znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 169/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   B.,   K.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. P 144/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2003 doručená sťažnosť O. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“).   Z predložených   dokladov   ústavný   súd   zistil,   že predmetná vec bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. P 144/96.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 3. apríla 2000 požiadala okresný súd o zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú V. B. Vzhľadom na to, že predmetná vec nie je doteraz definitívne rozhodnutá, obracia sa na ústavný súd so sťažnosťou na prieťahy vo veci zvýšenia výživného a žiada ústavný súd o prešetrenie a o čo najrýchlejšie vyjadrenie sa k jej sťažnosti.

Z predložených dokladov ústavný súd zistil, že o návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného okresný súd rozsudkom č. k. P 144/96-65 z 21. mája 2002 rozhodol tak, že zvýšil výživné   zo   strany   otca   pre   maloletú   V.   B.   zo   sumy   750   Sk   na   sumu   1 000   Sk   od   1. septembra 1999 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do budúcnosti na sumu 1 300 Sk.   Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením, v sume 10 950 Sk okresný súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach 300 Sk až do zaplatenia. Na základe včas podaného odvolania sťažovateľkou Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 16 CoP 30/02-89 z 28. februára 2003 rozhodol, že zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zvýšil výživné pre maloletú V. od 1. septembra 1999 do 31. augusta 2001 zo 750 Sk na 1 300 Sk mesačne a od 1. septembra 2001 na 1 600 Sk mesačne. Zároveň zrušil výrok o dlžnom výživnom, o spôsobe jeho zaplatenia, ako aj o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľku vyzval listom z 25. augusta 2003, ktorý sťažovateľka prevzala 28. augusta 2003, aby odstránila nedostatky svojho podania a doplnila sťažnosť tak, aby zodpovedala ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy pripojila splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, prípadne   požiadala   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   ak   sú   jej   osobné, majetkové a zárobkové pomery také, že právne zastúpenie nemôže zaplatiť, a zároveň aby uviedla, akého rozhodnutia sa domáha. Sťažovateľka bola zároveň poučená o tom, že ak uvedené nedostatky jej sťažnosti nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť. Sťažovateľka, ktorej lehota na splnenie výzvy   ústavného   súdu   uplynula   18.   septembra   2003,   do   dnešného   dňa   na   výzvu nereagovala, svoju   sťažnosť   nedoplnila, nepredložila splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika, resp. o ustanovenie právneho zástupcu nepožiadala.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a keďže sťažovateľka ani po výzve ústavného súdu nepredložila splnomocnenie na jej zastupovanie advokátom alebo komerčným právnikom v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, resp. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavnom súde nepožiadala, hoci bola o tom   poučená, bolo   potrebné túto   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2003