znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 168/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   O.   Š.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   G.,   B.,   pre namietané porušenie jej práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 130/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 9. marca 2012   doručená   sťažnosť   O.   Š.   (ďalej   len  ,,sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 130/2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla a pripojenými prílohami zároveň preukázala, že na okresnom súde podala 12. júla 2011 návrh na určenie spôsobu užívania spoločnej veci. Súčasne   s   podaním   návrhu   na   začatie   konania   zaplatila   kolkovými   známkami   súdny poplatok v správnej výške. Aj napriek tomu ju okresný súd výzvou doručenou 22. augusta 2011   vyzval   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   na   čo   sťažovateľka   reagovala   podaním z 23. augusta 2011, v ktorom tvrdila, že súdny poplatok už bol pri podaní návrhu riadne zaplatený.   Keďže   konajúci   okresný   súd   vo   veci   nekonal   a   nenariadil   pojednávanie, sťažovateľka   podala   na   konajúci   súd   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Na   sťažnosť sťažovateľky odpovedala JUDr. K. F., ktorá bola poverená zastupovaním predsedu súdu, pričom v liste doručenom sťažovateľke 16. decembra 2011 konštatovala, že vo veci zistila prieťahy,   za   čo   sa   sťažovateľke   súčasne   ospravedlnila.   Ďalej   poukázala   na opakovanú práceneschopnosť konajúcej sudkyne a uviedla, že táto bola na prieťahy v konaní písomne upozornená a vec bola zaradená do režimu sledovaných vecí na plynulosť konania.

3. Aj napriek uvedenému však konajúca sudkyňa podľa názoru sťažovateľky ostala nečinná   a   vo   veci   nenariadila   pojednávanie.   Sťažovateľka   poukázala   aj   na   to,   že nehnuteľnosti, ktorých právo na užívanie je predmetom tohto konania, tvoria súčasne masu bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len  ,,BSM“),   ktorého   vyporiadanie   je predmetom   iného   konania   na   tom   istom   okresnom   súde   už   od   roku   2001   (sp.   zn. 18 C 534/2001). Bývalý manžel sťažovateľky po celý čas užíva tieto nehnuteľnosti a bráni jej v tom, aby ich mohla užívať už viac ako desať rokov. V konaní o vyporiadanie BSM pritom podala aj návrh na predbežné opatrenie, na základe ktorého by časť spoločných nehnuteľností mohla do rozhodnutia súdu užívať, toto však bolo zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 95/2010 z 31. mája 2010 právoplatne zamietnuté. Na záver sťažnostnej argumentácie sťažovateľka uvádza, že v tejto veci by súd mal konať rýchle, a nie spôsobovať zbytočné prieťahy, z čoho je pochopiteľne značne frustrovaná, pretože súdy nevedia vyporiadať BSM už viac ako desať rokov a ona po tú istú dobu nemôže užívať svoj majetok.  

4.   V   petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   že postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a   aby   prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € a náhradu trov konania.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto   ústavný súd skúmal, či   dôvody   uvedené v § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Dôvodom   na   vyhodnotenie   sťažnosti   ako   zjavne   neopodstatnenej   boli   časové okolnosti konania pred okresným súdom, a to aj bez bližšieho skúmania základných kritérií, na   ktoré   ústavný   súd   pri   obdobných   sťažnostiach   prihliada   (zložitosť   veci   správanie účastníkov konania a postup súdu). Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podaní návrhu 12.   júla   2011   okresný   súd   výzvou   doručenou   22.   augusta   2011   vyzval   sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie listinných dôkazov v dvoch vyhotoveniach, na   čo   sťažovateľka   na   druhý   deň   reagovala.   Následne   bol   spis   v   predmetnej   veci posudzovaný   príslušným   orgánom   správy   súdu,   ktorý   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní vyhodnotil v decembri 2011 ako dôvodnú. Ďalšie konanie okresného súdu v právnej veci sťažovateľky a jeho prípadná nečinnosť do 7. marca 2012 (keď bola sťažnosť ústavnému súdu   podaná   na   poštovú   prepravu)   však   nemohli   nadobudnúť   ústavnoprávny   rozmer, ktorým   by   sa   ústavný   súd   mohol   zaoberať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (m.   m.   I.   ÚS   47/03, II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel vždy javiť úplne rýchly a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

9.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že prípadným porušením označených práv sťažovateľky v konaní o vyporiadanie BSM vedenom okresným súdom pod sp. zn. 18 C 534/2001 sa v tomto konaní zaoberať nemohol, keďže to sťažovateľka v sťažnosti   nenavrhovala,   a   ústavný   súd   je   sťažnosťou   viazaný   (§   20   ods.   3   zákona o ústavnom súde).

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky   uvedenými   v   sťažnosti   (príkaz   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012