znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 168/06-96

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. Nc 920/00 a v súčasnosti pod sp. zn. 21 P 33/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   I   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   21   P   33/01   p o r u š i l právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jeho   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 33/01 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 995 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatpäť   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   M.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 10. mája 2006 č. k. I. ÚS 168/06-66 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný   súd   I“ alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn.   Nc 920/00   a v súčasnosti pod sp. zn. 21 P 33/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z relevantnej časti sťažnosti vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej   aj   „okresný   súd   II“)   č.   k.   24 C 21/96-64   z 15.   októbra   1997   bolo   manželstvo sťažovateľa   rozvedené   a na   čas   po   rozvode   manželstva   súd   zveril   maloletého   D.   B. a maloletú M.   B. do   výchovy   a opatery   matky a sťažovateľa   zaviazal prispievať na ich výživu. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, avšak Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) vo veci rozhodol svojím uznesením z 21. októbra 1998 č. k. 18 Co 282/98-71 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výšky výživného a vrátil vec na ďalšie konanie.

Okresný súd II na základe uvedeného konal už len o určení výživného na maloletého D. B., keďže časť rozsudku č. k. 24 C 21/96-64 z 15. októbra 1997 pojednávajúca o rozvode manželstva nadobudla právoplatnosť, a navyše vo vzťahu k maloletej M. bolo otcovstvo sťažovateľa úspešne zapreté v inom konaní. Dňa 17. mája 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie   v neprítomnosti   sťažovateľa,   na   ktorom   bývalá   manželka   sťažovateľa predniesla, že trvá na svojom návrhu a žiada, aby súd zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu jeho syna sumou 4 600 Sk mesačne. Splnomocnený zástupca sťažovateľa prítomný na pojednávaní súhlasil s tým, aby súd určil výživné vo výške 4 600 Sk. Na to súd vyhlásil rozsudok č. k. 24 C 21/96-99 zo 17. mája 1999, kde určil výživné zo strany sťažovateľa na maloletého D. B. vo výške 4 600 Sk, ktoré je sťažovateľ povinný prispievať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok   bol doručovaný   iba splnomocnenému zástupcovi   sťažovateľa, ktorý   vynesenie tohto rozsudku sťažovateľovi zatajil, a samotný sťažovateľ sa o ňom dozvedel až 10. apríla 2000, keď bol predvolaný na policajný orgán z dôvodu jeho trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

1.2 Okresný súd II vydal ďalší rozsudok č. k. Nc 947/96-148 zo 16. novembra 1999, ktorým   za   účasti   matky   dieťaťa   a právneho   zástupcu   sťažovateľa   schválil   rodičovskú dohodu. Ani o tomto rozsudku sťažovateľ nevedel, pretože mu údajne nebol doručený a ani doručovaný, pričom jeho právny zástupca aj v tomto konaní postupoval proti jeho vôli. Tento   rozsudok   so   schválením   rodičovskej   dohody   získal   sťažovateľ   až   od   súdneho exekútora 24. februára 2004.

1.3 Sťažovateľ podal 31. júla 2000 na okresnom súde I návrh na zníženie výživného na maloletého D. B. Podľa   názoru sťažovateľa však okresný súd I toto konanie akoby zámerne zanedbával s cieľom spôsobiť mu exekvovanie jeho majetku a dosiahnuť pre neho uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ako dôkaz uvádza, že na základe tohto návrhu podľa neho dodnes nebol tento návrh pridelený žiadnemu sudcovi a nebolo tomuto návrhu pridelené číslo konania. Podľa názoru sťažovateľa bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď okresný súd I dosiaľ nevykonal ani jeden úkon vo veci návrhu na zníženie výživného podaného na tomto súde 31. júla 2000, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu na okresnom súde I pôvodne vedené pod sp. zn. Nc 920/00 a v súčasnosti pod sp. zn. 21 P 33/01. Sťažovateľ uviedol, že pred uplatnením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ústavnom súde sa domáhal   ochrany   aj   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

1.4 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ vo vzťahu k prijatej časti sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd (...) vo veci návrhu na zníženie výživného podaného na Okresnom súde Košice I dňa 31. 07. 2000 porušil právo sťažovateľa J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu (...) v konaní vedenom (...) vo veci návrhu na zníženie výživného podaného dňa 31. 07. 2000 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. (...)

4. (...)

5.   J.   B.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   1.000.000,-   Sk   (...),   ktoré   je Okresný   súd   Košice   II   povinný   mu   vyplatiť   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

6. J. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vypočítanej v súlade s Vyhláškou MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá pozostáva z troch úkonov právnej služby podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky   á   4.534,-   Sk   a zo   4   režijných   poplatkov   á   138,-   Sk,   čo   vo   svojom   súhrne predstavuje sumu 14.154,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. J. M. do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd I, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom zo 16. augusta 2006 sp. zn. Spr. 2355/04 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 11. septembra 2006.

2.1 Predseda okresného súdu I vo svojom prípise popísal chronológiu úkonov, ktoré súd vo veci vykonal a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...)   ponechávam   na   úvahu   ústavného   súdu,   či   v danom   prípade   došlo k neodôvodneným   prieťahom   v súdnom   konaní,   avšak   som   toho   názoru,   že   konajúca sudkyňa   vykonávala   všetky   úkony   priebežne   a v záujme   čo   najrýchlejšieho a najobjektívnejšieho rozhodnutia vo veci samej, pričom je potrebné prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že v senáte konajúcej sudkyne je vysoký počet nerozhodnutých vecí.

Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní v tejto veci. (...)“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Vo veci sťažnosti J. B. zaslal Váš súd nám vyjadrenie Okresného súdu Košice I, kde predseda   súdu   zdôvodňuje   prieťahy   vo   veci   zníženia   výživného   na   mal.   D.   B.   rôznymi účelovými   okolnosťami.   Zámerne   sa   vyhýba   vyjadrenia   k podaniu   zo   dňa   31. 07. 2000 o zníženie   výživného,   ktoré   bolo   osobne   podané   na   Okresnom   súde   Košice   I a do   dnes tomuto podaniu nebola pridelená spisová značka. Po viacerých sťažnostiach toto podanie sa na súde našlo, avšak bez čísla a pri odpovediach na sťažností vo veci súd pričleňoval toto   podanie   k iným   neskôr   podaným   návrhom   (...).   Záverom   je   treba   konštatovať,   že jednoznačne ide o neodôvodnené prieťahy v konaní, nakoľko dôvody uvedené Okresným súdom Košice I sú nepostačujúce k ospravedlneniu vybavovania veci v rozsahu 6 rokov. Prekážky,   ktoré   podľa   súdu   bránili   v konaní   boli   odstrániteľné   v zákonom   stanovenom termíne súdom, na čo tento má aj svoje zákonné donucovacie prostriedky, z ktorých ani jednu v tomto prípade nevyužil. (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na charakter predmetu posúdenia, ktorý je určený povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 21 P 33/01:

Dňa 31. júla 2000 podal sťažovateľ na Okresnom súde Košice I proti Ing. A. B. (ďalej   len   „matka“   alebo   „odporkyňa“)   návrh   na   začatie   konania   vo   veci   starostlivosti o maloletého D. B. o zníženie výživného. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Nc 920/00. Dňa 8. augusta 2000 sudkyňa okresného súdu I dala úpravou kancelárii pokyn, aby pripojila spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 24 C 21/96.

Dňa 21. septembra 2000 sudkyňa okresného súdu I dala úpravou kancelárii pokyn, aby   odstúpila   spis   v zmysle   §   105   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „O. s. p.“) okresnému súdu II.

Dňa 27. októbra 2000 bol spis predložený okresnému súdu II v zmysle § 105 ods. 2 O. s. p. a ďalej vedený pod sp. zn. P 3/00.

Dňa 13. novembra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že sa zistí trvalá adresa matky a potom bude nariadený termín pojednávania alebo sa prenesie príslušnosť na okresný súd I.

Dňa 10. januára 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd II vyhlásil uznesenie č. k. P 3/00-84, že prenáša svoju príslušnosť na okresný súd I.

Dňa 20. februára 2001 bol spis sp. zn. P 3/00 doručený okresnému súdu I a ďalej vedený pod sp. zn. 21 P 33/01.

Dňa 29. mája 2001 sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. jún 2001.Dňa 11. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. júl 2001 s tým, že bude dožiadaný Okresný úrad práce K., aby oznámil či je otec vedený v zozname nezamestnaných a aká podpora   sa   mu vypláca; Okresný   úrad K.,   aby zaslal správu,   či   sťažovateľ   poberá sociálne dávky   a zamestnávateľ matky, aby doručil   opisy mzdových listov.

Dňa 20. júna 2001 zamestnávateľ matky doručil súdu vyžiadané mzdové listy.Dňa 22. júna 2001 Okresný úrad K. doručil súdu vyžiadané informácie.Dňa   28.   júna   2001   Okresný   úrad   práce   K.   doručil   súdu   odpoveď   na   súdne dožiadanie.

Dňa   13.   júla   2001   odporkyňa   doručila   súdu   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na nariadenom pojednávaní.

Dňa 23.   júla 2001   sa   uskutočnilo vo veci   pojednávanie, ktoré   bolo odročené   na 5. september 2001 s tým, že sťažovateľ bude povinný na pojednávaní predložiť potvrdenie o tom, z akých príjmov žije.

Dňa 5. septembra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. október 2001 s tým, že bude vyžiadaný mzdový list matky za rok 2001.

Dňa 13. septembra 2001 zamestnávateľ odporkyne doručil súdu mzdový list za rok 2001.Dňa 3. októbra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré vo veci zníženia výživného   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude   vo   veci   nariadené   znalecké dokazovanie.

Dňa 22. mája 2002 súd vydal uznesenie č. k. 21 P 33/01-114, ktorým ustanovil znalca   z odboru   psychológie   Dr.   G.   a účastníkom   konania   uložil   povinnosť   zložiť preddavok na znalecké dokazovanie v lehote 3 dní od právoplatnosti.

Dňa   22.   mája   2002   sťažovateľ   podal   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia o úpravu styku s dieťaťom.

Dňa   10.   júna   2002   sťažovateľ   doručil   súdu   podanie,   v ktorom   navrhol,   aby   súd rozšíril okruh otázok, ktoré má zodpovedať ustanovená znalkyňa a odvolanie proti výroku uznesenia   súdu   sp.   zn.   21   P   33/01   z 22.   mája   2002   o povinnosti   zložiť   preddavok   na znalecké dokazovanie.

Dňa 28. júna 2002 súd vydal uznesenie č. k. 21 P 33/01-144, ktorým ustanovil znalca na posúdenie príjmov a výdavkov sťažovateľa a aby podal znalecký posudok do 60 dní od doručenia uznesenia.

Dňa   24.   júla   2002   znalkyňa   doručila   súdu   znalecký   posudok   č.   10/2002   a vyúčtovanie znaleckého.

Dňa 7. augusta 2002 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby znalecký posudok doručila účastníkom konania a nariadila termín pojednávania na 7. október 2005.

Dňa 15. augusta 2002 sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 21 P 33/01-144 z 28. júna 2002.

Dňa 24. septembra 2002 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala od Daňového úradu K. daňové priznania sťažovateľa za posledné 4 roky, od Okresného úradu K.   potvrdenie   o sociálnych   dávkach   poskytnutých   sťažovateľovi   a od   Úradu   práce   K. potvrdenie odkedy je sťažovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a aká podpora mu bola poskytovaná.

Dňa   2.   októbra   2002   Okresný   úrad   práce   K.   doručil   súdu   odpoveď   na   jeho dožiadanie.

Dňa 7. októbra 2002 Daňový úrad K. doručil súdu odpoveď na jeho dožiadanie.Dňa 7. októbra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. október 2002.

Dňa   17.   októbra   2002   sťažovateľ   doručil   súdu   žiadosť   o odročenie   pojednávania nariadeného na 21. október 2002.

Dňa   21.   októbra   2002   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. október 2002.

Dňa 21. októbra 2002 bolo pojednávanie odročené na 6. november 2002.Dňa   6.   novembra   2002   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. október 2002.

Dňa 6. novembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa 30. januára 2003 sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. marec 2003.Dňa   20.   februára   2003   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   opätovne doručila znalcovi uznesenie č. k. 21 P 33/01-144.

Dňa 6. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozsudkom č. k. 21 P 33/01-181 rozhodol o úprave styku otca s dieťaťom a konanie vo veci zníženia výživného odročil na neurčito za účelom zaslania dokladov.

Dňa   12.   marca   2003   znalec   doručil   súdu   podanie,   v ktorom   oznámil   súdu skutočnosti, pre ktoré by mohol byť zaujatý.

Dňa 24. apríla 2003 sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti rozsudku súdu č. k. 21 P 33/01-181 zo 6. marca 2003.

Dňa   27.   mája   2003   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila   odpis odvolania odporkyni na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Dňa 16. júna 2003 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila súdu zánik svojej plnej moci.Dňa   26.   júna   2003   sťažovateľ   doručil   súdu   podanie,   ktorým   oznámil   chyby napadnutého rozsudku.

Dňa 2. septembra 2003 odporkyňa doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.Dňa 17. septembra 2003 súd vydal doplňujúci rozsudok č. k. 21 P 33/01-194.Dňa 21. októbra 2003 súd vydal uznesenie č. k. 21 P 33/01-195, ktorým rozhodol o znaleckom   pre   znalca   z odboru   psychiatrie   a uznesenie   č.   k.   21   P   33/01-196,   ktorým zmenil uznesenie č. k. 21 P 33/01-144 z 28. júna 2002 tak, že vypracovaním znaleckého posudku poveruje iného znalca. Sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby predložila spis krajskému súdu ma rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 23. októbra 2003 bol spis predložený krajskému súdu a ďalej vedený pod sp. zn. 16 CoP 534/03.

Dňa 14. novembra 2003 okresný súd I doručil krajskému súdu odvolanie odporkyne proti výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania.

Dňa 17. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 16 CoP 534/03 z 31. decembra 2003, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa   č.   k.   21   P   33/01-114   z 22.   mája   2002   v jeho   výroku   o povinnosti   otca   zložiť preddavok na trovy   znaleckého dokazovania; uznesenie krajského súdu   sp.   zn. 16 CoP 612/03 z 31. decembra 2003, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 21 P 33/01-114   z 28.   júna   2002   v jeho   výroku   o povinnosti   otca   zložiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania a uznesenie krajského súdu sp. zn. 16 CoP 613/03 z 31. decembra 2003,   ktorým   rozhodol   o odvolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku   č.   k.   21   P   33/01-181 zo 6. marca   2003   tak,   že   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   ako   predčasne   predloženú   na odvolacie konanie.

Dňa 18. februára 2004 sudkyňa okresného súdu I dala úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenia krajského súdu boli doručené účastníkom konania.

Dňa 3. marca 2004 okresný súd I vydal rozsudok č. k. 21 P 33/01-212, ktorým doplnil rozsudok č. k. 21 P 33/01-181 zo 6. marca 2003 o výrok, ktorým konanie vo veci zníženia výživného vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 24. marca 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby predložila spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 26. marca 2004 bol spis doručený krajskému súdu a ďalej vedený pod sp. zn. 16 CoP 146/2004.

Dňa 6. mája 2004 okresný súd I doručil krajskému súdu žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn. 21 P 33/01.

Dňa   10.   júna   2004   okresný   súd   I   doručil   krajskému   súdu   urgovanú   žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn. 21 P 33/01.

Dňa   6.   augusta   2004   sudkyňa   krajského   súdu   nariadila   vo   veci   pojednávanie   na 24. august 2004.

Dňa 6. augusta 2004 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 3 dní oznámil vo veci sp. zn. 16 CoP 146/04, kto je jeho právny zástupca.

Dňa 24. augusta 2004 sa uskutočnilo na krajskom súde vo veci sp. zn. 16 CoP 146/04 pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 16 CoP 146/04-229, ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami zo 17. septembra 2003 a z 3. marca 2004 vo výroku o úprave styku otca s maloletým D. a bol zrušený napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami vo výroku o trovách a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Dňa   23.   septembra   2004   bol   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   16   CoP   146/04-229 z 24. augusta 2004 doručený okresnému súdu I.

Dňa 27. septembra 2004 sudkyňa súdu dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila účastníkom konania rozsudok krajského súdu č. k. 16 CoP 146/04-229 z 24. augusta 2004.Dňa 13. januára 2005 okresný súd I vydal uznesenie č. k. 21 P 33/01-242, ktorým bola miestna príslušnosť súdu prenesená na okresný súd II.

Dňa 15. marca 2005 bola vec odstúpená na ďalšie konanie.

Dňa 16. marca 2005 bol spis doručený okresnému súdu II a ďalej vedený pod sp. zn. 26 P 72/05.

Dňa 17. marca 2005 zákonná sudkyňa okresného súdu II vyslovila svoju zaujatosť, preto bol daný pokyn kancelárii, aby spis predložila podateľni na pridelenie náhodným výberom inej sudkyni príslušného registra.

Dňa 20. júla 2005 okresný súd II doručil krajskému súdu podanie, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s prenesením príslušnosti z okresného súdu I a ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 3 NcC 50/05.

Dňa 25. júla 2005 bola vec opatrením podpredsedu   krajského súdu pridelená do senátu 7 CoP.

Dňa 22. augusta 2005 krajský súd doručil okresnému súdu II uznesenie č. k. 3 NcC 50/05-262 zo 17. augusta 2005, ktorým bolo rozhodnuté, že na konanie vo veci zníženia výživného je príslušný okresný súd I.

Dňa 22. augusta 2005 sudkyňa okresného súdu II dala úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie krajského súdu č. k. 3 NcC 50/05-262 zo 17. augusta 2005 doručila účastníkom konania.

Dňa 19. septembra 2005 sudkyňa okresného súdu II dala úpravou kancelárii pokyn, aby spis doručila okresnému súdu I.

Dňa 20. októbra 2005 sudkyňa okresného súdu I dala úpravou kancelárii pokyn, aby od   účastníkov   vyžiadala   mzdové   listy,   daňové   priznania,   mzdové   listy   od   obchodnej spoločnosti   V.   a listy   vlastníctva   ohľadom   nehnuteľností   vo   vlastníctve   sťažovateľa a zároveň nariadila pojednávanie na 21. november 2005.

Dňa 28. októbra 2005 obchodná spoločnosť V. doručila súdu vyžiadané materiály.Dňa 9. novembra 2005 Správa katastra K., doručila súdu vyžiadané informácie.Dňa 11. novembra 2005 Správa katastra K. doručila súdu vyžiadané informácie.Dňa 18. novembra 2005 Daňový úrad K. doručil súdu vyžiadané písomnosti.Dňa 21. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. december 2005 s tým, že spis bude zaslaný znalkyni za účelom vyhotovenia znaleckého posudku v zmysle uznesenia č. k. 21 P 33/01-196 z 21. októbra 2003.

Dňa 22. novembra 2005 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby spis predložila znalkyni.

Dňa 16. decembra 2005 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že telefonicky bolo oznámené právnemu zástupcovi sťažovateľa, že pojednávanie nariadené na 19. december 2005 sa odročuje na neurčito z dôvodu nevrátenia spisu od súdnej znalkyne.

Dňa 20. decembra 2005 odporkyňa doručila súdu doplnenie dôkazového materiálu.Dňa 28. decembra 2005 okresný súd II doručil okresnému súdu I znalecký posudok č. 86/2005 na zistenie príjmov a výdavkov sťažovateľa.

Dňa 9. januára 2006 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sťažovateľ si osobne prevzal znalecký posudok č. 86/2005.

Dňa 16. januára 2006 súd vyzval znalkyňu na doručenie ešte jedného vyhotovenia znaleckého posudku č. 86/2005.

Dňa 1.   februára 2006   znalkyňa doručila   súdu   vyžiadané vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 8. februára 2006 sťažovateľ doručil súdu návrh na doplnenie dokazovania.Dňa 22. februára 2006 súd vydal uznesenie č. k. 21 P 33/01-332, ktorým priznal znalecké.

Dňa 1. marca 2006, 15. marca 2006 a 20. marca 2006 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca nahliadli do spisu.

Dňa 20. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 5. september 2006.

Dňa 5. septembra 2006 bolo pojednávanie odročené.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu I v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa vedenom pod sp. zn. 21 P 33/01, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu I vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu I a konštatuje, že okresný   súd   I   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   v   období   od 3. októbra 2001 do 22. mája 2002 (sedem mesiacov), od 27. septembra 2004 do 13. januára 2005 (štyri mesiace) a od 1. februára 2006 do 20. júna 2006 (viac ako štyri mesiace). Okrem toho   na   ťarchu   okresného   súdu   I   treba   pripočítať   aj   neefektívny   postup   v napadnutom konaní v období   od   13.   januára   2005   do   20.   októbra   2005   (deväť   mesiacov),   keď   súd neúspešne preniesol miestnu príslušnosť na iný okresný súd.   Okresný súd I teda počas najmenej dvoch   rokov   vo veci   nevykonal žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu I, podľa ktorého „je potrebné prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že v senáte konajúcej sudkyne je vysoký počet nerozhodnutých   vecí“, nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu I podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 1 000 000 Sk, ktoré odôvodnil dlhotrvajúcou právnou neistotou.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na to, že okresný súd už vo veci rozhodol, a na význam sporu pre sťažovateľa, teda aj na povahu veci, považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   6.   augusta   2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 11. septembra 2006). Za dva   úkony   vykonané v roku   2004   patrí   odmena   v sume   dvakrát   po   4 534   Sk   a dvakrát režijný   paušál   po   138   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena v sume 2 501 Sk a režijný paušál   150   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto sumu 11 995 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006