znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 169/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Kamila   Vaška,   CSc.,   bytom   N.,   zastúpeného advokátkou JUDr. E. S., Advokátska kancelária, N., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 164/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   Kamila   Vaška,   CSc.,   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. júla 2004 doručené podanie Ing. Kamila Vaška, CSc., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. S., Advokátska kancelária, N., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 164/00.

Pretože   sťažnosť   v predloženej   podobe   neobsahovala   náležitosti   ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   10.   augusta   2004 právnu zástupkyňu sťažovateľa na doplnenie podania o skutočnosť, či sťažovateľ využil opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov   [podanie   sťažnosti   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992 b.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“)]. Vo výzve ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľa zároveň poučil o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade nedoplnenia sťažnosti v zmysle citovanej výzvy, a to do 21 dní odo dňa jej doručenia.

Právna zástupkyňa sťažovateľa   výzvu   ústavného súdu   prevzala 12.   augusta   2004 a dosiaľ na ňu nereagovala.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   predmetné   podanie prerokoval na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   ústavný   súd   začne   konanie   o návrhu namietajúcom porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ak sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky nápravy priznané zákonom č. 80/1992 Zb., alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preukázanie týchto skutočností je pre ústavný súd dôkazom minimálne o tom, že sťažovateľ pred tým, než sa   so svojou sťažnosťou   obrátil   na ústavný súd,   využil všetky   zákonom prípustné   prostriedky   ochrany   jeho   základných   práv   a slobôd   na   tom   orgáne   (v   našom prípade všeobecnom súde), ktorý na ústavnom súde napáda.

V posudzovanom prípade právna zástupkyňa v stanovenej lehote aj napriek výzve ústavného súdu nepreukázala (ba v stanovenej lehote na výzvu súdu ani nereagovala), či sťažovateľ vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   zákon,   na   použitie   ktorých   je oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

So zreteľom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2004