znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 168/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., bytom V., zastúpeného advokátom JUDr. D. Sz., K. Ch., vo veci porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 67 ods. 1 a 2 a čl. 69 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 a § 13 ods. 1 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   uzneseniami   Obecného   zastupiteľstva   vo   Vojke č. 7/03 z 5. januára 2003 a č. 15/03 z 2. februára 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. J.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2003 doručená sťažnosť Š. J., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. Sz., K. Ch., vo veci porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 67 ods. 1 a 2 a čl. 69 ods. 1, 2 a 3 ústavy, ako aj § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 a § 13 ods. 1 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov uzneseniami Obecného zastupiteľstva vo Vojke (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 7/03 z 5. januára 2003 a č. 15/03 z 2. februára 2003.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie vyššie uvedených práv uzneseniami obecného zastupiteľstva č. 7/03 z 5. januára 2003 a č. 15/03 z 2. februára 2003, tieto uznesenia zrušil a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa stal na základe výsledkov volieb konaných 6. a 7. decembra 2002 opätovne starostom obce.   Funkciu   vykonával   na   celý   úväzok,   nebol   teda   tzv.   úväzkovým   starostom.   Bez prerušenia vykonáva funkciu dodnes a chce ju vykonávať v pôvodnom rozsahu. Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 7/03 z 5. januára 2003 znížilo sťažovateľovi pracovný čas na 4 hodiny   denne,   resp.   jeho   úväzok   na   50   %   a schválilo   mu   zároveň   plat   v rozsahu koeficientu 0,5. Sťažovateľ výkon tohto uznesenia pozastavil s poukazom na to, že odporuje zákonu. Obecné zastupiteľstvo však opätovne rozhodlo uznesením č. 15/03 z 2. februára 2003 tak, že potvrdilo uznesenie č. 7/03 z 5. januára 2003.

Pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ   podnet   Okresnej prokuratúre v Trebišove za účelom preskúmania zákonnosti uvedených uznesení. Okresná prokuratúra   v Trebišove   listom   z   28.   februára   2003   sp.   zn.   Pd   2004/03   sťažovateľovi oznámila, že uvedenými uzneseniami sa priamo nerozhodovalo o právach a oprávnených záujmoch, teda v oblasti verejnej správy, ale sa realizovali oprávnenia podľa osobitného zákona,   t.   j.   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   253/1994   Z.   z.   o   právnom postavení   a platových   pomeroch   starostov   obci   a primátorov   miest   v znení   neskorších predpisov, a preto prokurátor nemá rozsah oprávnení na preskúmanie podnetu, v dôsledku čoho   sa   podnet   odložil.   Sťažovateľ   preto   28.   februára   2003   podal   Krajskému   súdu v Košiciach žalobu o ochranu pred nezákonných zásahom orgánu verejnej správy do jeho práv a žiadal o zakázanie ďalšieho porušenia týchto práv a o obnovenie stavu, ktorý bol pred prijatím týchto uznesení. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. júla 2003 č. k. 2 S 6/03-13 návrh zamietol z dôvodu, že podľa ustanovenia § 250v Občianskeho súdneho poriadku jednou z podmienok pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je, že zásah, o ktorom sa tvrdí, že je nezákonný, nie je rozhodnutím orgánu verejnej   správy.   Táto   podmienka   nebola   splnená,   lebo   obecné   zastupiteľstvo   rozhodlo formou uznesenia.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ návrh spĺňa zákonom ustanovené podmienky, ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodne o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže   sťažovateľ,   ktorý   je   kvalifikovane   právne   zastúpený,   napáda   uznesenia obecného zastupiteľstva z 5. januára 2003 a 2. februára 2003, proti ktorým nebol prípustný opravný   prostriedok,   a keďže   sa   sťažovateľ   ako   starosta   dozvedel   o týchto   uzneseniach zrejme okamžite, keď boli obecným zastupiteľstvom odhlasované, nebola dodržaná zákonná dvojmesačná   lehota   na   podanie   sťažnosti.   Pokusy   sťažovateľa   vyvolať   zmenu   týchto uznesení   podnetom   podaným   orgánom   prokuratúry,   resp.   podaním   žaloby   proti právoplatnému uzneseniu Krajskému súdu v Košiciach plynutie uvedenej zákonnej lehoty nemohli ovplyvniť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2003