K.,   B.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 31/91 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 31/91 p o r u š i l základné   právo   H.   A.   a O.   A.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   31/91 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. H. A. a O. A. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. H. A. a O. A. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Rimavská   Sobota p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokáta JUDr.   Ľ.   K.,   do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 10. mája 2006   č.   k.   I.   ÚS   169/06-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť H. A. (ďalej len „sťažovateľka“) a O. A. (ďalej   len   „sťažovateľ“   alebo   spoločne   „sťažovatelia“),   R.,   ktorou   namietali   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 31/91 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že 11. marca 1991 sťažovatelia podali okresnému súdu   žalobu,   ktorou   sa   domáhali   určenia   povinnosti   zastaviť   výstavbu   administratívnej budovy   a údržbárskeho   strediska   a odstrániť   stavbu   na   náklady   žalovaného   okresného stavebného bytového družstva a uplatnili si aj nárok na náhradu spôsobenej škody. Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   sudca,   ktorému   bola   vec   pridelená   na   prejednanie a rozhodnutie   nepostupuje v súlade   s právnymi predpismi   a ústavou,   čo   má za   následok výrazné   prieťahy   v   konaní.   Súdne   konanie   v predmetnej   veci   prebieha   od   roku   1991 a dosiaľ   nebolo   o nároku   navrhovateľov   právoplatne   rozhodnuté.   Sťažovatelia   sa sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní   z   28.   februára   2006   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov domáhali nápravy. Predsedníčka okresného súdu listom z 15. marca 2006 uznala, že k prieťahom skutočne došlo.Sťažovatelia ďalej uviedli, že „predmetná právna vec podľa nášho právneho názoru nie je zvlášť zložitá, vyžadovala si len posúdenie odborných otázok príslušnými znalcami, priebežnosť a efektívnosť v súdnom konaní. Účastníci konania vždy riadne a včas reagovali na výzvy súdu, predkladali a dopĺňali návrhy až na výnimku, ktorá bola spôsobená právnym zástupcom v priebehu roku 2004 a 2005.   Štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Sudca je teda zodpovedný za prípravu veci a rýchle prejednanie. Oneskorene vypracované znalecké posudky boli zapríčinené okolnosťami, ktoré mohol štát, resp. súd v rámci svojich zákonných možností ovplyvniť. Rovnako tak nečinnosť súdu po dobu niekoľkých rokov sú podstatné príčiny vzniknutých prieťahov. (...)

V posudzovanej právnej veci sa jedná o citlivý problém ochrany osobného majetku, rodinného   domu   a pozemku,   ktorému   právu   súd   neposkytol   v zmysle   podaného   návrhu primeranú resp. žiadnu právnu ochranu. Dôsledkom nečinnosti a nesprávnosti postupu je vybudovanie   neoprávnenej   stavby,   ktorej   mal   návrh   podaný   žalobcami   zabrániť. Nečinnosťou   súdu,   nesprávnymi   rozhodnutiami,   postupom   a prieťahmi   v konaní   došlo k vzniku nenapraviteľného následku, ktorým je trvalé poškodenie majetku navrhovateľov, spôsobené porušením základov domu a stále sa opakujúcimi trhlinami stien nehnuteľnosti, tienením záhrady a celkovým znehodnotením kvality bývania sťažovateľov.

Navrhovatelia napriek tomu, že využili zákonné možnosti ochrany svojho majetku nečinnosťou   súdu   došlo   k nenapraviteľným   následkom.   Vzhľadom   na   dĺžku   samotného konania aj sťažnosť podaná predsedovi Okresného súdu v Rimavskej Sobote už nemôže viesť k efektívnej ochrane ústavného práva sťažovateľov“.

Sťažovatelia   sa   domáhajú   aj   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v rozsahu 500 000   Sk,   ktoré   spočíva   v osobnej,   majetkovej   ujme   a v zhoršení   kvality   samotného bývania.

1.2 Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov H. A. a O. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v   Rimavskej   Sobote   sp.   zn.   8   C   31/1991 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Rimavskej Sobote sa prikazuje vo veci sp. zn. 8 C 31/1991 konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. A. a O. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk (...), ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný nahradiť H. A. a O. A. trovy právneho zastúpenia   v sume   5   788   Sk   (...)   na   bankový   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   Ľ.   K.   do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. D., listom z 3. júla 2006 sp. zn. Spr. 722/06 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 20. júla 2006.

2.1 Predsedníčka okresného súdu okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedla, že:

„(...)   Je   pravdou,   že   v tejto   právnej   veci   došlo   k prieťahom   v konaní,   ktoré   boli spôsobené aj tým, že vo veci rozhodovali traja zákonní sudcovia. Tieto prieťahy však boli spôsobené aj nečinnosťou predošlého právneho zástupcu navrhovateľov, ktorý nereagoval na výzvy súdu takmer dva roky.   Súčasne Vám oznamujem,   že netrvám na tom,   aby sa o prijatej sťažnosti konalo súdne pojednávanie (...).“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľov   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„(...)   Prehlasujeme,   že   netrváme na tom,   aby sa v predmetnej   veci   konalo   ústne pojednávanie.

K vyjadreniu   predsedníčky   Okresného   súdu   v Rimavskej   Sobote   uvádzame,   že z chronológie   jednotlivých   úkonov   nepochybne   vyplývajú   prieťahy   v konaní,   ktoré v rozhodnej   miere   boli   zavinené postupom súdu.   Pani   predsedníčka   okresného   súdu vo vyjadrení poukazuje na prieťahy, ktoré vznikli v období od 17. 8. 1992 až 10. 8. 1993 a tieto ospravedlňuje nedostatočnou súčinnosťou správneho orgánu – Obvodného úradu životného prostredia   v R.   súvisiacu   s nepredložením   spisu.   Nesúčinnosť   štátnych   orgánov   a ich nedostatočná   spolupráca nemôžu   ospravedlniť   súd za   jeho   nečinnosť.   Súd   má   dostatok zákonných možností na nápravu a je povinný ich v prípade potreby použiť. V posudzovanom prípade ale súd tak viac krát nevykonal. Vo vyjadrení pani predsedníčky sa ďalej uvádza, že navrhovatelia boli vyzvaní na opravu a doplnenie návrhu prípisom zo dňa 29. 9. 1993 a návrh doplnili dňa 3. 12. 1993. Následne podali odvolanie proti uzneseniu o čiastočnom oslobodení   od   súdneho   poplatku,   o ktorom   rozhodoval   odvolací   súd   dňa   25. 4. 1994. Účastníci   v konaní   v primeranej   lehote   doplnili   návrh   na   konanie,   využitie   práva   na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu súdu je ich zákonné procesné právo, na ktoré nemôže byť nahliadané ako na neúčelné a neodôvodnené úkony spôsobujúce prieťahy v konaní. Navrhovatelia v konaní sú dôchodcovia, ktorých vysoké súdne poplatky súvisiace s obranou   ich   základného   práva   na   ochranu   vlastného   majetku   neprimerane   finančne zaťažujú.   Z ďalšieho   vyjadrenia   pani   predsedníčky   vyplýva,   že   súd   nariadil   znalecké dokazovanie dňa 7. 9. 1994 a znalecký posudok bol súdu doručený 2. 12. 1994. Napriek podaniu rozširujúceho návrhu navrhovateľmi súd vo veci neprávoplatne rozhodol až dňa 26. 1. 1996, keď pred týmto pojednávaním vykonal pojednávanie dňa 10. 1. 1996. Opätovne môžeme   konštatovať,   že   medzi   podaním   znaleckého   posudku,   rozšírením   návrhu a rozhodnutím uplynula doba jedného roka, v ktorom období bol súd nečinný. V mesiaci máj roku 1996 rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote Krajský   súd   v Banskej   Bystrici,   ktorý   rozsudok   zrušil   a vrátil   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Okresný súd v Rimavskej Sobote v predmetnej veci konal až dňa 18. 5. 1998, t. j. s odstupom dvoch rokov. Opätovne bolo vykonané znalecké dokazovanie   spojené   s prieťahom   pre   oneskorené   predloženie   znaleckého   posudku. V ďalšom konaní sa plne prejavila zdĺhavosť súdneho konania, keď právny zástupca menil návrh vzhľadom na plynutie času a zmenu skutkových okolností. Nasledujúce obdobie až do roku   2005   je   spojené   s nesystematickou   činnosťou   súdu   a ďalšími   prieťahmi   v konaní. Podrobne sme sa k otázke prieťahov v konaní vyjadrili v samotnej ústavnej sťažnosti, na ktorej trváme a rovnako tak zotrvávame na obsahu celej ústavnej sťažnosti.

V ústavnej sťažnosti sme si uplatnili trovy právneho zastúpenia. Trovy upresňujeme takto: odmena za jeden úkon právnej služby pred Ústavným súdom Slovenskej republiky 1/6 výpočtového základu, t. j. 2 730,- Sk a režijný paušál 164,- Sk. Celkovej účtujeme tri úkony právnej služby, prevzatie veci, vypracovanie návrhu a vyjadrenie k stanovisku predsedníčky Okresného súdu v Rimavskej Sobote a tri krát režijný paušál. Spolu 8 682,- Sk. Účtované podľa § 11 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pre prípad úspechu v konaní aj v časti finančného zadosťučinenia si uplatňujeme trovy podľa ustanovenia o tarifnej odmene § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, rovnako pre tri úkony právnej služby a tri krát režijný paušál.

Označujeme   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   Ľ.   K.,   B.,   na   ktorý   žiadame   trovy právneho zastúpenia poukázať (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 31/91 najmä po 15. februári 1993,   pretože   ústavný   súd   chráni   ústavnosť   spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993 (napr. I. ÚS 81/03):

Dňa   11.   marca   1991   sťažovatelia   podali   okresnému   súdu   proti   Okresnému stavebnému   bytovému   družstvu   R.   (ďalej   len   „žalovaný“)   žalobu   o určenie   povinnosti zastaviť výstavbu administratívnej budovy a dosiaľ vykonané stavebné práce odstrániť. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 31/91.

Dňa   15.   marca   1991   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 25. marca 1991 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie.Dňa 27. marca 1991 sťažovatelia uhradili súdny poplatok.Dňa   10.   apríla   1991   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 17. apríla 1991 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 23. apríl 1991.Dňa 17. apríla 1991 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie.Dňa 19. apríla 1991 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyjadrenie žalovaného doručila právnemu zástupcovi sťažovateľov na vyjadrenie.

Dňa 22. apríla 1991 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 23. apríl 1991.

Dňa 23. apríla 1991 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 8. mája 1991 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 17. máj 1991.Dňa 17. mája 1991 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ohliadky, určenia znalca a vypočutia navrhnutých svedkov.Dňa 29. mája 1991 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-30, ktorým určil termín ohliadky na 5. jún 1991.

Dňa 5. júna 1991 sa uskutočnila ohliadka daného miesta.Dňa 6. júna 1991 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala žalovaného na doručenie projektovej dokumentácie v lehote 5 dní.

Dňa 28. júna 1991 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-3, ktorým nariadil znalecké dokazovanie a za znalca pribral Ing. B.

Dňa 24. júla 1991 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala znalca Ing. B., aby oznámil či vyhotoví znalecký posudok.

Dňa   5.   augusta   1991   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   znalec   Ing.   B. telefonicky oznámil, že znaleckú činnosť už nevykonáva.

Dňa 5. augusta 1991 sudca   vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-36, ktorým nariadil znalecké dokazovanie, pričom pribral do konania znalca Ing. M. na posúdenie vykonaných stavebných prác a dal úpravou kancelárii pokyn, aby toto uznesenie doručila účastníkom konania.

Dňa 2. októbra 1991 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala znalca Ing. M. na predloženie znaleckého posudku v lehote 7 dní.

Dňa 5.   novembra   1991 znalec Ing.   M. doručil   súdu   sťažnosť,   v ktorej   upozornil okresný súd, že žalovaný nepredložil znalcovi vyžiadané dokumenty.

Dňa 6. novembra 1991 okresný súd vyzval žalovaného na predloženie dokladov, ktoré od neho požadoval znalec Ing. M.

Dňa 11. novembra 1991 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že právny zástupca žalovaného telefonicky oznámil okresnému súdu, že doklady, ktoré mu uložil okresný súd predložiť zaslal priamo znalcovi.

Dňa 22. novembra 1991 znalec Ing. M. doručil okresnému súdu znalecký posudok.Dňa 3. decembra sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila znalecký posudok účastníkom konania.

Dňa   18.   decembra   1991   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila Obvodnému úradu životného prostredia R. (ďalej len „obvodný úrad“) znalecký posudok Ing. M. na vyjadrenie v lehote 21 dní.

Dňa   21.   januára   1992   obvodný   úrad   doručil   okresnému   súdu   stanovisko k znaleckému posudku č. j. 1498/91 Pa.

Dňa 21. januára 1992 sudca vyzval obvodný úrad, aby v lehote 3 dní doručili ešte 3 vyhotovenia ich stanoviska č. j. 1498/91 Pa.

Dňa   24.   januára   1992   obvodný   úrad   doručil   okresnému   súdu   vyžiadané   kópie stanoviska zo 16. januára 1992.

Dňa 28. januára 1992 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby stanovisko obvodného úradu doručila účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 6. februára 1992 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 10. marec 1992.Dňa   2.   marca   1992   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   okresnému   súdu oznámenie, že sťažovatelia mu vypovedali plnú moc.

Dňa 3. marca 1992 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 10. marec 1992.Dňa 10. marca 1992 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie návrhu sťažovateľov, uznesenie č. k. 8 C 31/91-57, ktorým zastavil konanie v časti, v ktorej sa sťažovatelia domáhali odstránenia stavby a v časti o náhradu škody konanie prerušil.

Dňa 23. apríla 1992 súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-58, ktorým priznal znalcovi Ing. M. znalecké.

Dňa   19.   mája   1992   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   spis   predložila obvodnému úradu.

Dňa   7.   júla   1992   bol   spis   osobne   doručený   Okresnej   prokuratúre   R.   (ďalej   len „okresná prokuratúra“).

Dňa 9. júla 1992 obvodný úrad doručil okresnému súdu podanie adresované okresnej prokuratúre a označené ako „Podnet na preskúmanie stavebného povolenia Údržbárskeho strediska pre 5000 b. j. R.“.

Dňa 13. júla 1992 okresná prokuratúra doručila okresnému súdu žiadosť o doručenie spisu sp. zn. 8 C 31/91.

Dňa 14. júla 1992 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby spis uložila na lehotu do 1. augusta 1992.

Dňa   16.   júla   1992   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   oznámila   okresnej prokuratúre, že spis bol postúpený obvodnému úradu.

Dňa 5. augusta 1992 sťažovatelia doručili okresnému súdu návrh, aby sa pokračovalo v prerušenom konaní.

Dňa 6. augusta 1992 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sťažovatelia oznámili, že v spise sú sfalšované dokumenty.

Dňa 11. augusta 1992 sudca oznámil predsedovi okresného súdu svoju predpojatosť a požiadal, aby vec bola pridelená inému sudcovi.

Dňa 17. augusta 1992 bola vec pridelená na rozhodnutie JUDr. Ď.Dňa   29.   októbra   1992   okresný   súd   vyzval   obvodný   úrad,   aby   mu   podal   správu o stave konania v lehote 10 dní.

Dňa 11. novembra 1992 obvodný úrad doručil okresnému súdu vyžiadanú správu.Dňa 16. novembra 1992 okresný súd požiadal Okresnú prokuratúru L. o podanie správy o stave konania v lehote 20 dní.

Dňa 26. novembra 1992 Okresná prokuratúra L. oznámila okresnému súdu, že vo veci sťažovateľov bolo rozhodnuté 11. novembra 1992 a spis bol vrátený obvodnému úradu.Dňa 3. decembra 1992 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby spis uložila na lehotu 3 mesiacov.

Dňa 9. marca 1993 okresný súd vyzval obvodný úrad, aby podal správu o stave konania v lehote 10 dní.

Dňa 29. marca 1993 bolo okresnému súdu doručené rozhodnutie obvodného úradu sp. zn. ŽP 712/92, ktorým bola povolená zmena nedokončenej stavby.

Dňa 25. mája 1993 okresný súd si vyžiadal od obvodného úradu doručenie spisu a podanie správy o právoplatnosti rozhodnutia obvodného úradu sp. zn. ŽP 712/92 v lehote 10 dní.

Dňa 23. júla 1993 okresný súd urgoval vrátenie spisu od obvodného úradu.Dňa   10.   augusta   1993   obvodný   úrad   doručil   okresnému   súdu   vyžiadaný   spis sťažovateľov.

Dňa 29. septembra 1993 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaslanie upresneného návrhu na začatie konania a na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   10.   novembra   1993   okresný   súd   urgoval   výzvu   adresovanú   sťažovateľom z 29. septembra 1993.

Dňa 15. novembra 1993 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie, v ktorom žiadali o predlženie lehoty na vyčíslenie škody.

Dňa 3. decembra 1993 sťažovatelia doručili okresnému súdu návrh na náhradu škody vo výške 408 723 Sk s príslušenstvom proti žalovanému.

Dňa 8. februára 1994 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-95, ktorým priznal sťažovateľom čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   22.   februára   1994   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odvolanie   proti uzneseniu č. k. 8 C 31/91-95 o priznaní čiastočného oslobodenia od súdneho poplatku a doplnenie návrhu na náhradu škody.

Dňa 8. marca 1994 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby návrh sťažovateľov a jeho doplnenie doručila žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Dňa 24. marca 1994 žalovaný doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu a k jeho doplneniu.

Dňa   7.   apríla   1994   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   spis   predložila Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z dôvodu   odvolania sťažovateľov.

Dňa 18. apríla 1994 bol spis sp. zn. 8 C 31/91 doručený krajskému súdu a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 18 Co 1215/94.

Dňa   19.   apríla   1994   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   návrh   na   doplnenie dokazovania.

Dňa 10. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené rozhodnutie krajského súdu č. k. 18   Co   1215/94-103   z 25.   apríla   1994,   ktorým   bolo   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 8 C 31/91-95 z 8. februára 1994 potvrdené.

Dňa 19. mája 1994 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu   č.   k.   18   Co   1215/94-103   doručila   účastníkom   konania   a vyzvala   sťažovateľov   na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 10. júna 1994 bol vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.

Dňa 10. augusta 1994 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 26. august 1994.Dňa 26. augusta 1994 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia ohliadky na mieste samom za prítomnosti znalca z odboru stavebníctva.Dňa 7. septembra 1994 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-121, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ď. a Ing. H. a ohliadku na mieste samom.Dňa 18. septembra 1994 sťažovatelia doručili okresnému súdu doplnenie návrhu na náhradu škody.

Dňa 19. septembra 1994 sťažovatelia doručili okresnému súdu svoje vyjadrenie.Dňa 27. septembra 1994 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-125, ktorým pripustil rozšírenie návrhu, vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku a uložil zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie žalovanému.

Dňa   23.   septembra   1994   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   sťažovateľka doplatila súdny poplatok.

Dňa 11. októbra 1994 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.Dňa 12. októbra 1994 sudca zaslal znalcovi Ing. Ď. zápisnicu o ohliadke.Dňa 12. októbra   1994 sťažovatelia   doručili okresnému   súdu   návrh   na vykonanie opravy uznesenia súdu č. k. 8 C 31/91-1221 zo 7. septembra 1994

Dňa 21. októbra 1994 znalec Ing. H. doručil okresnému súdu podanie, v ktorom požiadal o zrušenie jeho pribratia do konania ako znalca.

Dňa 2. decembra 1994 znalec Ing. Ď. doručil okresnému súdu znalecký posudok č. 21/94.

Dňa 2. februára 1995 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-153, ktorým rozhodol o znaleckom pre znalca Ing. Ď., uznesenie č. k. 8 C 31/91-154, ktorým pripustil rozšírenie návrhu.

Dňa   3.   februára   1995   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn   doručiť   účastníkom konania znalecký posudok č. 21/94, vyzvať sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku a na oznámenie súdu či nahlásili organizácii, ktorá vyhotovovala piloty praskanie múrov; ďalej sudca dal úpravou kancelárii pokyn, doručiť žalovanému návrh na rozšírenie žaloby a vyzvať ho na zaslanie dokladu, ktorým žiadal o pridelenie stavebného pozemku, resp. vydania stavebného povolenia.

Dňa 7. februára 1995 sťažovateľka doručila okresnému súdu tlačivo s nalepenými kolkovými zámkami na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 21. februára 1995 sťažovatelia doručili súdu podanie označené ako „Odpoveď na výzvu“.

Dňa 9. januára 1996 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 26. január 1996.Dňa 26. januára 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vydaný rozsudok č. k. 8 C 31/91-171a, ktorým okresný súd návrh na náhradu škody zamietol a sťažovateľov zaviazal zaplatiť súdne trovy.

Dňa   14.   februára   1996   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odvolanie   proti rozsudku okresného súdu č. k. 8 C 31/91-171 z 26. januára 1996.

Dňa   21.   februára   1996   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   odvolanie sťažovateľov doručila žalovanému na vyjadrenie v lehote 8 dní a vyzvala sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní.

Dňa 22. februára 1996 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-183, ktorým vyrubil sťažovateľom súdny poplatok za odvolanie.

Dňa   4.   marca   1996   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 8. marca 1996 bol vyhotovený záznam o zložení, podľa ktorého sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 15. marca 1996 bol spis doručený krajskému súdu a ďalej vedený pod sp. zn. 15 Co 1186/96.

Dňa 26. marca 1996 sudkyňa krajského súdu nariadila vo veci pojednávanie na 5. jún 1996.Dňa 5. júna 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vynesený rozsudok č. k. 15 Co 1186/96-220, ktorým bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľov na náhradu škody vo výške 278 923 Sk potvrdený a vo výroku, ktorým bol návrh sťažovateľov vo výške 350 000 Sk, zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa   20.   augusta   1996   krajský   súd   doručil   okresnému   súdu   rozsudok   č.   k. 15 Co 1186/96-220.

Dňa 17. decembra 1996 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie označené ako „Žiadosť o zaslanie Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici“.

Dňa 17. januára 1997 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu doručila sťažovateľom.

Dňa   21.   februára   1997   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   dovolanie   proti rozsudku okresného súdu č. k. 8 C 3191/171 z 26. januára 1996 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 5. júna 1996.

Dňa 24. februára 1997 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila dovolanie žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní a vyzvala sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 25. februára 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-232, ktorým uložil sťažovateľom zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie.

Dňa   6.   marca   1997   žalovaný   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k dovolaniu sťažovateľov.

Dňa 13. marca 1997 sťažovatelia doručili okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 8 C 31/91-232 z 25. februára 1997, ktorým žiadali oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 1. apríla 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-239, ktorým zrušil uznesenie č. k. 8 C 31/91-232 a rozhodol o povinnosti sťažovateľov zaplatiť súdny poplatok za dovolanie.

Dňa   21.   apríla   1997   sťažovatelia   podali   proti   uzneseniu   č.   k.   8   C   31/91-239 z 1. apríla 1997 odvolanie.

Dňa   24.   apríla   1997   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   predložila   spis krajskému súdu z dôvodu podania odvolania.

Dňa 15. mája 1997 bol spis doručený krajskému súdu a ďalej vedený pod sp. zn. 11 Co 1026/97.

Dňa 23. mája 1997 bol spis doručený okresnému súdu z dôvodu jeho predčasného predloženia krajskému súdu.

Dňa 25. júna 1997 okresná prokuratúra doručila okresnému súdu žiadosť o podanie správy o tom, v akom stave sa nachádza konanie sp. zn. 8 C 31/91.

Dňa 4. júla 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-247, ktorým rozhodol, že sťažovateľom úplné oslobodenie od súdneho poplatku nepriznáva.

Dňa 4. júla 1997 okresný súd podal okresnej prokuratúre správu o stave konania.Dňa 30. júla 1997 sťažovatelia doručili okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 8 C 31/91 zo 4. júla 1997.

Dňa 22. augusta 1997 bol spis sp. zn. 8 C 31/91 doručený krajskému súdu v dôsledku podaného   odvolania   a vec bola ďalej vedená   pod sp.   zn. 11 Co   1629/97   a pod sp.   zn. 11 Co 1930/97.

Dňa 27. októbra 1997 krajský súd doručil okresnému súdu svoje uznesenie č. k. 11 Co 1629/97-252 z 29. septembra 1997, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu a uznesenie č. k. 11 Co 1930/97 z 30. septembra 1997, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu 8 V 131/91-239 z 1. apríla 1997.

Dňa 6. novembra 1997 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenia krajského súdu doručené okresnému súdu 27. októbra 1997 zaslala účastníkom konania na vyjadrenie.Dňa 17. decembra 1997 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že súdny poplatok za dovolanie nebol sťažovateľmi zaplatený.

Dňa 18. decembra 1997 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-256, ktorým dovolacie konanie zastavil.

Dňa   12.   januára   1998   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odvolanie   proti uzneseniu sp. zn. 8 C 31/91 z 18. decembra 1997.

Dňa   22.   januára   1998   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   spis   predložila krajskému súdu z dôvodu podaného odvolania.

Dňa 9. februára 1998 bol spis doručený krajskému súdu a ďalej vedený pod sp. zn. 13 Co 60/98.

Dňa 6. marca 1998 krajský súd doručil okresnému súdu uznesenie č. k. 13 Co 60/98-261 z 24. februára 1998, ktorým odvolanie sťažovateľov odmietol.

Dňa 13. marca 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu č. k. 13 Co 60/98-261 doručila účastníkom konania.

Dňa 29. apríla 1998 okresný súd vyzval Mestský úrad R. (ďalej len „mestský úrad“) o zaslanie správy o tom, ako sa vybavil podnet občanov ulice S. z 10. marca 1992 a zároveň nariadil pojednávanie na 18. máj 1998.

Dňa 15. mája 1998 mestský úrad doručil okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu z 29. apríla 1998.

Dňa 18. mája 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom urobenia dopytu na mestský úrad a zistenia adresy pôvodnej vlastníčky domu.Dňa 22. mája 1998 okresný súd urobil dopyt na mestský úrad.Dňa 29. mája 1998 mestský úrad doručil okresnému súdu odpoveď na jeho dopyt z 22. mája 1998.

Dňa 3. júna 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala Okresný úrad v R., odbor bytovej politiky, aby v lehote 10 dní podal správu o spôsobe vybavenia podnetu občanov z ulice S. z 10. marca 1992.

Dňa 15. júna 1998 Okresný úrad v R., odbor tvorby a ochrany životného prostredia doručil súdu podanie označené ako „Výzva o zaslanie informácie o riešení podnetu občanov – odpoveď“.

Dňa 23. júna 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľov na oznámenie adresy bývalej vlastníčky domu.

Dňa   13.   augusta   1998   sťažovatelia   doručili   súdu   podanie,   v ktorom   oznámili   jej adresu.

Dňa 21. augusta 1998 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-273, ktorým nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a do konania pribral znalca Ing. D.Dňa 21. augusta 1998 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby dožiadala Okresný súd Revúca, aby uskutočnil výsluch svedkyne Č.

Dňa 31. augusta 1998 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že žalovaný zaplatil zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa   9.   septembra   1998   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   sťažovateľka zaplatila zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 18. septembra 1998 právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu, že im vypovedal splnomocnenie.

Dňa   23.   septembra   1998   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala sťažovateľov na oznámenie dôvodov, pre ktoré má byť znalec Ing. D. vylúčený.

Dňa 25. septembra 1998 sudca Okresného súdu Revúca nariadil vo veci dožiadanie na výsluch svedkyne Č. na 15. október 1998.

Dňa 1. októbra 1998 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie, v ktorom uviedli dôvody vylúčenia znalca Ing. D.

Dňa 14. októbra 1998 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-282, ktorým rozhodol, že znalec Ing. D. nie je vylúčený a vyzval ho, aby vo veci ešte nevypracoval znalecký posudok pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o jeho vylúčení.

Dňa 15. októbra 1998 sa uskutočnil na Okresnom súde Revúca výsluch svedkyne Č.Dňa 19. októbra 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. októbra 1998 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že na žiadosť okresnej prokuratúry bol zapožičaný spis sp. zn. 8 C 132/90.

Dňa   3.   novembra   1998   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odvolanie   proti uzneseniu sp. zn. 8 C 31/91 zo 14. októbra 1998.

Dňa   18.   novembra   1998   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   spis   doručila krajskému súdu z dôvodu podaného odvolania.

Dňa 18. decembra 1998 bol spis predložený krajskému súdu a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 11 Co 2818/98.

Dňa 5. februára 1999 krajský súd doručil   okresnému súdu   svoje uznesenie č.   k. 11 Co 2818/98-295 z 21. decembra 1998, ktorým bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené.

Dňa 19. februára 1999 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co 2818/98-295 doručila účastníkom konania.

Dňa 16. marca 1999 sudca dal úpravou kancelárii pokyn oznámiť znalcovi Ing. D., že môže pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku, a predložiť ho v lehote 2 mesiacov.Dňa 20. apríla 1999 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby spis zaslala Okresnému súdu Banská Bystrica a aby vyzvali znalca na prevzatie spisu.

Dňa 23. apríla 1999 bol spis doručený Okresnému súdu Banská Bystrica a ďalej bol na tomto súde vedený pod sp. zn. Cd 164/99.

Dňa 27. apríla 1999 Okresný súd Banská Bystrica vyzval znalca Ing. D. na prevzatie spisu v lehote 14 dní.

Dňa   5.   augusta   1999   znalec   Ing.   D.   doručil   okresnému   súdu   znalecký   posudok č. 23/99.

Dňa 25. augusta 1999 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 27. september 1999.Dňa 23. septembra 1999 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľov   požiadal o odročenie   pojednávania. Žalovanému bolo   oznámené odročenie pojednávania nariadeného na 27. september 1999 na neurčito.

Dňa 28. septembra 1999 sudca nariadil pojednávanie na 25. október 1999.Dňa 20. októbra 1999 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku znalca Ing. D.

Dňa 25. októbra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vyčkania písomného vyhotovenia podaného návrhu voči odporcom mestu R. a Okresného úradu v R.

Dňa 3. decembra 1999 znalec Ing. D. doručil okresnému súdu žiadosť o vyplatenie znaleckého.

Dňa 22. decembra 1999 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-329, ktorým rozhodol o trovách znaleckého dokazovania, ktoré vykonal znalec Ing. D.

Dňa 21. februára 2000 znalec Ing. D. doručil okresnému súdu žiadosť o vyplatenie znaleckého.

Dňa 9. marca 2000 dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila učtárni uznesenie č. k. 8 C 31/91-329 na vyplatenie znaleckého.

Dňa 9. marca 2000 okresný súd vyzval sťažovateľov na doručenie zmeny návrhu voči novým odporcom.

Dňa 19. júla 2000 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľov na doručenie zmeny návrhu voči novým odporcom.

Dňa 9. mája 2001 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľov na zaslanie zmeny návrhu voči novým odporcom.

Dňa 14. februára 2002 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-335, ktorým pripustil zmenu návrhu na strane žalovaného tak, že z konania vystúpi žalovaný a na jeho miesto nastúpi mesto R. (ďalej len „odporca v 1. rade“) a Slovenská republika – Okresný úrad v R. (ďalej len „ odporca v 2. rade.“)

Dňa 18. apríla 2002 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 27. máj 2002.Dňa 27. mája 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom   rozhodnutia   o pribratí   žalovaného   na   strane   odporcov   a za   účelom   vyčkania špecifikácie nároku sťažovateľov voči jednotlivým odporcom.

Dňa   9.   októbra   2002   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   pripustil   do   konania ďalšieho účastníka na strane odporcu v 3. rade, žalovaného.

Dňa 2. novembra 2002 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 2. december 2002.Dňa 4. novembra 2002 okresný súd zaslal mestskému úradu žiadosť o doručenie spisu bývalého Mestského národného výboru R., odboru výstavby č. 978/90 z 11. apríla 1990 o odstránenie stavby.

Dňa   2.   decembra   2002   právny   zástupca   sťažovateľov   faxom   ospravedlnil   svoju neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   2.   december   2002   z dôvodu   práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 2. decembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd vydal rozsudok č. k. 8 C 31/91-350, ktorým zamietol návrh sťažovateľov.

Dňa 29. novembra 2002 mestský úrad doručil okresnému súdu odpoveď na žiadosť súdu   o predloženie   spisu   Mestského   národného   výboru   R.   Sobota,   odboru   výstavby č. 978/90 z 11. apríla 1990.

Dňa 23. decembra   2002 sťažovatelia   doručili okresnému súdu   podanie,   v ktorom uviedli, že proti rozsudku č. k. 8 C 31/91-350 podávajú odvolanie, ktoré odôvodnia v lehote 10 dní.

Dňa 7. januára 2003 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľov na doručenie dôvodov odvolania v lehote 15 dní.

Dňa 18. januára 2003 sťažovatelia faxom doručili okresnému súdu dôvody svojho odvolania.

Dňa 24. januára 2003 sťažovatelia doručili okresnému súdu poštou dôvody svojho odvolania.

Dňa 31. januára 2003 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby dôvody odvolania sťažovateľov doručila ostatným účastníkom konania na vyjadrenie v lehote 1 mesiaca.Dňa   14.   februára   2003   odporca   v 1.   rade   doručil   okresnému   súdu   stanovisko k odvolaniu.

Dňa 11. februára 2003 odporca v 2. rade doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 26. februára 2003 odporca v 3. rade (žalovaný) doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 20. marca 2003 okresný súd doručil krajskému súdu spis z dôvodu odvolania a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 16 Co 94/03.

Dňa   4.   augusta   2003   právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   krajskému   súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 10. september 2003.Dňa   10.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vydané uznesenie č. k. 16 Co 94/03-374, ktorým bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa   20.   októbra   2003   krajský   súd   doručil   okresnému   súdu   uznesenie   č.   k. 16 Co 94/2003 z 10. septembra 2003.

Dňa 2. júna 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu č. k. 16 Co 94/03 z 10. septembra 2003 doručila účastníkom konania, vyzvala sťažovateľov na doručenie písomného vyhotovenia rozšíreného návrhu a oznámenia či bolo rozhodnuté o odstránení ich rodinného domu. Ďalej aby vyzvala odporcu v 1. a 3. rade, aby oznámili, či bolo rozhodnuté o odstránení stavby rodinného domu sťažovateľov a či bol vypracovaný časový harmonogram prác pri výstavbe a aby vyzvala Obvodný úrad životného prostredia R. o zaslanie spisu Žp 712/92 z 23. marca 1993.

Dňa   9.   júla   2004   odporca   v 1.   rade   doručil   okresnému   súdu   odpoveď   na   výzvu z 2. júna 2004.

Dňa   12.   júla   2004   Obvodný   úrad   životného   prostredia   R.   odpovedal   na   žiadosť okresného súdu o predloženie spisu Žp 712/92 z 23. marca 1993.

Dňa 7. októbra 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala odpoveď sťažovateľov na výzvu okresného súdu z 2. júna 2004.

Dňa 1. decembra 2004 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľov   sa   dostavil   osobne   na   okresný   súd   a oznámil,   že   rozšírený   návrh   podá okresnému súdu v lehote 1 mesiaca.

Dňa 19. apríla 2005 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 31/91-387, ktorým uložil právnemu zástupcovi sťažovateľov poriadkovú pokutu.

Dňa 21. júla 2005 bol vyhotovený úradný záznam o odvolaní právneho zástupcu sťažovateľov;   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   odvolanie   splnomocnenia   pre predchádzajúceho právneho zástupcu a predložila plnú moc pre nového právneho zástupcu.Dňa 2. februára 2006 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala právneho zástupcu sťažovateľov na doručenie rozšíreného návrhu v lehote 1 mesiaca.

Dňa 3. marca 2006 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie, ktorým upravili žalobný návrh.

Dňa   12. apríla 2006 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila účastníkom konania doplnenie návrhu na vyjadrenie v lehote 1 mesiaca.

Dňa 15. mája 2006 odporca v 2. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu sťažovateľov.

Dňa 17. mája 2006 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu sťažovateľov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 31/91 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie „o určenie   povinnosti   zastaviť   výstavbu   administratívnej   budovy   a dosiaľ   vykonané stavebné práce odstrániť“, resp. o náhradu škody môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s náročným zisťovaním skutkového stavu, v danom prípade viacerými znaleckými posudkami. Doterajší viac ako pätnásťročný priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Táto dĺžka konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov,   treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mali svoj podiel aj sťažovatelia (resp. ich právni zástupcovia pred okresným súdom), najmä tým, že vo veci bol podaný žalobný návrh, ktorý musel byť sústavne doplňovaný a upresňovaný. K uvedenému treba dodať, že požiadavka na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   na   konanie v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konania,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne náležitosti (mutatis mutandis I. ÚS 3/02 a I. ÚS 86/02). Na druhej strane však táto okolnosť (nedostatky návrhu) sama osebe nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani urobiť sťažovateľov zodpovednými za vzniknutý prieťah (pozri napr. I. ÚS 47/96). Na   nedostatky   návrhu,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   sťažovatelia   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu nie vždy reagovali riadne a včas na výzvy súdu (napr. na výzvu súdu z 2. júna   2004),   nemohol   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe   o výške   primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Treba   uviesť,   že   okresný   súd   bol   v určitých   obdobiach   v posudzovanej   veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 29. februára 1995 do 9. januára 1996 (desať mesiacov), od 20. augusta 1996 do 17. januára 1997 (päť mesiacov), od 27. mája 2002 do 9. októbra 2002 (štyri mesiace), od 20. októbra 2003 do 2. júna 2004 (sedem mesiacov) a od 21. júla 2005 do 2. februára 2006 (šesť mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas dva a pol roka vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v napadnutej veci počas súdneho konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Samé osebe by však tieto nečinnosti nemuseli znamenať aj   porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľky,   pretože   okresný   súd vykonal   vo   veci   značné   množstvo   pojednávaní,   teda   ústavný   súd   neprehliadol   snahu okresného súdu o odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v napadnutom konaní. Uvedená nečinnosť okresného súdu však nadobudla charakter zbytočných prieťahov najmä podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   v kontexte neprimerane dlhého,   viac ako pätnásťročného konania okresného súdu v danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy   v napadnutom   konaní „boli spôsobené aj tým, že vo veci rozhodovali traja zákonní sudcovia“ , nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétnych sudcov vybavujúcich danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného   súdu.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   alebo nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   v celkovej sume 500 000 Sk, pričom poukázali na svoju osobnú, majetkovú ujmu a zhoršenie kvality samotného bývania, ktoré mali utrpieť v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, ako aj na ich nesúčinnostné správanie (resp. ich právneho zástupcu) a najmä na celkové, neobyčajne dlhodobé trvanie napadnutého konania považuje za primerané priznať každému zo sťažovateľov sumu po 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 7. apríla 2006, podanie sťažnosti z 18. apríla 2006 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 20. júla 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk a trikrát režijný paušál po 164 Sk, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu   8   682 Sk.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o 20   %,   pretože   išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 6 945,60 Sk. V prípade   dvoch   sťažovateľov   tvorí   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony vykonané v roku 2006 sumu 13 891,20 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tieto trovy vyčíslili v sume 8 682 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - im priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 23. augusta 2006