znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 168/02

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 18.   decembra 2002   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   O.,   P.,   a I.   O.,   P.,   ktorou   namietali   porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu v Topoľčanoch   z 19.   augusta   1993   sp.   zn.   7   C   48/92   a Krajského   súdu   v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93 a sp. zn. 14 Co 644/93 a zároveň žiadali zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými vlastníkmi bližšie neoznačených nehnuteľností, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. O. a I. O.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. decembra 2002 doručené podanie V. O., P., a I. O., P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorým namietali porušenie   svojich   základných   práv   garantovaných   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   z 19.   augusta   1993   sp.   zn.   7   C   48/92 a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93 a sp. zn. 14 Co 644/93 a zároveň žiadali zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí a určenie, že sú výlučnými vlastníkmi bližšie neoznačených nehnuteľností.

Sťažovatelia uviedli, že ústavný súd rozhodnutím zo 17. augusta 1995 sp. zn. II. ÚS 46/95 odmietol podnet ich právneho predchodcu L. O. na zrušenie rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7 C 48/92 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 581/93   a sp.   zn.   14   Co   664/93   s poukazom   na   nedostatok   svojej   právomoci,   do   ktorej nepatrilo právo zrušovať alebo meniť právoplatné súdne rozhodnutia. Vzhľadom na to, že od   31.   decembra   2001,   teda   od   ostatnej   novely   čl.   127   ústavy,   sa   podľa   sťažovateľov kompetencie   ústavného   súdu   zmenili   tak,   že   môže   rozhodovať   aj   o sťažnostiach,   ktoré smerujú proti právoplatným rozhodnutiam, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov,   svojou   sťažnosťou   sa   domáhajú   zrušenia   napadnutých   rozhodnutí   súdov a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom týchto rozsudkov.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietali rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 19. augusta 1993 sp. zn. 7 C 48/92 a Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 1994 sp. zn. 14 Co 591/93 a sp. zn. 14 Co 644/93, ktorými bol zamietnutý žalobný návrh ich právneho predchodcu o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.   Napadnuté   rozhodnutia   nadobudli právoplatnosť 30. decembra 1994.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   4.   decembra   2002,   teda   po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2002