znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 168/2020-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, Dlhý rad 16, Bardejov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 Nt 25/2016 z 25. apríla 2017, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tos 13/2017 zo 11. júla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 1/2019 zo 16. januára 2019 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 25. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Nt 25/2016 z 25. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 13/2017 zo 11. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 1/2019 zo 16. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33 T 25/2015 z 1. októbra 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 10 To 1/2016 z 11. októbra 2016 právoplatne uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

4. Sťažovateľ podal okresnému súdu 17. augusta 2016 žiadosť o povolenie obnovy jeho trestného konania, v ktorej poukazoval na existenciu lekárskej správy, ktorá nebola súdu skôr známa, navrhol vypočuť jeho obhajkyňu a taktiež vykonať nové znalecké dokazovanie vo vzťahu k vzniku smrteľných zranení poškodeného.

5. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť sťažovateľa zamietol, pretože sťažovateľ vo svojej žiadosti nepoukázal na žiadnu novú skutočnosť, ktorá by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

6. Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

7. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.

8. Sťažovateľ pred ústavným súdom poukazuje na pochybenia všeobecných súdov v pôvodnom trestnom konaní, ktoré skončilo jeho právoplatným odsúdením.

9. Na základe uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Ústavný súd SR Uznesenie Najvyšieho súdu sp. zn. 6 Tdo 1/2019, č. k. 4 Nt 25/2016 zo dňa 16.01.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

2. ÚS SR zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Tos 13/2017, č. k. 4 Nt 25/2016 zo dňa 11.07.2017 a Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4Nt/25/2016 zo dňa 25.04.2017

3. ÚS SR konštatuje, že základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ boli porušené.

4. Porušovateľmi týchto práv sú Najvyšší súd SR, Krajský súd v Prešove a Okresný súd Prešov.

5. ÚS SR sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáv (správne má byť „priznáva“ – poznámka ústavného súdu) náhradu trov konania a finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 €.“

⬛⬛⬛⬛

II.

Právomoc ústavného súdu

10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom upravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Ústavný súd hneď na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený, pôsobí ako celok nedostatočne a neurčito, pričom vo vzťahu k napadnutým uzneseniam jej chýba akékoľvek (relevantné) odôvodnenie [§ 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde], čo predstavuje nedostatok zakladajúci dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (podobne III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, I. ÚS 291/2017, IV. ÚS 91/2018).

17. Ďalej je potrebné poukázať na to, že sťažovateľ splnomocnil svojho právneho zástupcu výslovne na podanie ústavnej sťažnosti iba proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, čo taktiež samo osebe zakladá dôvod na odmietnutie časti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (podobne III. ÚS 365/2017, III. ÚS 69/2018, I. ÚS 538/2019).

18. V súvislosti s uvedenými nedostatkami a ich rozsahom ústavný súd pripomína, že ich nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010, I. ÚS 547/2016, I. ÚS 432/2016).

19. O to viac je táto judikatúra známa práve sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi, keď predchádzajúce (ústavné) sťažnosti sťažovateľa boli taktiež odmietnuté pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (II. ÚS 441/2016, I. ÚS 291/2017).

20. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o ústavnom súde a zo zákona o advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Ako už bolo uvedené, osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom.

23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu