znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 167/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátom JUDr.Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 26/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Ro 126/2013) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 11. marca2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   a   práva   na   prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 26/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn.10 Ro 126/2013; ďalej len „napadnuté konanie“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   22.   mája   2013,   resp.22. októbra 2013, na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplateniesumy 6 300 € s prísl. Okresný súd vydal 19. novembra 2013 platobný rozkaz, proti ktorémupodal odporca odpor 30. januára 2014. Od 21. februára 2014 okresný súd vo veci samejnekonal, preto sa sťažovateľka 11. novembra 2014 obrátila na predsedníčku okresného súduso sťažnosťou na zbytočné prieťahy, ktorá uznala prieťah v konaní len v období od 12. júna2014 do 19. novembra 2014.

3. Sťažovateľka sa s vyjadrením predsedníčky okresného súdu z 9. decembra 2014nestotožňuje a tvrdí, že konanie je poznačené prieťahmi už v období od 21. februára 2014,keď okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu, a ani po vybavení jejsťažnosti v decembri 2014 okresný súd nekoná viac ako tri mesiace a neurčil ešte ani termínpojednávania.

4. Sťažovateľka sa na základe tohto skutkového stavu v petite sťažnosti domáha, abyústavný súd vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní porušené bolo, okresnému súdu prikázal konať bezzbytočných prieťahov, zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trovkonania.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná.   Vo   vzťahuk základnému právu podľa ústavy a právu podľa dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľkanamieta, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že pri výklade práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnúodlišnosť (porovnaj I. ÚS 28/01, I. ÚS 257/08, I. ÚS 455/2010).

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhuústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jehoprijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   naktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitostipredpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možnohovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánom   štátu   (súdu)   nemohlo   vôbec   dôjsťk porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buďpre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutíma základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   alebo   z   inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného právaalebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatismutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

9.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnostisťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zjavná neopodstatnenosť sťažnostimôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec   uvažovať   o   zbytočných   prieťahoch   (napr.   III.   ÚS   59/05,   IV.   ÚS   434/08,I. ÚS 630/2013),   prípadne   ak argumenty   sťažovateľky   v   sťažnosti   nepreukázali   v   časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosťprijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlok porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   pretože   okresný   súd   spôsobil   prieťahy   v konaní   od   21.   februára   2014,   keďsťažovateľka   doručila   vyjadrenie   k podanému   odporu,   až   do   19.   novembra   2014,   keďokresný súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za odpor, a potom ajneskôr v trvaní troch mesiacov až do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. marec 2015)tým, že vo veci samej nekonal a bol ďalej nečinný.

11.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnostia pripojených listín a dopytom na okresnom súde zistil, že argumenty sťažovateľky sú zatiaľneopodstatnené   jednak   preto,   že   v čase   podania   sťažnosti   okresný   súd   nemohol   užspôsobovať žiadne prieťahy v konaní (21. januára 2015 zaslal spis Krajskému súdu v Trnavena   rozhodnutie   o odvolaní   odporcu   proti   rozhodnutiu   o   vyrubení   súdneho   poplatku   zaodpor,   ktoré   okresný   súd   vydal   31.   marca   2014),   a tiež   preto,   že   v dôsledku   tohtorozhodnutia podal odporca odvolanie 28. apríla 2014, v ktorom požiadal aj o oslobodenie odplatenia súdneho poplatku, a okresný súd uznesením z 26. mája 2014 vyzval odporcu nadoplnenie návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov o jeho majetkové pomery(doplnil ich 12. júna 2014).

12. Z uvedeného vyplýva, že aj keď bol okresný súd v posudzovanej veci nečinnýviac ako 5 mesiacov (od 12. júna 2014 do 19. novembra 2014), uvedená skutočnosť samaosebe nie je ešte relevantným dôvodom konštatovania zbytočných prieťahov v konaní predokresným súdom, ak navyše od 21. januára 2015 sa spis nachádza na nadriadenom súde,ktorý   rozhoduje   o odvolaní   odporcu.   V   zásade   preto   uvedené   argumenty   sťažovateľkynesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,ktoré by si vyžadovali zásah ústavného súdu. Z jeho stabilizovanej judikatúry tiež vyplýva,že   nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, I. ÚS 375/08), aleboojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ešte sama osebe nemusízakladať porušenie sťažovateľom označeného základného práva (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05).Navyše, na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytliopakovane   a   zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   dĺžku   súdneho   konania(I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   39/00,   I.   ÚS   57/01),   čo   sa   však   v prípade   sťažovateľky   zatiaľnepotvrdilo.

13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky podľa§ 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   v tomto   čase   ako   zjavne   neopodstatnenú   a poodmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšímipožiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015