znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 168/09-90

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť MUDr. J. B., R., RNDr. J. B., K. (t. č. Česká republika), a Ing. P.   B.,   V.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/00, postupom Krajského súdu v Košiciach   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   8   CoD   45/05   a sp.   zn.   9   CoD   114/06 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   C 5/00 p o r u š e n é b o l o.

2. Základné právo MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 8 CoD 45/05 a sp. zn. 9 CoD 114/06 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/08 p o r u š e n é   n e b o l o.

3. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e   vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 5/00 konať bez zbytočných prieťahov.

4. MUDr.   J.   B.,   RNDr.   J.   B.   a   Ing.   P.   B. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie, každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý   zaplatiť   sťažovateľom   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice-okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. trovy právneho zastúpenia v sume 581,80 € (slovom päťstoosemdesiatjeden eur a osemdesiat centov)   na účet ich   právneho zástupcu   JUDr.   D.   S. do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2007 doručená sťažnosť MUDr. J. B., RNDr. J. B. a Ing. P. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. S., ktorú postupne doplnili podaniami z 28. januára 2008, 19.   mája   2008   a   15.   mája   2009   a namietali   ňou   porušenie   svojich   základných   práv priznaných čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/00, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoD 45/05 a sp. zn. 9 CoD 114/06 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/08.

2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 168/09-49 z 24. júna 2009 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu,   krajského   súdu a najvyššieho súdu v konaní o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku a v časti konania týkajúceho sa náhrady trov konania.

3.1   K prijatej   sťažnosti   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   predseda okresného súdu, ktorý v stanovisku sp. zn. 1 Spr. V 445/09 z 13. októbra 2009 doručenom ústavnému súdu 14. októbra 2009 okrem iného uviedol:

„Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   sa   okrem   namietaných   prieťahov   v konaní zaoberajú najmä hodnotením právneho posúdenia prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu. K tomuto hodnoteniu mi neprináleží sa vyjadrovať. Čo sa týka prieťahov v konaní, t. j. nečinnosť tunajšieho súdu, môžem uviesť, že vec napadla na tunajší súd dňa 21. 6. 2000 a predmetom konania bolo určenie, že závet spísaný poručiteľkou je neplatný.

Sťažovatelia presne opisujú kedy a aké úkony boli vo veci vykonané a tieto úkony korešpondujú s obsahom spisu.

Sťažovatelia   označili   za   nečinnosť   súdu   aj   tú   skutočnosť,   kedy   bol   vypracovaný znalecký posudok. Súd dĺžku vypracovania znaleckého posudku ovplyvniť nemohol a to na nedostatok súdnych znalcov z tohto odboru.   Súd v tomto období nebol nečinný,   pretože zabezpečoval pre znalca ďalšie podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku a vykonával i procesné úkony potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Sťažovatelia   označili   za   prieťah   konania   aj   rozhodnutie   prejednávajúceho   sudcu týkajúce sa výroku náhrady trov konania. Keďže sa jedná o právny názor a rozhodovaciu činnosť sudcu, k tomuto sa vyjadriť nemôžem.

Tak isto sa nemôžem vyjadriť k rozhodovacej činnosti odvolacieho senátu krajského súdu a ani vytýkanej nečinnosti.

Ak by bolo preukázané, že súd bol v niektorom štádiu konania nečinný, chcem uviesť, že prejednávajúci sudca má v senáte do 260 vecí, pri priemernom mesačnom nápade do 20 vecí, pričom mesačne končí viac ako 20 vecí. Z tohto vyplýva, že rovnakú pozornosť musí venovať aj iným veciam, nielen veci sťažovateľov.“

3.2 Krajský súd vo svojom stanovisku sp. zn. 1 Spr V/748/2009 zo 16. septembra 2009 doručenom ústavnému súdu 22. septembra 2009 okrem iného uviedol:

„Krajský súd v Košiciach (ako odvolací súd) rozsudkom zo dňa 24. októbra 2005 č. k. 8 CoD 45/2005-244 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie (zo dňa 20. apríla 2004, č. k. 15 C 5/2000-116) v spojení s dopĺňacím rozsudkom (zo dňa 9. 2. 2005, č. k. 15 C 5/2000-197) a opravným uznesením (zo dňa 1. 4. 2005) vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým   bola   žaloba   zamietnutá   a vo   výroku   o náhrade   trov   konania   vo   vzťahu   medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou v 4. rade.

V   prevyšujúcej   časti   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   v spojení   s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.... Vzhľadom na to, že sťažovatelia poukazujú na porušenie ich základného práva podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   dovoľujeme   si   poznamenať,   že   v odvolacom konaní   ich   právo   podľa   uvedeného   článku   porušené   nebolo,   lebo   vec   bola   predložená Krajskému súdu v Košiciach dňa 2. 5. 2005 a po uvedenom rozhodnutí odvolacím súdom vrátená Okresnému súdu Košice – okolie dňa 22. 11. 2005.

Z obsahu zberného spisu 9 CoD 114/2006 vysvitá, že uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 2. 6. 2006 č. k. 15 C 5/2000-310 bola žalobcom v 1. až 3. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania žalovanému v 1. rade (MUDr. J. B.) v sume 6 825,- Sk, žalovanému v 2. rade (RNDr. J. B.) v sume 1 200,- Sk a žalovanému v 3. rade (Ing. P. B.) v sume 5 158,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň žalobcovia a v 1. až 3. rade boli povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. D. S. v sume 41 853,- Sk a trovy štátu (na účet súdu) v sume 6 800,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ako žalobcovia (v 1-3 rade), tak aj žalovaní (v 1-3 rade).

Krajský súd v Košiciach (ako súd odvolací) uznesením zo dňa 28. 9. 2007, č. k. 9 CoD 114/2006-394 zmenil uznesenie (Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 2. 6. 2006) vo výroku o náhrade trov štátu tak, že žalobcovia JUDr. D. T. a Ing. Z. S. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v sume 4 533,- Sk, ktorú sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Košice – okolie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Nepriznáva štátu náhradu trov konania v sume 2 266,- Sk.

Zrušil uznesenie okresného súdu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie....

Vzhľadom na tú skutočnosť, že spis Okresného súdu Košice – okolie sa nachádza na Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   od   2.   4.   2008,   nemôžme   sa   konkrétne   vyjadriť k časovému horizontu jednotlivých úkonov súdov (okresného i krajského)....“.

3.3   Vo   vyjadrení   podpredsedníčky   najvyššieho   súdu   č.   k.   KP   8/2008-141   z 23. septembra 2009 doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2009 sa uvádza:

„Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti vytýkali Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, že svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/2008 zasiahol do ich práv garantovaných   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Uviedli,   že   ich   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo v ich právnej veci ktorá je vedená na Okresnom   súde   Košice   –   okolie   pod   sp.   zn.   15C   5/2000   porušené,   pretože   celé   súdne konanie prebieha už deväť rokov. Za neprimerane dlhé považovali aj konanie na dovolacom súde, keď ich vec nie je skončená ani po 13 mesiacoch.

Právna   vec   sťažovateľov   napadla   v dôsledku   podaného   dovolania   proti   dvom uzneseniam odvolacieho na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2008 a bola vedená pod sp. zn. 3 Cdo 66/2008. Senát o dovolaní rozhodol 17. 9. 2009.

Predmetom preskúmania boli uznesenia odvolacieho súdu ktorými bolo rozhodované o náhrade   trov   konania.   Išlo   o dve   samostatné   uznesenia   s viacerými   výrokmi,   pričom samotný   spis   mal   vyše   štyristo   strán.   Dovolanie   sťažovateľov   bolo   značne   rozsiahle, obsahujúce   množstvo   dovolacích   námietok   a navyše   bolo   následne   doplňované   ďalším podaním. Vzhľadom na skutkovú náročnosť bola vec niekoľkokrát členmi senátu podrobne študovaná a niekoľkokrát senátom prejednávaná. K skončeniu veci nakoniec došlo dňa 17. septembra 2009 uznesením, ktorého rovnopis v prílohe pripájam. Mám za to, že neboli splnené najmenej dve z troch kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri namietanom porušení práva na   prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote.   Išlo   o fakticky   zložitú   vec   pričom sedemnásť   mesiacov   trvajúce   konanie   pred   najvyšším   súdom   nemožno   považovať   za neprimerané.

Keďže nemožno súhlasiť so závermi sťažovateľov uvedenými v ústavnej sťažnosti vo vzťahu   k postupu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   navrhujem,   aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky tejto sťažnosti nevyhovel....“

4.   Ústavný   súd   listom   z 28.   októbra   2009   doručil   stanoviská   okresného   súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov a vyzval ho, aby sa k nim   vyjadril.   Právny   zástupca   sťažovateľov   v   liste   č.   S 23/2007   z 9.   novembra   2009 (ústavnému súdu doručenom 12. novembra 2009) uviedol:

„Okresný   súd   Košice   –   okolie   a Krajský   súd   v Košiciach   sa   vecne   nevyjadrili k predmetnej sťažnosti a neuvádzajú argumenty, o ktoré sme opreli našu sťažnosť. Napriek tomu považujeme za potrebné reflektovať na niektoré tvrdenia súdov.

Nezodpovedá skutočnosti, že v sťažnosti sa zaoberáme hlavne hodnotením právneho posúdenia veci Okresným súdom Košice – okolie a Krajským súdom v Košiciach. Naopak, v sťažnosti namietame nesprávnu činnosť súdov v konaní vrátane tých, pri ktorých súdy zo skutkových zistení vyvodili   nesprávne právne závery,   alebo pri ktorých súdy na zistený skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu, resp. konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav nesprávne   aplikovali.   V sťažnosti   sme objasnili   kontra lege   postup súdov v konaní a tým sme poukazovali na porušenie základného práva na prejednanie našej veci v primeranom   čase.   Predmetná   sťažnosť   obsahuje   naše   námietky   nakoľko   nesprávna činnosť súdov odporuje príkazu ústavnej normy a sú nimi spôsobené zbytočné prieťahy v konaní sp. zn.: 15C 5/00.

V sťažnosti sme opísali „kedy a aké úkony vo veci boli vykonané“, ale zároveň sme namietali tie úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu našej právnej neistoty.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich   vyjadreniami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   dospel   k názoru,   že   od   tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6.   Po   oboznámení   sa   s obsahom   sťažnosti,   k nej   pripojenými   prílohami a doplneniami,   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu,   krajského   súdu   a podpredsedníčky najvyššieho   súdu,   ako   aj   vyjadrením   právneho   zástupcu   sťažovateľov   k podaným vyjadreniam všeobecných súdov a skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 5/00 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Konanie   vedené   okresným   súdom   začalo   návrhom   na   určenie   neplatnosti   závetu spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali právni   nástupcovia   pozostalého   manžela   poručiteľky.   Sťažovatelia   mali   v konaní   pred okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J. B., ktorá sťažnosť ústavnému súdu nepodala). Návrh bol 11. októbra 2000 doručený odporcom na   vyjadrenie.   Podanie   návrhu   na   začatie   konania   bolo   oznámené   8.   novembra   2000 Okresnému súdu Trebišov – dedičskej kancelárii JUDr. A. K. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie   vo   veci   na   7.   november   2001.   Pojednávanie   bolo   odročené   pre   účely ustanovenia znalca na preklad listín z maďarského jazyka. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo   30.   apríla   2002   a bolo   odročené   pre   účely   doručenia   prekladu   závetu účastníkom konania a vypočutia navrhovateľky v 3. rade. Spis bol postúpený Okresnému súdu   Bratislava   I   24.   mája   2002   so   žiadosťou   o výsluch   navrhovateľky   v   3.   rade. Okresnému súdu bol spis vrátený 29. novembra 2002. Dňa 4. marca 2003 ustanovil okresný súd   na podanie   znaleckého   posudku   znalca   z odboru   grafológie.   Znalecký   posudok   bol podaný 4. decembra 2003. Konanie vo veci pokračovalo 27. januára 2004 doručením výziev účastníkom konania na vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania a doručenie dôkazov pre rozhodnutie vo veci samej. Na pojednávaní uskutočnenom 20. apríla 2004 bol vyhlásený rozsudok č. k. 15 C 5/00-116, proti ktorému podali odvolania tak navrhovatelia, ako aj sťažovatelia. Sťažovatelia sa proti rozsudku odvolali iba v časti týkajúcej sa im priznaných trov konania. Spis bol predložený krajskému súdu 22. júla 2004 na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn. 12 CoD 63/04 z 29. októbra 2004 vrátil spis okresnému súdu. Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 9. februára 2005 vyhlásil dopĺňací rozsudok č. k. 15 C 5/2000-197 k trovám konania a po odvolaní podanom sťažovateľom RNDr. J. B. vydal opravné uznesenie č. k. 15 C 5/00-211 z 1. apríla 2005. Spis bol opätovne predložený na rozhodnutie krajskému súdu 2. mája 2005. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 CoD   45/05   z 24.   októbra   2005.   Po   vyúčtovaní   trov   konania   sťažovateľmi   okresný   súd rozhodol   o ich   náhrade   uznesením   č.   k.   15   C   5/00-310   z 2.   júna   2006   (uznesenie expedované 5. októbra 2006). Uznesením z 10. júla 2006 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   o ktoré   požiadala   navrhovateľka   A.   T.   Spis   bol predložený   krajskému   súdu   24.   októbra   2006   na   rozhodnutie   o podaných   odvolaniach. Krajský súd uznesením č. k. 9 CoD 100/07-393 z 28. septembra 2007 zmenil uznesenie súdu I. stupňa a priznal A. T. oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením č. k. 9 CoD 114/06-394 z 28. septembra 2007 krajský súd zmenil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku o náhrade   trov   štátu,   čiastočne   trovy   štátu   nepriznal   a zrušil   uznesenie   súdu   I.   stupňa v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovatelia podali proti   uvedeným   rozhodnutiam   dovolanie,   v dôsledku   čoho   bol   spis   7.   apríla   2008 predložený   na   rozhodnutie   najvyššiemu   súdu.   Najvyšší   súd   dovolanie   sťažovateľov uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/08 zo 17. septembra 2009 odmietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. septembra 2009 na rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická   zložitosť   veci   (1),   správanie účastníka   konania (2)   a postup súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

9.1 Predmetom namietaného konania bolo konanie o návrhu na určenie neplatnosti závetu, v ktorom mali sťažovatelia postavenie odporcov. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej (rozsudok   sa   stal právoplatný 12. decembra 2005) prebieha v súčasnosti na okresnom súde konanie už iba o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavný súd hodnotí tú časť konania, ktorej cieľom je vyriešenie výšky trov konania jednotlivých sťažovateľov ako menej zásadnú v porovnaní s hlavným predmetom konania, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. V čase podania sťažnosti prebiehalo konanie na okresnom súde už siedmy rok, pričom k rozhodnutiu vo veci samej došlo v piatom roku konania a konanie o náhrade trov konania nie je ukončené ani po deviatich rokoch. Ústavný súd poznamenáva, že konanie postupne prebehlo na všetkých stupňoch všeobecných súdov – okresnom súde, krajskom súde   (opakovane)   a najvyššom   súde.   Veci   možno   priznať   aj   určitú   skutkovú   zložitosť spočívajúcu v počte účastníkov na strane navrhovateľov aj odporcov, potrebe vykonania prekladov   dôkazov   z maďarského   jazyka   i znaleckého   dokazovania   z odboru   grafológie. Napriek uvedeným skutočnostiam nemožno ospravedlniť celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako deväť rokov.

9.2 Správanie sťažovateľov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu nimi označeného práva.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 5/00 ústavný súd zistil, že aj sťažovatelia prispeli k doterajšej dĺžke konania, a to opakovanými podaniami vo veci (aj v maďarskom jazyku), ktoré robili striedavo sami vo svojom mene, jedným zo sťažovateľov i za iného sťažovateľa   a   spoločne   za   všetkých   a následne   zvoleným   právnym   zástupcom,   ako   aj využívaním procesných prostriedkov priznaných Občianskym súdnym poriadkom.

9.3 Ústavný súd sa   napokon   zaoberal postupom   okresného súdu,   krajského súdu a najvyššieho súdu v predmetnej občianskoprávnej veci.

Konanie   vedené   okresným   súdom   začalo   návrhom   na   určenie   neplatnosti   závetu spísaného poručiteľkou vlastnou rukou v maďarskom jazyku, ktorý 21. júna 2000 podali právni nástupcovia   pozostalého manžela poručiteľky, pričom sťažovatelia mali v konaní pred okresným súdom postavenie odporcov (s výnimkou odporkyne vo 4. rade PaedDr. J. B.,   ktorá   sťažnosť ústavnému súdu   nepodala). Okresný   súd   vo veci   vykonal jednotlivé úkony tak, ako to je uvedené v II. časti tohto nálezu. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil,   že   jeho   konanie   bolo   poznamenané   jednak   nečinnosťou   v jednotlivých   etapách konania,   ale   predovšetkým   nesústredenou   činnosťou   konajúcej   sudkyne,   ktorá   mala   za následok oneskorené zasielanie dôkazov na vyjadrenie účastníkom konania a opakované predčasné predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako roku od podania návrhu (7. novembra 2001). Medzi druhým a tretím pojednávaním uplynuli dva roky (od 11. apríla 2002 do 30. apríla 2004), pričom znalecké dokazovanie z odboru grafológie trvalo takmer rok. Na v poradí treťom vo veci uskutočnenom pojednávaní 20. apríla 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 15 C 5/00-116,   ku   ktorému   pre   nepresnosti   vo   výroku   bol   vydaný   18.   februára   2005   doplňujúci rozsudok č. k. 15 C 5/00-197 a 1. apríla 2005 uznesenie o oprave vo výroku doplňujúceho rozsudku   č.   k.   15   C   5/00-211.   Po   odvolaniach   podaných   navrhovateľmi,   ako   aj sťažovateľmi bol spis predložený 22. júla 2004 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý ho vrátil   okresnému súdu   ako predčasne predložený (pre   nezabezpečenie prepisu   zápisnice z uskutočneného pojednávania a prekladu listín z maďarského jazyka).

Krajský súd vo veci konal v období od 2. mája 2005 do 28. novembra 2005, t. j. 7 mesiacov a na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2005 rozsudkom sp. zn. 8 CoD 45/05 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 9. februára 2005 a opravným uznesením z 1. apríla 2005 vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 3. rade a žalovanou vo 4. rade PaedDr. J. B. Vo zvyšnej časti zrušil rozsudok prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2005. Na okresnom súde sa dosiaľ prebiehajúce konanie týka už iba trov konania.

Po vrátení veci a vykonaní potrebných úkonov okresný súd uznesením č. k. 15 C 5/00-310 z 3. júna 2006 rozhodol o náhrade trov konania. Uvedené uznesenie bolo pre nezabezpečenie   prepisu   z magnetofónovej   pásky   expedované   účastníkom   konania   5. októbra 2006. Navrhovatelia, ako aj odporcovia podali proti rozhodnutiu o trovách konania odvolanie.   Spis   bol   predložený   na   rozhodnutie   o odvolaniach   krajskému   súdu,   kde   sa nachádzal od 24. októbra 2006 do 27. novembra 2007, t. j. 13 mesiacov. Krajský súd vydal 28.   septembra   2007   vo   veci   dve   uznesenia   č.   k.   9   CoD   100/07-393,   ktorým   zmenil uznesenie   súdu   prvého   stupňa   a priznal   A.   T.   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a uznesenie   č.   k.   9   CoD   114/06-394,   ktorým   zmenil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   vo výroku o náhrade trov štátu, čiastočne trovy štátu nepriznal a zrušil uznesenie súdu prvého stupňa   v prevyšujúcej   časti   a v rozsahu   zrušenia   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie konanie.   Proti   obom   uzneseniam   podali   sťažovatelia   dovolanie.   Spis   bol   predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní 7. apríla 2008.

Spis sa na najvyššom súde nachádzal v období od 7. apríla 2008 do 28. septembra 2009, t. j. 18 mesiacov. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/2008 zo 17. septembra 2009 dovolanie odmietol. Spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie 28. septembra 2009.

10.   Sťažovatelia   v   opakovane   doplnenej   sťažnosti   namietali   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy   postupom   okresného   súdu,   krajského   súdu   i najvyššieho   súdu.   Ústavný   súd konštatuje, že od podania návrhu sa vo veci koná viac ako 9 rokov a doterajšie konanie už prebehlo na všetkých troch stupňoch. Rozhodnutie vo veci samej je právoplatné od 12. decembra 2005 a konanie pokračuje rozhodovaním o náhrade trov účastníkov konania. Po podrobnom preštudovaní spisu sp. zn. 15 C 5/00, vyjadrení okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho   súdu   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   k prieťahom   v konaní   došlo   na okresnom súde. Dĺžku konaní na krajskom súde a najvyššom súde vyhodnotil ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.

Na základe už uvedených   skutočností ústavný súd dospel   k záveru, že postupom okresného súdu došlo v konaní ako celku k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy.

11. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení z 9. novembra 2009 k stanoviskám okresného   súdu,   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu   k prijatej   sťažnosti   okrem   iného uviedol:

„  ...   Žiadame   ústavný   súd,   aby   v rámci   konania   o našej   sťažnosti   preveril právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: 8Cod 45/05-244 zo dňa 24. 10. 2005   nakoľko   v prípade   absencie   jeho   právoplatnosti   chýba   zákonný   právny   základ ďalšieho   postupu   súdov   v konaní   sp.   zn.:   15C   5/00,   a doterajší   postup   súdov   v konaní o určenie   neplatnosti   závetu,   o náhradu   trov   konania   po   24.   10.   2005   nie   je   v súlade s ústavou.   Nedoručením   spomínaného   rozsudku   žalovanému   RNDr.   J.   B.   a ďalšou nesprávnou činnosťou súdov sú spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

Žiadame   ústavný   súd   o preverenie   naliehavého   právneho   záujmu   žalobcov   na požadovanom určení o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., nakoľko v prípade absencie ich naliehavého   právneho záujmu na   požadovanom   určení v konaní   sp.   zn.:   15C 5/00   celé konanie o neplatnosť závetu poručiteľky E. T., o náhradu trov konania protirečí ústavnej norme.“...

Ústavný súd k tejto časti vyjadrenia sťažovateľov pre úplnosť uvádza, že uvedené skutočnosti nemôžu byť predmetom konania o ústavnej sťažnosti, a to vzhľadom na rozsah, v akom bola uznesením č. k. I. ÚS 168/09-49 z 24. júna 2009 prijatá na ďalšie konanie, ako aj skutočnosť, že námietku právoplatnosti rozsudku krajského súdu sťažovatelia v pôvodnej sťažnosti neuplatňovali.

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v čase podania sťažnosti sťažovateľov nebolo konanie o podanom dovolaní ukončené. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľov 17. septembra 2009 uznesením sp. zn. 3 Cdo 66/2008.

12.   Sťažovatelia   v petite   sťažnosti   žiadali   okrem   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby im ústavný súd na základe čl. 127   ods.   3   ústavy   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktorého   výšku   určili v doplnku svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. mája 2009 na 5 400 € pre každého zo sťažovateľov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovatelia v liste doručenom ústavnému súdu 18. septembra 2009 odôvodnili priznanie finančného zadosťučinenia takto:

„Hodnota   na   ktorej   nám   vznikla   ujma   protiprávnym   správaním   Okresného   súdu Košice   –   okolie,   Krajského   súdu   v Košiciach   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky odporujúcim Ústave SR (a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je naše   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (právo   na   súdne prejednanie   veci   v primeranej   lehote).   V danom   prípade   deklarovanie   porušenia   nášho práva   a príkaz   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   môže   zabrániť   tomu,   aby   odporcovia pokračovali v protiprávnom správaní.

Na druhej strane doterajšie prieťahy v konaní sa už nedajú napraviť, ani odstrániť. Jedine primeraným finančným zadosťučinením je možné nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi   poškodeným   záujmom   a protiprávnym   správaním.   Primeranosť   finančného zadosťučinenia   závisí   od   vážnosti   protiprávneho   správania,   t.   z.   od   dĺžky   zbytočných prieťahov v konaní.

Pre posúdenie vážnosti protiprávneho správania Okresného súdu Košice – okolie a Krajského súdu v Košiciach je významné, že v ich prípade nemôžeme hovoriť o zložitosť prerokovanej veci z hľadiska právneho, ani z hľadiska skutkového nakoľko sa jedná o bežnú právnu vec o náhradu trov konania. To, že naša právna neistota v tom smere po dlhých rokoch ešte stále nie je odstránená podmieňuje nesprávnu činnosť, v niektorých častiach protiprávny postup súdu prvého a druhého stupňa v konaní. Protiprávne správanie týchto súdov   je   o to   vážnejšie,   že   súdmi   spôsobené   zbytočné   prieťahy   vznikli   v takom   konaní o náhradu trov konania, ktoré konanie je výsledkom konania o merite veci s akademickým charakterom.   V konaní   o neplatnosť   závetu   navrhovatelia   nepreukázali   ich   naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dá sa povedať, že sporové konanie o neplatnosť závetu v dedičskom konaní bol vynútený tým Okresným súdom Košice – okolie (pozostalý manžel   v prekluzívnej   lehote   nepodal   žalobu   na   určenie   neplatnosti   závetu   poručiteľky, následne   platnosť   tohto   závetu   zápisnične   uznal),   ktorý   súd   následne   v deväťročnom sporovom konaní dvakrát nerozhodol o trovách konania každého z úspešných účastníkov, potom dvakrát síce už rozhodol, ale svoje rozhodnutia náležite neodôvodnil....

Tvrdíme,   že   v prípade,   ak   by   Okresný   súd   Košice   –   okolie   v dedičskom   konaní postupoval správne, v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, potom tie trovy konania o ktoré sa vedie zdĺhavý spor, by vôbec nevznikli. Takisto, ak by Okresný súd Košice – okolie a Krajský súd v Košiciach v sporovom konaní o neplatnosť závetu, o náhradu trov konania postupovali   správne,   v súlade   s Občianskym   súdnym   poriadkom,   potom   trovy   a dĺžka konania by mohli byť značne minimalizovaná.“

Vzhľadom   na   výrok   nálezu   vyslovený   v bode   1   tohto   rozhodnutia,   na   ktorý   je viazaná možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľov.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V uvedenom prípade nemožno právnu neistotu sťažovateľov označiť za takú, ktorá by mala pre nich zásadný význam, pretože nejde o konanie vo veci, v ktorej rýchlosť konania považuje ústavný súd za zásadnú (statusové   veci,   veci   starostlivosti   o maloletých,   veci   týkajúce   sa   trvania   pracovného pomeru, ochrany osobnosti a pod.), ale iba o priznanie trov konania, v ktorom rozhodnutie vo   veci   samej   nadobudlo   právoplatnosť   už 12.   decembra   2005.   Vzhľadom   na   uvedené skutočnosti   považoval   ústavný   súd   priznanie finančného   zadosťučinenia   po   1000   €   pre každého zo sťažovateľov za primerané.

13. Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. D. S. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. novembra 2009 vyčíslil trovy právneho zastúpenia v posudzovanom konaní v sume 581,80 €. Ústavný súd priznal úhradu za jeden úkon vykonaný v roku 2007 a jeden úkon vykonaný v roku 2009 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za ostatné úkony právnej pomoci náhrada nebola priznaná, lebo išlo len o bežné rozhodnutie dovtedajšieho stavu bez patričnej ústavnoprávnej argumentácie.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

14. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009