znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 168/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. Z., B., zastúpeného advokátkou Mgr. H. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práv   podľa   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   3   Co   87/06 z 13. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. Z. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2008 doručená sťažnosť Ing. I. Z., B. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou Mgr. H. S., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práv   podľa   čl.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 87/06 z 13. septembra 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Som výlučným vlastníkom rodinného domu... v B... V tomto rodinnom dome sú dve samostatné bytové jednotky a spoločné priestory. Byt na poschodí obýval od roku 1947 M. O. spolu s manželkou P. O. a neskôr aj ich synom Ing. J. O., po smrti M. O.ostala v byte bývať jeho manželka spolu so synom. Byt na prízemí rodinného domu obývam ja spolu s manželkou.

M. O. vzniklo právo užívať predmetný byt na základe výmeru S. v B. zo dňa 20. 10. 1947... Tým, že sa M. O. stal užívateľom bytu počas trvania manželstva, vzniklo jemu a jeho manželke... právo spoločného nájmu (užívania) bytu manželmi.

Vlastníkom predmetného rodinného domu som sa stal z polovice dedením po mojom otcovi v roku 1986   a z polovice   kúpou v roku 1991   od ostatných   spoluvlastníkov   domu. Rodinný dom bol nepretržite vo vlastníctve súkromných osôb,   pričom len vzhľadom na politickú a hospodársku situáciu   v roku 1947 bol neb.   M.   O.   prikázaný do nájmu bytu v predmetnom   rodinnom   dome.   Na   tomto   mieste   je   nevyhnutné   uviesť,   že   nakoľko predmetný rodinný dom bol a je nepretržite vo vlastníctve fyzických osôb, nejde o dom, ktorý by bol pôvodným vlastníkom vrátený podľa reštitučných predpisov, teda nejde o dom reštituovaný.

K výpovedi z nájmu bytu som pristúpil z viacerých dôvodov, a to najmä z dôvodu, že vzťahy medzi mnou (spolu s manželkou) a nájomcami boli vyostrené natoľko, že to nad znesiteľnú   mieru   zasahovalo   (a   naďalej   aj   intenzívne   zasahuje)   do   mojich   práv,   čo   sa výrazne odzrkadlilo aj na mojom zdraví.

Vo   výpovedi   z nájmu   bytu   som   uviedol   výpovedné   dôvody   podľa   §   711   ods.   1 písm. c),   d),   e)   a g)   Občianskeho   zákonníka...   Za   najvážnejšie   dôvody,   pre   ktoré   som pristúpil k nájmu, považujem poškodzovanie bytu nájomcami, viacnásobné vytopenie bytu nájomcami, ubytovávanie mne neznámych osôb po dlhšiu dobu v byte bez môjho súhlasu, skutočnosť, že nájomcovia byt nemaľovali ani nenatreli okná niekoľko desaťročí, okná na zimu zatesňujú tak, že ich pribíjajú klincami a podobne. Na všetky dôvody výpovede boli nájomcovia   opakovane   a písomne   pred   podaním   výpovede   upozorňovaní,   o čom   som prvostupňovému súdu predložil písomné dôkazy...

Okrem   týchto   dôvodov   však   za   najvážnejšie   dôvody,   pre   ktoré   som   pristúpil k výpovedi z nájmu bytu, považujem:

- platenie nájomného vo výške, ktorú navrhovatelia svojvoľne považujú za dôvodnú... Na podklade žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 04. 06. 2002, listinných dôkazov a výpovedí účastníkov konania prvostupňový súd skonštatoval, že dôvody výpovede nájmu bytu, ktorú som dal M. O. s manželkou, nie sú dostatočne skutkovo vymedzené,   sú   len   opisné   a preto   je   výpoveď   neplatná,   pričom   súd   po   vykonanom dokazovaní taktiež skonštatoval, že ani jeden z výpovedných dôvodov nie je preukázaný. S uvedeným rozsudkom som nesúhlasil a včas som voči nemu podal odvolanie. Za jedno z najzávažnejších   pochybení rozhodnutia Okresného   súdu   Bratislava   I považujem   okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci aj to, že súd si jednostranne osvojil tvrdenie nájomcov, že predmetný rodinný dom je reštituovaný, a teda   sa   naň   vzťahuje   právna   úprava   regulovaného   nájomného,   čo   však   skutočnosti nezodpovedá...

Nakoľko som so závermi prvostupňového súdu nesúhlasil, podal som dňa 07. 02. 2006 proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd vytýčil pojednávanie 19 mesiacov po podaní odvolania. Krajský súd na pojednávaní vec prejednal a vo svojom rozsudku uviedol, že výpoveď doručená len jednému z manželov nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu ani u jedného   z manželov,   a teda   že   k výpovedi   z nájmu   bytu   ani   nedošlo.   Vo   svojom odôvodnení   následne   uviedol,   že   vo   vzťahu   k druhému   účastníkovi   tu   chýba   existencia hmotnoprávneho   úkonu   prenajímateľa,   ako   prejavu   vôle   adresovaného   aj   tomuto spoločnému nájomcovi bytu, smerujúceho k ukončeniu jeho nájomného vzťahu.

S právnym názorom Krajského súdu nesúhlasím, a to aj napriek tomu, že v obdobnej veci rovnako rozhodol aj Najvyšší súd SR, sp. z. 2 Cdo 137/2003...

Proti rozsudku odvolacieho súdu som podal dňa 11. 01. 2008 dovolanie... Dovolacie   konanie   nie   je   do   dnešného   dňa   ukončené.   Napriek   tejto   skutočnosti podávam ústavnú sťažnosť, pretože ako rozsudok prvostupňového súdu tak aj rozsudok odvolacieho súdu porušuje moje základné právo vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať a môj zdravotný stav je v súčasnosti tak vážny, že nie je viac odo mňa spravodlivo možné očakávať,   aby   som   aj   naďalej   trpel   neustále   ataky   zo   strany   nájomcov,   zotrvával s nájomcami   v nanútenom   nerovnovážnom   vzťahu   a žil   v neistote   a nepretržitom psychickom napätí...

Z týchto dôvodov žiadam Ústavný súd, aby moju ústavnú sťažnosť s poukazom na § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. prijal, a to aj napriek tomu, že nie je dodržaná zákonná lehota na podanie ústavnej sťažnosti...

Na doplnenie Ústavnému súdu uvádzam, že v konaní pred odvolacím súdom som na svoju obranu súdu predložil rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva... Európsky súd pre ľudské práva vydal v konaní pred Veľkou komorou rozsudok, v ktorom jednomyseľne skonštatoval,   že   vo   veci   Hutten-Czapska   vs.   Poľsko   došlo   k porušeniu   článku I. Dodatkového   protokolu   zo   dňa   20.   03.   1952   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   nakoľko   sťažovateľka   bola   jednou   z množstva   majiteľov   domov postihnutých   reštriktívnym   systémom   nájomného.   Ďalej   skonštatoval,   že   vyššie   uvedené porušenie   malo   pôvod   v systémovom   probléme   spojenom   so   zle   fungujúcou   poľskou legislatívou a to tak, že tento systém ukladal a naďalej ukladá obmedzenia práv majiteľov domov   a nezabezpečoval   a stále   nezabezpečuje   majiteľom   domov   postup   alebo mechanizmus, ktorý by im umožňoval pokryť straty spojené s údržbou majetku...

V tomto smere som dňa 11. 09. 2006 podal podnet na Generálnu prokuratúru SR na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom o súlade právnej úpravy v oblasti regulácie   cien   nájmu   bytov   s Ústavou   SR   a s článkom   I Dodatkového   protokolu   zo   dňa 20. 03. 1952 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Z dôvodu, že bol prijatý zákon č. 200/2007 Z. z. som opätovne podal podnet na Generálnu prokuratúru SR s výsledkom, že generálny prokurátor dňa 21. 03. 2007 podal Ústavnému súdu návrh na začatie   konania   o súlade   zákona   č.   200/2007   Z.   z.   s Ústavou   Slovenskej   republiky a následne navrhol pozastaviť účinnosť ustanovení napadnutých týmto návrhom.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby po prijatí sťažnosti nálezom   rozhodol,   že   jeho   základné   právo   podľa   čl.   20   ústavy   a práva   podľa čl. 1 dodatkového protokolu boli rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co 87/06 porušené, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 200 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   ústavou a dodatkovým protokolom garantovaného práva vlastniť majetok rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co 87/06 z 13. septembra 2007.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Co 87/06 z 13.   septembra   2007,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   nadobudol   právoplatnosť 13. decembra 2007. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 17. marca 2008, to znamená po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008