SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 168/2015-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom podsp. zn. 1 T 78/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre oneskorenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2012.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, poukazujúc na porušenie jeho právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresnéhosúdu, namieta „... neprimeranú dĺžku trestného konania - súdneho konania, od podania obžaloby dňa 22.11.2012 pod sp. zn. 2 Pv 231/11-30 do vydania trestného rozkazu dňa 27.08.2014 pod č. k. 1 T 78/2012-305, v celkovej dĺžke 1 rok a 9 mesiacov...“. Ako ďalejsťažovateľ uvádza, „... trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2014“.
3. Podľa názoru sťažovateľa nečinnosť okresného súdu „... od podania obžaloby zo dňa 22.11.2014 do vydania trestného rozkazu dňa 27.08.2014 trvala neprimerane dlho, a to bez akýchkoľvek úkonov vyšetrovania...“. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhujeprijatie sťažnosti na ďalšie konanie a vydanie nálezu, v zmysle ktorého by ústavný súdkonštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru a sťažovateľovi priznal primerané finančnézadosťučinenie v sume 5 000 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žiarnad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2012 (bod 1).
8. Z obsahu sťažnosti však ústavný súd považuje za zrejmé, že sťažnosť bola podanápo lehote, keďže trestný rozkaz č. k. 1 T 78/2012-305 z 27. augusta 2014 nadobudolprávoplatnosť 17. septembra 2014, ako to explicitne uvádza samotný sťažovateľ v podanejsťažnosti.
9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
10. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súdpoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienokprijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia,oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inomzásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti akopodanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti pouplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejtolehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
11. Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde zjavne po uplynutí 2-mesačnej lehoty (pozri k tomu bod 8), ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť akooneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Po odmietnutí sťažnosti akocelku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
12. V závere ústavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia dopĺňa, žeexistuje i ďalší dôvod na odmietnutie podanej ústavnej sťažnosti. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde totiž sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov v ustanovení§ 55 ods. 3 zároveň zakotvuje inštitút sťažnosti pre nečinnosť, ktorou sa ktorákoľvek zo strántrestného konania môže domáhať, aby nadriadený súd určil primeranú lehotu nauskutočnenie namietaného úkonu. Uvedenú sťažnosť na prieťahy je potrebné podľajudikatúry ústavného súdu považovať za účinný prostriedok nápravy, prostredníctvomktorého sa sťažovateľ mohol účinne domáhať ochrany svojich práv, ktorých porušenienamietal, pred nadriadeným, t. j. krajským súdom (porovnaj I. ÚS 337/06).
Keďže z obsahu sťažnosti ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ uvedenú sťažnosť prenečinnosť (ako účinný prostriedok ochrany svojich práv) v konaní vedenom na okresnomsúde pod sp. zn. 1 T 78/2012 využil, mohol predmetnú sťažnosť podľa § 53 ods. 1 zákona oústavnom súde odmietnuť z tohto dôvodu i pre jej neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015